Vozidlá › Autobusy › SOR NB 18 City

Kĺbové autobusy SOR NB 18 City českého výrobcu SOR Libchavy sa do sériovej výroby dostali v závere roka 2008. Prototyp tohto plne nízkopodlažného kĺbového autobusu bol predstavený v roku 2006. Po vyrobení druhého prototypu a jedného prímestského vozidla NC 18 sa začala sériová výroba mestských vozidiel, ktorá trvala až do začiatku roka 2022.

Koncom roku 2009 vyhrala spoločnosť SOR Libchavy tender DPB na dodávku 100 kusov kĺbových naftových autobusov. Prvé vozidlá prišli do Bratislavy po Veľkej noci 2010. Cena jedného vozidla bola 272 000 €.

V roku 2014 bolo prostredníctvom verejnej súťaže obstaraných ďalších 50 vozidiel, ktoré boli dodané v rokoch 2014 a 2015. Cena jedného autobusu bola v tomto prípade 308 200 €. Ďalší tender na dodávku 32 kĺbových autobusov vyhrala spoločnosť SOR Libchavy aj v roku 2017 s cenou 327 855 € za jeden autobus (avšak v tomto prípade aj vrátane náhradných dielov na tri roky).

Skelet dvojčlánkového trojnápravového autobusu zvarili z oceľových profilov a opláštili kompozitnými a plastovými materiálmi. Oba články spojili kĺbom a zakryli prechodovým mechom. Pre zvýšenie odolnosti voči korózii použili na spodnú časť vozidla nehrdzavejúce materiály. Naftový motor poháňajúci zadnú nápravu umiestnili v zadnej časti nastojato v motorovej veži. Rýchlu výmenu cestujúcich zabezpečili v pravej bočnici päticou dvojkrídlových dverí otvárajúcich sa dovnútra s dopytovým otváraním pôvodne od firmy Pars Komponenty, na vozidlách od roku 2014 od firmy Norgren. Zasklenie autobusu previedli technológiou lepenia.

Pre cestujúcich osadili v interiéri plastové sedadlá STER 6MS s textilným čalúnením prevažne v priečnom usporiadaní 2 + 2. Väčšinu sedadiel osadili na vyvýšených schodíkoch, pri vozidlách od roku 2014 v prednej časti zvýšili počet sedadiel dostupných priamo z nízkej podlahy bez nutnosti prekonávania schodu. Pre zvýšenie kapacity sediacich cestujúcich umiestnili v priestore pre vozíky sklápacie sedadlá - dvojicu priečnych sedadiel a pri vozidlách do roku 2012 aj trojicu pozdĺžnych sedadiel. Strop a bočné steny v interiéri obložili plastovými materiálmi, zásteny pri dverách vyriešili po vozidlo #2201 nízkou priečkou, pri ďalších vozidlách použili vyššie sklenené steny. Pri prvých sériách použili v interiéri žlté tyče, od roku 2014 používali červené tyče. Vozidlá z roku 2017 na niektorých zvislých tyčiach vybavili nabíjacími USB konektormi. Pracovisko vodiča oddelili od priestoru pre cestujúcich uzavretou kabínkou a klimatizáciou Konvekta KL 2/4-split (iba vozidlá bez klimatizácie pre cestujúcich). Nástup a výstup cestujúcich uľahčili možnosťou naklonenia vozidla k vozovke prostredníctvom systému ECAS a pri tretích dverách osadili manuálnu výklopnú plošinu pre cestujúcich na vozíku. Priestor pre detský kočík a invalidný vozík vyčlenili oproti druhým až tretím dverám, pričom pri vozidlách od roku 2014 bol tento priestor predelený prídržnými tyčami na dve časti a s jedným zvislým operadlom. Autobusom z roku 2017 inštalovali dve zvislé operadlá, čím priestory pre kočík a invalidný vozík boli oddelené. Vodičovi umožnili kontrolu zadnej časti vozidla prostredníctvom cúvacej kamery na zadnom čele. Interiérovým kamerovým systémom poskytli vodičovi lepší prehľad o dianí vo vozidle.

Osvetlenie interiéru zabezpečili zapustenými osvetľovacími pásmi so žiarivkami, pri novších vozidlách použili LED trubice. Vykurovanie autobusu zabezpečili nezávislým naftovým vykurovaním Eberspächer Hydronic resp. Spheros Thermo 300 s rozvodmi pozdĺž bočníc vozidla. Vetranie riešili pôvodne výklopnými, od roku 2014 posuvnými časťami bočných okien, strešnými výklopnými vetrákmi a strešnými ventilátormi. Chladenie interiéru zabezpečili vo vozidlách #1821 - 1830, #1841 - 1845, #2841 - 2850 a #2861 - 2865 pomocou dvojice strešných klimatizačných jednotiek Carrier Sütrak AC 515, pri všetkých vozidlách z rokov 2014 a 2015 použili klimatizácie Webasto Santana XL s chladiacim výkonom 18 kW (bez možnosti vykurovania). V oboch prípadoch išlo o zariadenia výrobcami odporúčané pre kategóriu mini- a midibusov. Pri vozidlách z roku 2017 použili klimatizačné jednotky Webasto Cool Top 220 RT-C s chladiacim výkonom 22 kW a možnosťou vykurovania s vykurovacím výkonom 20 kW. Vozidlá dodali v červeno-čiernom farebnom vyhotovení s výnimkou dlhodobo zapožičaného autobusu #1859 v celobielom vyfarbení.

Vozidlo #2201 dodali ako jediné z prvej stovky bratislavských autobusov tohto typu už z výroby vybavené informačným systémom BUSE vrátane akustického hlásiča zastávok. Vozidlá dodané v rokoch 2014 a 2015 už boli z výroby vybavené optickým aj akustickým informačným systémom s možnosťou exteriérového vyhlasovania linky a smeru pre nevidiacich cestujúcich s dvojicou exteriérových reproduktorov na streche.

Pred zaradením do prevádzky bol do vozidiel nainštalovaný informačný systém firmy BUSE (bez akustických hlásičov zastávok) a tarifný systém. Na jeseň 2010 výrobca preventívne spevnil výstužami rámy vozidiel, nakoľko na niektorých vozidlách sa objavilo praskanie častí rámov. Ďalšie úpravy vozidiel (zosilňovanie rámu) výrobca realizoval v januári a februári 2011 a následne až do roku 2012.

Začiatkom roka 2017 bolo vozidlo #4226 vyradené z osobnej prevádzky a upravené na výcvikové vozidlo s číslom 8011 pridaním pracoviska inštruktora.

V roku 2020 prebehla montáž klimatizačných jednotiek priestoru pre cestujúcich do vozidiel z rokov 2010 a 2012, ktoré ňou neboli vybavené. Klimatizácie Eberspächer AC 515 G2 III boli montované do vozidiel vo firme Zliner v Zlíne. V rokoch 2020 - 2021 bol tiež do týchto vozidiel nainštalovaný interiérový a exteriérový kamerový systém.

V roku 2021 začali vozidlá postupne dostávať namiesto pôvodných textilných poťahov sedadiel nové koženkové poťahy v červenej farbe, resp. v modrej farbe na sedadlách pre vybrané skupiny cestujúcich. Z autobusov 6. - 8. série boli postupne demontované vonkajšie reproduktory. Autobusom z rokov 2010 a 2012 boli dodatočne od roku 2022 postupne doplnené akustické hlásiče zastávok získané z iných vyradených vozidiel. Vo viacerých autobusoch však pre zlý stav kabeláže hlásenie zastávok fungovalo len čiastočne, prípadne vôbec.

Vozidlá prvej série sa do premávky zaradili od 6. júla 2010. Autobusy sa zaradili do vozovní Petržalka (20 vozidiel), Trnávka (10) a Jurajov dvor (10). Autobusy z druhej dodávky sa postupne zaraďovali do premávky od 15. novembra 2010 do januára 2011 a rozdelené boli do vozovní Trnávka a Jurajov dvor. V súvislosti so zmenou v garážovaní autobusov od 1. septembra 2011 boli vozidlá pôvodne umiestnené vo vozovni Jurajov dvor preradené do vozovne Trnávka.

Pôvodne zapožičané vozidlo #2201 začalo jazdiť 9. januára 2011 a 19 ďalších vozidiel tejto série začalo jazdiť postupne od 11. mája 2012. V rokoch 2013 až 2020 mal dopravný podnik dlhodobo zapožičané jedno vozidlo od výrobcu - #1859.

Vozidlá #4241 - 4255, ktoré boli zaradené do vozovne Petržalka, boli sprevádzkované postupne od januára do marca 2015 na linkách vypravovaných touto vozovňou. Autobusy #2213 - 2222 sa zaradili do vozovne Jurajov dvor a začali jazdiť v marci 2015. Ďalšia séria petržalských autobusov začala jazdiť od konca júna 2015 a autobusy z Jurajovho dvora od júla 2015.

Vozidlá dodané v roku 2017 boli zaradené do vozovní Jurajov dvor, Trnávka a Petržalka a začali jazdiť postupne od 8. septembra 2017.

V polovici júla 2018 bolo niekoľko vozidiel šiestej série z vozovne Petržalka preradených do vozovne Trnávka, odkiaľ boli vypravované prevažne na linku 50 miesto 12-metrových autobusov z dôvodu predĺženia intervalov medzi spojmi, a neskôr aj na ostatné linky vypravované touto vozovňou. Neskôr v rokoch 2019 a 2020 sa opäť vrátili do vozovne Petržalka. Po zaradení prvej série nových autobusov Otokar Kent C 18,75 do premávky zmenilo niekoľko autobusov SOR NB 18 vozovňu. Vozidlá #2249 a 2250 prešli do vozovne Trnávka, #2861 - 2865 do vozovne Petržalka a #2867 - 2868 do vozovne Jurajov dvor. Po sprevádzkovaní druhej série Otokarov boli na konci septembra 2022 autobusy #2861 - 2865 preradené do Jurajovho dvora a na výmenu do Petržalky odišli vozidlá #2218 - 2222 vybavené systémom APC. Zároveň bolo 10 autobusov (#2853 - 2860, 2869, 2870) preradených z Trnávky naspäť do Jurajovho dvora. Po týchto presunoch bol stav vozidiel SOR NB 18 v jednotlivých vozovniach: Trnávka 48, Jurajov dvor 74 a Petržalka 57. Už 9. októbra boli niektoré autobusy z Jurajovho dvora zo série #2853 - 2863 opäť požičané vozovni Petržalka. Od konca júla 2025 boli autobusy #2213 - 2217 vypravované z vozovne Petržalka. V súvislosti so sprevádzkovaním nových plynových autobusov SOR NSG 18 vo februári 2026 boli zostávajúce vozidlá SOR NB 18 z rokov 2010 a 2011 z Jurajovho dvora preradené/zapožičané do vozovní Trnávka a Petržalka.

Prvým vyradeným vozidlom tohto typu bol autobus #1838, ktorý bol neopraviteľne poškodený čelným nárazom do portálu dopravného značenia v roku 2016. V novembri 2020 bol požiarom vážne poškodený autobus #4250, ktorý už potom vzhľadom na rozsah poškodenia nebol opravený. O dva roky neskôr požiar zničil aj autobus #1824. Oba zhorené autobusy boli v lete 2023 ponúknuté na predaj, ale nikto o ne neprejavil záujem. Väčšie vyraďovanie autobusov začalo v roku 2024, kedy boli pre zlý technický stav vyradené najmä petržalské autobusy z prvej série. Vyradený bol aj autoškolský autobus #8011, ktorý následne nahradilo vozidlo #2205 s novým číslom 8014. Vyradené autobusy boli postupne zošrotované v priebehu jari 2025. Autobusy #1825, 1840, 1841, 2844 a 2852 boli v apríli 2026 predané Slovenským elektrárňam na evakuačné účely, zároveň boli na likvidáciu predané vozidlá #2203, 2206 a 8011.