Vehicles › Buses › SOR NB 18 City

Vie niekto dovod vyradenia 4239?
Už som sa to pytal a viem že tym vozom može byť čokolvek ale v tomto pripade by ma to zaujimalo nakolko ešte v davnych časoch som sa s nim pekne najazdil keď mal stalu 93 tušim 93/7

Zevraj ten 4230 aj slabo brzdil, to uz nie je velmi bezpecne davat take nieco do vypravy.

To dava logiku, a to sa normalne za jazdy s cestujucimi stalo ? A ta 4236 a 4239 s tymi co bolo ?

4230 - rozpadol sa prechodový mech a už sa nebude opravovať

Ako vidim tak dnes sa v Petrzalke vyradovalo, 4230 ktory vcera este jazdil neviete co sa s nim stalo ? Potom este 4236 a 4239 ale tie uz dlhsie nejazdili.

Spoľahlivosť vôbec nie je subjektívne kritérium. New York používa kritérium čo sa volá Mean Distance Between Failures aby odmerali poruchovosť vozidiel. My sme tu príliš moderní na to aby sme také veci merali?

Ak by som bol vrcholový manažér dopravcu, tak by som sa rozhodne neriadil "mojim názorom", ale snažil by som sa z tímu dostať relevantné objektívne odporúčania. A samozrejme, ak by som išiel do súťaže, tak by som to nastavil tak, aby som splnil TPŠ v rámci zadávacích podmienok a zároveň maximalizoval šancu, že uspejem s ponukou. Takže takto z brucha Ti to nepoviem.

Ale ak povieme, že ten vek je povedzme 15 rokov a dnes (rok 2026) spustím do premávky 25 autobusov s tým, že jeden-dva sú rezerva a ako zodpovedný dopravca ich točím tak, aby mali približne rovnaký kilometrický nábeh, tak potom približne okolo roku 2038 začnem chystať objednávku (súťaž) na výmenu týchto 25 autobusov. Akonáhle týchto nových 25 autobusov pustím do premávky, začnem sa zbavovať starých. 3 budú neopraviteľné, jeden bude historičák, zvyšok sa pokúsim predať v závislosti od technického stavu - šrot, aukcia, ponuka dopravcovi do Bosny, alebo darovanie na Ukrajinu.

Spoľahlivosť vozidla je subjektívne kritérium, preto sa objednávateľ riadi ukazovateľmi, ktoré sú merateľné a vyhodnotiteľné. Z akého dôvodu by mal dopravca odstavovať vozidlá až vtedy, ak by bol vystavený sankciám? Každé vozidlo má svoj životný cyklus a to, že v DPB a všeobecne na Slovensku platilo, že vozidlo sa musí zodrať a dožiť na linke s cestujúcimi, odkiaľ ho odvezú priamo na šrotovisko, nie je vôbec normálny a želaný stav. Na tých vozoch sa po životnosti nič nerobí preto, že to nie je ekonomicky opodstatnené. Ak sa neprehupneme cez stav, že jazdia vozidlá po životnosti, tak toto predsa nebude treba riešiť a dopravca nebude vystavený sankciám.

Neviem to tam nájsť, keďže si to jasne nenapísal.

Tu sa odvolávaš:

- na 10 rokov: "To celé ti po 10 rokov môže spraviť taký rozdiel, že dva rovnaké autobusy môžu byť rôzne zhumplované."
- 15-17 rokov: Ale ak máš flotilu (najmä väčšiu), tak sa na to musíš pozerať trocha inak. Na Slovensku je štandardne staré vozidlo považované, ak dosiahne vek 15-16 rokov, prípadne som sa pri súťažiach stretol, že staré vozidlo je s emisnou normou Euro 4 a nižšou (Euro 5 je od roku 2009, takže k dnešku sa bavíme o vozidlách do 17 rokov).

Takže stále čakám na tvoj názor, kedy požaduješ vozidlo za staré a kedy ho treba vyradiť. Nie na názor cudzích ľudí, ktorý tu spomínaš.

Máš to v texte, čítaj poriadne.

Je rozdiel medzi verglom a starym hoci zdržiavanym autobusom. No samozrejme že by viacej ludi tam využivalo MAD keby mali aspoň trochu zmysluplne inzervaly

Jednoznačne.

Individuálne je to, ako tu bolo správne poznamenané, rôzne. Jeden kus môže mať šťastie na vodičov, ktorí jazdia šetrne, prípadne je nasadzovaný na kratšie linky (má najazdených menej km), menej namáhavé trasy, kým iný môže mať osud "handry". To celé ti po 10 rokov môže spraviť taký rozdiel, že dva rovnaké autobusy môžu byť rôzne zhumplované.

Ale ak máš flotilu (najmä väčšiu), tak sa na to musíš pozerať trocha inak. Na Slovensku je štandardne staré vozidlo považované, ak dosiahne vek 15-16 rokov, prípadne som sa pri súťažiach stretol, že staré vozidlo je s emisnou normou Euro 4 a nižšou (Euro 5 je od roku 2009, takže k dnešku sa bavíme o vozidlách do 17 rokov).

Pointa je v tom, že dopravca by nemal fungovať štýlom "vykape jedno vozidlo, nahradím ho jedným vozidlom", pretože je to proste drahé, nemáš úspory z rozsahu a tie vozidlá takto vydzobkané nemusia byť úplne rovnaké.

Ak nakúpiš jednu kohortu vozidiel (ideálne nových), tak máš tú výhodu, že máš úspory z rozsahu, typovú jednotnosť, rovnaké náhradné diely, pre všetky vozidlá, rýchlo zaučíš vodičov, prípadne kosignačný sklad. Vieš optimalizovať pravidelné periodické zásahy do vozidiel. Nejaké ti možno umrie skôr (neopraviteľná závada, nehoda na totálku) a vhodný čas pred tebou určeným koncom životnosti začneš riešiť obmenu. Obstaráš novú kohortu a túto starú začneš rozpredávať. Ideálne ju streliť naraz do druhého a tretieho sveta. Ak to nebudú úplne šroty (čo po 15 rokoch nemusia), tak na tom ešte zarobíš. Môžeš si nechať historičák, alebo nejakú rezervu s nízkym kilometrickým nábehom v duchu "keď sa to pokazí, pôjde to do šrotu", ale ekonomicky nevidím žiadnu výhodu v tom silou mocou držať pravidelne staré vozidlá pri živote, lebo aj tak to dopravcu skôr či neskôr dobehne.

Ono Meďáčik CapaCity sa super šoféruje (je to naozaj mega komfort, skúšal som), pre cestujúcich je to not great not terrible (hlavne tie dvere ďaleko od seba a tiež sú solídne rozhegané), ale ak čakáš na náhradný diel dva mesiace, tak to nie je žiadna výhra.

Aj NS 12 su hlucne.

No zrovna tú hlučnosť by som úplne nevytýkal starším autobusom. Pokiaľ viem tak ďaleko najhlučnejšie sú Euro 6 SORky, Euro 5 boli tichšie

Vieš definovať starý autobus? Že po koľkých rokoch by sa ho mal dopravný podnik zbaviť a kúpiť nový?

Spýtam sa protiotázkou, myslíš si, že ak by tam mali výborné intervaly a rovnaké vergle ako teraz, že by to bolo pre ľudí atraktívne?

Je hlučnejší, má nižšiu emisnú normu, teda je smradľavejší a môže byť nespoľahlivejší + otázka komfortu. Zažil som to na autách a keď sa raz začalo kaziť, spustilo sa to ako lavína a hoci výdavky na opravy, byť vysoké v porovnaní s trhovou cenou auta, stále boli výrazne nižšie ako nové auto, auto bolo nespoľahlivé. Čo výlet, to som musel riešiť ako sa bezpečne dostať domov a samozrejme investovať čas ísť do servisu, nechať ho v servise, prísť pre neho. Bolo to ako Kinder Surprise.

Navyše, udržiavaním starého vozidla sa pripravuješ o kapitál, ktorý vieš využiť na výmenu.

Pri väčšej flotile máš potom nuansy, že nahradíš kohortu autobusov kohortou autobusov (s tým je spojené všetko, aj náhradné diely, ich dostupnosť, servis, atď) , kdežto čakať kým ti postupne pozdochýňajú jednotlivé kusy znamená, že buď musíš obmieňať po jednom, alebo proste mať nejakú rezervu. A asi sám uznáš, že mať rezervu z nových autobusov je neekonomická blbosť, lebo odpisy predstavujú jednu z dvoch najpodstatnejších nákladových položiek a tebe síce bežia, ale nový autobus ti nezarába, lebo čaká kým sa vyradí starý.

Na druhej strane, držať staré vozidlo ako rezervu, kým mu plynie vek a klesá jeho hodnota je tiež blbosť, lepšie je streliť ho za symbolickú sumu, alebo darovať na Ukrajinu a urobiť dobrý skutok.

Prečo by mal pre nich byť starý autobus zlo? Cestujúci pri nástupe kontrolujú doklady autobusu aby zistili rok výroby? Pre cestujúcich je zlo nefunkčná klimatizácia, preplnené spoje, nedostatočné intervaly prípadne zlý stav vozidla (bez ohľadu na vek). Nikoho z bežných cestujúcich nebude zaujímať či je autobus vyrobený v roku 2006 alebo 2016 pokiaľ bude jazda v ňom komfortná.

Dnes nie je rok 2006 kedy bol 20 ročný autobus z roku 1986. Keď porovnáme bus z roku 1986 a 2006 je tam ohromný posun v dizajne, komforte, technike a prakticky vo všetkom. Teraz je rok 2026 a 20 ročný autobus je z roku 2006. To nie je žiadna prehnitá dymiaca stará Karosa bez klimatizácie ale úplne bežný autobus ktorý môže byť plne nízkopodlažný a klimatizovaný spĺňajúci všetky štandardy kvalitnej verejnej dopravy ktoré dnes máme.