Vozidlá značky SOR za štvrťstoročie ovládli ulice Bratislavy

Pred 25 rokmi začali v Bratislave premávať prvé midibusy českého výrobcu SOR Libchavy.

Keď sa pred štvrťstoročím v Bratislave objavili prvé midibusy českého výrobcu SOR Libchavy, asi si nikto nedokázal predstaviť, že časom bude táto značka dominovať vozidlovému parku bratislavskej MHD. Výrobca sa spočiatku zameriaval na produkciu malokapacitných autobusov, ktoré vtedy na trhu chýbali, s dôrazom na ekonomickú stránku výroby a prevádzky. Prví zástupcovia tejto značky v slovenskom hlavnom meste, malé červeno-biele autobusy SOR B 9.5 pripomínajúce kindervajíčka, spočiatku vyvolávali v porovnaní s „dospelými“ autobusmi skôr úsmev na perách. Výrobca týchto midibusov bol vďačným námetom aj pre autorov našich sci-fi článkov. Inšpirácia bola možno vzájomná, keďže viaceré sci-fi vozidlá (napr. kĺbový autobus, trojnápravový autobus, trolejbus) výrobca neskôr v upravenej podobe naozaj skonštruoval. A zároveň priniesol viaceré dovtedy nevídané riešenia.

 

Za uplynulých 25 rokov zakúpil bratislavský dopravný podnik spolu 389 autobusov značky SOR deviatich rôznych typov, čo predstavuje viac než polovicu všetkých nových autobusov zaobstaraných v tomto období. V tomto roku pribudne k nim pribudne desiaty typ – plynový kĺbový autobus SOR NSG 18. K uvedenému počtu autobusov treba ešte pripočítať 131 trolejbusov troch typov s karosériou od firmy SOR, ktoré tiež v Bratislave premávajú. Značka SOR má v súčasnosti aj polovičné zastúpenie vo vozidlovom parku regionálnych autobusov v Integrovanom dopravnom systéme v Bratislavskom kraji.

Začalo to midibusmi

V jeden hmlistý januárový deň roku 1999 sa v Bratislave objavil na prezentácii midibus SOR B 9.5 lili z českého Ždáru nad Sázavou. Malý autobus dĺžky 9,5 metra so zníženou podlahou sa dopravnému podniku zapáčil a už koncom novembra toho istého roka prvé tri zakúpené vozidlá zaparkovali vo vozovni Krasňany. Určené boli na linky s malou frekvenciou cestujúcich, kde bola prevádzka dovtedajších autobusov s dĺžkou nad 11 metrov neekonomická.

SOR B 9.5. Foto © insider

Od 10. januára 2000 začali nové midibusy SOR B 9.5 premávať na linkách 49 (Vojenská nemocnica/Ďumbierska – Nár. onkologický ústav) a 51 (Lopenícka – Trnavské mýto – Nobelova). V tom istom roku sa objavili aj na linkách 35 (Lamač – Dúbravka) , 41 (Hlavná stanica – Drotárska cesta) a 58 (ŽST Nové Mesto – Mierová kolónia). Do roku 2005 dopravný podnik zakúpil 33 midibusov SOR B 9.5. Najdlhšie slúžiace autobusy sa v bežnej premávke udržali pekných 15 až 16 rokov. Zaujímavou bola prevádzka niektorých vozidiel so skriňovými cykloprívesmi medzi rokmi 2006 a 2016. Posledné vozidlo #3514 dojazdilo v januári 2018 a bolo zachované pre zbierku historických autobusov.

 

V lete 2001 zavítala do Bratislavy na prezentáciu CNG verzia autobusu SOR B 9.5 (finálnym výrobcom ale bola v tomto prípade česká firma NORDlogistic a.s., ktorá ich ponúkala pod názvom Ekobus). V septembri 2003 bratislavský dopravný podnik otestoval väčší midibus SOR B 10.5 Ekobus s pohonom na stlačený zemný plyn, no k nákupu plynových midibusov neprišlo a podnik pokračoval v plynofikácii starých autobusov Karosa. O pár mesiacov neskôr, v apríli 2004, výrobca SOR Libchavy odprezentoval v Bratislave svoju novinku, čiastočne nízkopodlažný (tzv. low-entry), takmer 12-metrový autobus SOR BN 12, ktorý zaujal netradičnou lomenou strechou a až štvoricou dverí. O rok neskôr bol tento autobus do Bratislavy zapožičaný na dlhšie trojmesačné testovanie. Čiastočne nízkopodlažné autobusy s „hrbom“ začal výrobca následne vyrábať v kratších dĺžkach.

SOR BN 9.5. Foto © Richard Hudec

V roku 2007 bratislavský dopravca využil ešte možnosť zakúpiť ďalšie 9,5-metrové midibusy, tentokrát už ale siahol po nových low-entry vozidlách SOR BN 9.5 v počte 18 kusov. Aj tieto boli využívané prevažne na linkách s menším počtom cestujúcich, aj keď v niektorých prípadoch tých cestujúcich až tak málo nebolo.Väčšina týchto midibusov slúžila v premávke 11 rokov, posledné vozidlo dojazdilo po 16 rokoch.

 

V rokoch 2008 až 2010 bolo na obnovu vozidlového parku namiesto vyraďovaných autobusov Karosa B 732 a TAM 232 A 116M zakúpených aj 38 predĺžených midibusov SOR BN 10.5 s dĺžkou 10,7 metra. Hoci boli nové autobusy menšie, než tie vyraďované, nasadzované boli na rovnako vyťažené linky. Spolu s týmito midibusmi bolo v roku 2008 zakúpených aj 8 linkových autobusov SOR C 10.5, z ktorých tri boli určené pre podnikovú autoškolu a zvyšné pre linku 29 do Devína a linky 630 a 901 s regionálnym charakterom (Chorvátsky Grob, Hainburg). Uplatnenie našli aj v zájazdovej doprave. V roku 2013 výrobca na mesiac dopravnému podniku zapožičal linkový autobus SOR CN 10.5, ktorý premával na linke 630. Bratislavu navštívil aj jediný vyrobený trojnápravový nekĺbový linkový autobus SOR CN 13.5, ale jeho testovanie tu neprebiehalo.

SOR CN 10.5

Midibusy SOR BN 10.5 cestujúcich v Bratislave vozili prevažne 9 až 13 rokov, a v roku 2024 zostalo v príležitostnej premávke už len posledné vozidlo #3423, ktoré by sa mohlo stať historickým vozidlom. Linkové autobusy SOR C 10.5 postupne strácali využitie po zániku liniek, na ktorých premávali. V závere prevádzky ešte našli využitie na školských spojoch. Školákov naposledy odviezli v júni 2023.

Midibusy SOR všetkých typov našli ďalšie využitie aj po skončení prevádzky na linkách bratislavskej MHD. Od roku 2015 sa mnoho z týchto vozidiel vystriedalo v službách zimnej údržby zastávok. Niekoľko autobusov postupne slúžilo na prevoz nakoľajovacieho zariadenia pre nízkopodlažné električky a jeden autobus využívalo stredisko údržby koľajových tratí.

SOR CN 10.5. Foto © insider

Viaceré midibusy našli po vyradení v Bratislave druhý život u iných dopravcov. Najviac z nich, až 21, sa dostalo na východné Slovensko. Dopravca DZS-M.K. Trans z Michaloviec odkúpil tri autobusy SOR B 9.5, dva autobusy SOR BN 9.5 a tri vozidlá SOR BN 10.5 pre svoje prevádzky MHD v Michaloviach, Humennom a Starej Ľubovni. Spolu až 12 autobusov SOR BN 10.5 bolo prenajatých, resp. predaných Dopravnému podniku mesta Prešov. Jeden autobus SOR C 10.5 našiel ďalšie využitie v košickej autoškole. Do ČR bol odpredaný jeden autobus SOR BN 10.5, ktorý následne krátku dobu premával v Pražskej integrovanej doprave.

 

Po roku 2010 začal špecialista na malé autobusy vyhrávať v Bratislave tendre na väčšie, 12- a 18-metrové, autobusy. Naopak, v súťažiach na menšie autobusy uspeli iní výrobcovia.

Kĺbový autobus SOR a rad NB prichádza na scénu

Významným míľnikom vo výrobe autobusov SOR bolo predstavenie prvých plne nízkopodlažných autobusov nového modelového radu NB v roku 2006. Vyrobené boli prototypy dvoch autobusov – štandardného 12-metrového (NB 12 City) a kĺbového 18,75-metrového (NB 18 City). Pri ich vývoji výrobca využil aj skúsenosti z predchádzajúcich čiastočne nízkopodlažných autobusov, čo sa podpísalo na ich vzhľade. Opäť bol dôraz kladený na ekonomické hľadisko. Kým predná náprava zostala ešte s malými 19,5-palcovými kolesami, pri strednej a zadnej náprave už konštruktér použil štandardné 22,5-palcové kolesá. Zachovaný bol aj netradičný počet dverí, čo ich odlišovalo od konkurenčných autobusov, pri štandardnom vozidle to bola štvorica dverí, kĺbový autobus ich mal až 5. Pri kĺbovom autobuse výrobca použil vlastnú konštrukciu kĺbového spojenia článkov vozidla.

Prvý kĺbový SOR NB 18 City. Foto © Richard Hudec

Prototyp kĺbového autobusu SOR NB 18 City mal v Bratislave premiéru v septembri 2007, kedy ho výrobca dopravnému podniku zapožičal na niekoľkodňové otestovanie. Počas testovania na rôznych linkách autobus budil zaslúženú pozornosť. Na základe získaných skúseností z testovacej prevádzky bol v roku 2008 vyrobený druhý, vylepšený prototyp kĺbového autobusu SOR NB 18 City. Aj tento druhý prototyp sa objavil v Bratislave na skúške, konkrétne v máji 2009. Už na konci toho istého roka sa SOR Libchavy s týmto typom autobusu stal víťazom verejnej súťaže DPB na dodanie celej stovky kĺbových autobusov s naftovým pohonom. Libchavský výrobca v súťaži uspel vďaka nastaveniu kritérií, kde značnú váhu mala doplnková výbava – celovozidlová klimatizácia a dvojité bočné zasklenie. Víťaz ponúkol doplnkovú výbavu za symbolickú cenu, čím vyhral aj s vyššou cenou za vozidlo než ponúkol iný uchádzač. Aj napriek výhodnej cene doplnkovej výbavy (klimatizácia za 1 cent/vozidlo) si dopravný podnik nakoniec objednal iba 30 klimatizovaných autobusov, zvyšných 70 bolo dodaných bez klimatizácie a dvojitým zasklením nebol vybavený žiadny autobus. Prvých 80 autobusov prišlo do Bratislavy v roku 2010, zvyšných 20 v roku 2012. V rovnakom období DPB zakúpil aj 40 „prémiových“ kĺbových autobusov Mercedes-Benz CapaCity s takmer dvojnásobnou cenou oproti autobusom SOR NB 18. Pri nich už na klimatizácii nešetril, komfort cestovania bol preto neporovnateľný.

SOR NB 18 City. Foto © Matej Benčík

Už krátko po sprevádzkovaní autobusov SOR NB 18 City sa ukázalo, že náročné bratislavské podmienky novému typu „nesadli“ a na autobusoch z roku 2010 sa objavilo praskanie častí rámov. Výrobca preto už počas jesene 2010 skelet vozidla dodatočne vystužoval. Ďalšie spevňovanie rámov vozidiel sa realizovalo aj v nasledujúcich rokoch. V súvislosti s opravami vozidiel zapožičal výrobca dopravnému podniku jedno vozidlo SOR NB 18 City, pôvodne na jeden rok, no nakoniec sa tento autobus v Bratislave zabýval až na 8 rokov.

SOR NB 12 City. Foto © Peter Duraj

SOR Libchavy uspel aj v ďalšom tendri na dodávku kĺbových autobusov v roku 2014, na základe čoho bolo dodaných ďalších 50 autobusov SOR NB 18 City. Tie už boli vybavené motorom spĺňajúcim novú emisnú normu Euro 6. Ešte pred dodaním prvých vozidiel zapožičal výrobca v septembri 2014 do Bratislavy jeden takýto inovovaný kĺbový autobus spolu s 12-metrovým autobusom SOR NB 12 City. Do tretice sa podarilo výrobcovi z Libcháv vyhrať súťaž na dodávku kĺbových autobusov v roku 2017, čím sa vozidlový park rozšíril o ďalších 32 autobusov SOR NB 18 City. Súčasne SOR uspel v súťaži na dodanie 28 autobusov dĺžky 12-metrov s autobusom SOR NB 12 City. Zároveň to boli posledné autobusy radu NB dodané do Bratislavy. Ešte pred ich dodaním bol dopravnému podniku dodávateľom CNG na rok prenajatý jeden plynový autobus SOR NBG 12 City.

SOR NBG 12 City. Foto © d3k0

Elektrobusy SOR a nový rad autobusov NS

V roku 2010 vyrobil SOR Libchavy prvý batériový elektrobus s označením SOR EBN 10.5. V júni 2011 sa jedno z prvých vyrobených vozidiel tohto typu objavilo na prezentácii aj v Bratislave. Išlo o vozidlo, ktoré bolo v tom čase využívané ako skibus vo Vysokých Tatrách. Nákup elektrobusov ale v tom čase nebol aktuálny. O päť rokov neskôr, počas jesene 2016, výrobca do Bratislavy zapožičal na mesačné testovanie ďalší elektrobus SOR EBN 11. Vďaka možnosti získania nenávratného finančného príspevku z eurofondov už bolo obstaranie autobusov s elektrickým pohonom reálnejšie, dopravný podnik sa preto rozhodol realizovať pilotný projekt zavedenia elektrických autobusov. V roku 2017 na tento účel obstaral 2 malé (8-metrové) elektrobusy a 16 väčších (12-metrových) elektrobusov. Súťaž na ich dodanie, vrátane nabíjacej infraštruktúry, vyhral SOR Libchavy s vozidlami SOR EBN 8 a SOR NS 12 Electric. Všetkých 18 elektrobusov bolo zaradených do premávky na začiatku roka 2018.

SOR EBN 8. Foto © DuPe

Kým malý elektrobus EBN 8 vychádzal ešte zo staršieho low-entry radu SOR BN, 12-metrové elektrobusy predstavovali úplne nový rad nízkopodlažných autobusov NS, ktorý výrobca predstavil v roku 2016. Dizajn radu NS už ničím nepripomínal predchádzajúce autobusy radov BN a NB. Práve elektrobusy SOR NS 12 Electric boli prvými zástupcami tohto nového radu v Bratislave. Výrobca postupne rad NS rozšíril aj o naftové a CNG autobusy. V máji 2019 mal bratislavský dopravný podnik na testovanie zapožičaný prototyp naftového kĺbového autobusu SOR NS 18 Diesel. V nasledujúcom tendri na 70 kĺbových autobusov v roku 2019 však víťazstvo libchavskému výrobcovi nečakane „vyfúkol“ turecký Otokar.

SOR NS 12 Electric a SOR NS 12 Diesel

V ďalších súťažiach už SOR nezaváhal a pripísal si ďalšie úspechy. V roku 2021 uspel v tendri na dodávku 12-metrových naftových autobusov s vozidlom SOR NS 12 Diesel. Z celkového možného počtu 80 autobusov zatiaľ dopravný podnik zakúpil 63 vozidiel, ktoré sa do premávky zaradili v priebehu jesene 2022. Zatiaľ posledné víťazstvá si SOR pripísal v závere roka 2024, kedy v opakovaných súťažiach získal rámcové zmluvy na možné dodanie najviac 110 naftových autobusov SOR NS 18 Diesel a najviac 130 CNG autobusov SOR NSG 18. Dopravný podnik zatiaľ objednal 8 vozidiel s CNG pohonom, ktoré budú dodané v tomto roku. Ďalšie vozidlá budú zakúpené podľa dostupnosti finančných prostriedkov. V čase písania tohto článku ešte neboli známe výsledky súťaže na dodávateľa 40 kĺbových elektrobusov.

Porovnanie autobusov radov NB a NS. Foto © Richard Bonde

Trolejbusy s karosériou SOR

Po predstavení prvých nízkopodlažných autobusov radu NB sa výrobca SOR Libchavy pustil aj do vývoja trolejbusov. V roku 2008 predstavil svoj prvý trolejbus SOR TN 12 s karosériou low-entry autobusu SOR BN 12 a elektrickou výzbrojou firmy Czetro, s ktorým chcel preraziť na východných trhoch. Krátko po predstavení prvého prototypu bol vyrobený aj druhý trolejbus, ale už s výzbrojou firmy Cegelec, ktorý skončil v ostravskom dopravnom podniku. Iba o málo úspešnejšie boli pokusy o výrobu vlastných trolejbusov s plne nízkopodlažnými karosériami NB. V roku 2009 bol vyrobený prototyp 12-metrového trolejbusu SOR TNB 12 s výzbrojou Cegelec, následne v roku 2017 ešte tri trolejbusy vybavené aj trakčnými batériami a výzbrojou Rail Electronics CZ. Z kĺbového typu SOR TNB 18 sa vyrobil iba jeden prototyp v roku 2009. Ani jeden z týchto trolejbusov sa v Bratislave neukázal.

Škoda 30 Tr SOR. Foto © Max

Úspešnejšia bola spolupráca s firmou Škoda Electric, ktorej SOR poskytoval svoje karosérie radu NB na výrobu trolejbusov Škoda 30 Tr a Škoda 31 Tr. Prototypy oboch trolejbusov boli vyrobené v roku 2010. Prvý trolejbus Škoda 30 Tr SOR zavítal do Bratislavy už vo februári 2011. Išlo o trolejbus určený pre Banskú Bystricu, ktorá bola prvým mestom na Slovensku, ktoré zakúpilo tento typ. V Bratislave na vozidle prebiehali do apríla 2011 schvaľovacie skúšky pre slovenský trh, bežní cestujúci sa však nemali možnosť ním odviezť. Bratislavčania si museli na tento typ trolejbusu počkať do roku 2014. Vďaka eurofondom mohol dopravný podnik obnoviť takmer celý vozidlový park trolejbusov a súťaž na ich dodávku vyhrala práve Škoda Electric, ktorá následne v rokoch 2014 a 2015 dodala do Bratislavy 50 trolejbusov Škoda 30 Tr SOR (časť aj s prídavným dieselovým agregátom) a 70 trolejbusov Škoda 31 Tr SOR.

Škoda 31 Tr SOR. Foto © insider

Po začatí výroby nového radu autobusov SOR NS sa nové karosérie začali používať aj na výrobu trolejbusov. Spočiatku ich vyrábala Škoda Electric ako trolejbusy Škoda 32 Tr (štandardný) a Škoda 33 Tr (kĺbový). Následne sa aj samotný SOR vrátil k výrobe vlastných trolejbusov, pričom v roku 2022 vyrobil prvé trolejbusy typov SOR TNS 12 a SOR TNS 18 s výzbrojami od firiem Cegelec a Rail Electronics CZ. Už v roku 2022 SOR s typom TNS 12 uspel v súťaži na dodanie 11 trolejbusov s trakčnými batériami pre Bratislavu. Počas ich výroby však vznikli problémy s dodaním výzbrojí od firmy Cegelec, preto prišlo k zmene jej dodávateľa a SOR pri výrobe trolejbusov nakoniec použil elektrickú výzbroj od Škody Electric. Trolejbusy SOR TNS 12 boli dodané do konca roka 2023 a od roku 2024 sú nasadzované na linku 44.

SOR TNS 12

Autobusy SOR v regionálnej doprave

Prvé autobusy značky SOR sa v regionálnej doprave v rámci vtedajšej Bratislavskej integrovanej dopravy objavili v roku 2006. Počas veľkej obnovy vozidlového parku bolo dopravcom SAD Bratislava (od roku 2007 Slovak Lines) zakúpených 100 linkových 12-metrových autobusov SOR C 12, ktoré nahradili staršie autobusy Karosa. Neskôr ešte dopravca zakúpil jeden jazdený SOR C 9.5. Tieto prímestské SORky boli v prevádzke v regionálnej doprave až do novembra 2021, kedy dopravca Slovak Lines ukončil pôsobenie v IDS BK. Veľká časť z týchto autobusov sa následne „rozutekala“ k iným dopravcom nielen po celom Slovensku, ale aj do okolitých štátov (ČR, Poľsko, Maďarsko).

SOR C 12. Foto © Dispecer

Zmenou dopravcu v IDS BK v novembri 2021 ale autobusy značky SOR v regionálnej doprave neskončili. Nový dopravca Arriva Mobility Solutions do svojho vozidlového parku zaradil aj 100 nových low-entry autobusov SOR CN 12.3 a 10 menších autobusov SOR CN 10.5. Autobusy SOR tak tvoria polovicu súčasného vozidlového parku tohto dopravcu.

SOR CN 12.3

Komentáre

Pridať príspevok

Pridať odpoveď

Upraviť príspevok

Login
Heslo
K príspevku je možné pridať najviac 5 súborov vo formátoch JPG, PNG, GIF a PDF (max. 32 MB). Ku každému súboru je možné pripojiť bližší textový opis. Pridaním súborov súhlasíte s Podmienkami používania.
Reakcia na: gejza #17:
To je síce pekné, ale ako som už napísal, toto sú dejiny autobusov v kontrétnom meste, nie dejiny ich výrobcu. Tak isto ako by som neočakával informácie v článku o premávke električiek T3 informácie o dodávkach a premávke električiek KT8D5 alebo T6B5, alebo o novom závode na Zličíne, lebo je to pre daný článok nerelevantné. A navyše článok o údajných kriminálnych činností dosť prekročuje kompetenciu dopravného portálu, pokiaľ sa nič nedokázalo na súde (a predpokladám že nedokázalo, kedže som nič nenašiel) tak hrozí že ich môžu súdiť za ohováranie. Tiež by som neočakával že by sa v článku o vozovni Krasňany riešilo či nejakí ľudia ktorí tam za tých 50 rokov pracovali boli zločinci alebo nie.
Reakcia na: 6617 #9:
Neoddeliteľnou súčasťou dejín ľudstva sú aj dejiny zločinu. V prípade, že v konkrétnych prípadoch existujú relevantné náznaky kriminálnej činnosti, je logické pre dokreslenie celkového obrazu spomenúť všetky okolnosti.
Reakcia na: Ike #13:
Asi nemá vhodnú linku na ktorú by ich mohol vypravovať tak aby viacej nelietali ako lietali. 😁
Reakcia na: mirec240 #8:
Ďakujem, o inom buse než C 7,5 s označením LiLi som doteraz nemal vedomosť.
Reakcia na: Ike #13:
Dispecerom kupia lietajuce auta od cinanov ktore vymyslel slovak
Reakcia na: 810zssk #10:
Ja napríklad nechápem, prečo Michaela O'Learyho nenapadlo kúpiť štyri vodíkové lietadlá. Očividne nevie nič o fleet managemente a podnikaní ako takom.
Reakcia na: Color #11:
Cent 😉
Reakcia na: 810zssk #10:
…alebo keď nekúpim klímu za euro 🤫
Reakcia na: BA2301 #1:
Je sakra rozdiel medzi tým keď spravím poctivý tender na obrovskú zákazku (potenciálne s opciou na viac kusov) aby som mal fleet commonality, a tým keď dvakrát za rok akože náhodnou zhodou okolností vyhrá rôzne zákazky ten istý kamarát.
Reakcia na: gejza #4:
Ak hladám článok o histórii autobusov daného výrobcu v kontrétnom meste, prečo by ma malo zaujímať kto vlastní firmu? Už dosť otravné je keď sú tu do galérie pridané fotky s neobjektívnym komentárom od fotografa. Ja tu hľadám informácie o doprave, mňa nezaujíma názor nejakého náhodného človeka.

Nič ťa nebráni v tom, aby si si spustil vlastný blog a v ňom písal o takýchto veciach.
Reakcia na: S499.1023 #5:
Myslel si asi B 9.5 a ten, ktorý sa u nás ukázal koncom minulého storočia, mal na karosérii tiež nápis lili: https://seznam-autobusu.cz/dokumentacka/241881 (to je zase ďalšia vec, že SOR si tie vozidlá častokrát označoval, ako sa mu zachcelo...)
Reakcia na: BA2301 #1:
Aké ustanovenie kontraktu bráni DPB vybudovať si vlastné plnohodnotné opravárenské zázemie?
Reakcia na: gejza #4:
Ako inak. Penta, Yeti, developer - štartovacie slová na Gejzu.
SOR C 9,5 nebol LiLi (Libchavy - Litomyšl, toto označenie patrilo výhradne modelu C 7,5.
Článok je spracovaný pekne, ale ocenil by som odstavec zameraný na vlastnícke pozadie predmetného výrobcu.
"vždy som zdôrazňoval kolegom, že sa k financiám a majetku majú postaviť tak, ako by to robili vo svojej domácnosti - teda zodpovedne"
V súčasnom DPB nerealizovateľné, a tiež má tá firma tak hroznú DNA, že to asi nepôjde nikdy.
Akože nie že by sa neposúvali niektoré veci dopredu, ešte nejakí srdciari tam sú, ale ako celok škoda hovoriť.
Reakcia na: BA2301 #1:
"A na tretej strane, ak taká existuje, DPB kúpil už dve generácie škodoviek - električiek a má tak nevýhodný kontrakt, že viaceré sú odstavené, pretože nemá možnosť vybudovať samostatné plnohodnotné opravárenské zázemie."
ja si myslim, ze keby bola k tomu vola, zaujem a peniaze, tak to opravarenske zazemie uz davno stoji.... ale kedze jeho potreba je vyraznejsia az teraz ked sa blizia velke prehliadky, je potrebne menit obruce a pod. a zaroven z vybudovania takeho zazemia nekuka ziadne vyrazne PR, tak sa na to PRimator aj so svojim (ne)zodpovednym ansablom vybodol....
(a nezabudat, PRimator tam je uz vyse 5 rokov, keby to bolo v jeho zaujmoch, tak za to obdobie by to uz mohlo byt aj zrealizovane)
Z hľadiska verejného obstarávania sa pokladá za nesprávne, ak verejná inštitúcia alebo ňou zriadený podnik obstaráva vozidlá od toho istého výrobcu. Veľa registrovaných užívateľov na imhd si myslí, že SOR je šmejd, čo môže byť vec názoru - k tomu by sa mali vyjadriť tí, ktorí majú technickú odbornosť, takže ja sa k tomu nevyjadrujem.
Na druhej strane flotila od jedného výrobcu umožňuje istú racionalizáciu pri budovaní zázemia pre údržbu a opravy a aj pri školení zamestnancov. V súkromnom sektore je to bežné. Ryanair používa výlučne Boeing 737, Wizzair, EasyJet a Lauda výlučne Airbus 320, u nich to znamená racionalizáciu nielen pre technické zázemie ale aj pre zameniteľnosť členov posádok a ich povinný výcvik. Lauda je síce Ryanair, ale technicky funguje samostatne (kúpili ho po bankrote) a do istej miery slúži ako nátlak na Boeing na získanie nižších cien. Už aj to spôsobuje problémy, keď sa z prevádzkových dôvodov vymení lietadlo Lauda za lietadlo inej súčasti Ryanair (DAC, Malta, Buzz, UK), pretože má inú konfiguráciu kabíny (a posádky nie sú v žiadnom prípade zameniteľné). Autobusy RegioJet sú takmer všetky Irizar aj keď na dvoch rôznych podvozkoch (Volvo a Scania) aj keď v poslednom čase nakúpili poschodové autobusy Setra.
A na tretej strane, ak taká existuje, DPB kúpil už dve generácie škodoviek - električiek a má tak nevýhodný kontrakt, že viaceré sú odstavené, pretože nemá možnosť vybudovať samostatné plnohodnotné opravárenské zázemie.
Pracoval som celú svoju kariéru vo verejnom sektore (a to, až na pár rokov, všetko mimo Slovenska) a vždy som zdôrazňoval kolegom, že sa k financiám a majetku majú postaviť tak, ako by to robili vo svojej domácnosti - teda zodpovedne. Osobne verím vo verejný sektor, v mnohých štátoch zabezpečuje verejnú dopravu, ale u nás to občas škrípe. To je ale skôr o zodpovednosti manažerov a nie o voľbe flotily autobusov.