Vehicles › Buses › SOR NB 18 City

Delenie na typy možno bolo nadbytočné, ale delenie podľa vozovní podľa mňa až do cca 10 rokov dozadu dávalo zmysel. Tá logická skratka že 4xxx = Petržalka dosť zjednodušovala prácu a podľa mňa benefit z tohto bol väčší ako náklad na to že pri preradení do inej vozovne musíš vytlačit a nalepiť pár nálepiek.

Samozrejme dnes sme niekde inde, keď ti stačí do systému zadať 3524 a hneď ti to vypľuje z ktorej vozovne je ten voz (alebo ešte lepšie ak ti volá ten voz tak ti hneď vyskočí nejaké okno kde vidíš odkiaľ je) je to už samozrejme prekonané a je lepšie to skupovať podľa typu vozidla.

TLDR, myslím si že starý systém číslovania dával vo svojej dobe zmysel a nekritizoval by som ho, ale je logické že v dnešnej dobe sú potreby iné a je dobre že DPB sa im prispôsobuje.

Systém číslovania podľa vozovní sa zaviedol od 1.4.1976. Vždy to bolo atypické, väčšinou v Európe nepoužívané (používa sa to v niektorých mestách bývalého ZSSR, donedávna a možno aj teraz napr. v Rige). Malo to len drobnú výhodu, pri vtedajších nedokonalých počítačoch bolo hneď jasné, do ktorej vozovne voz patrí. Dnes to počítače zvládnu bez pomôcky 1.číslice. Systém sa zdal pôvodne ako praktický a logický. Boli vlastne len 4 typy autobusov: RTO, ŠM11, ŠL/ŠD11 a Ikarusy. Rôzna vozovňa, ale rovnaký typ bol v rovnakej stovke (0,2-4,6,8). Ale po r.1989 začal byť vozový park oveľa pestrejší, počet typov začal prevyšovať počet voľných stoviek. V Krasňanoch boli iné typy ako v ostatných vozovniach. Tam sa začali stovky líšiť: 35xx kinderká, 15xx, 25xx a 45xx Ikarusy s automatickou prevodovkou, 34xx SOR-y hrbáče 10.5, 14xx, 24xx a 44xx dlhé TAM-busy. Naviac do toho "hodili vidle" neustále presuny medzi vozovňami spojené s prečíslovaním, plynofikácia, návraty do pôvodných vozovní na pôvodné čísla (Ikarusy 435) ale aj na úplne nové čísla, hoci pôvodné boli k dispozícii (voľné) - Tedomy, čo bola jedna z najväčších blbostí. Inými slovami nedobrý systém sa naviac úplne rozsypal až v ňom nezostala žiadna logika. Súčasný systém je oveľa logickejší, pretože presuny medzi vozovňami v takom veľkom podniku, ako je DP, sú potrebné a nedajú sa nikdy vylúčiť. A prečíslovanie pri presune vnáša do toho ďalší zmätok, neprečíslovať znamená zasa popretie "systému". Takže zhrnutie pamätníka po 50 rokoch: číslovanie podľa vozovní bola neudržateľná hlúposť a je dobre, že je to za nami. Nikde inde v Československu to nebolo. Stačí si len uvedomiť, že električkári ani trolejbusári na to nikdy - zaplať Pán Boh - nepristúpili.

Mne sa to viac pacilo tak ako to bolo pred tym, pozrel si a hned si vedel ze z akej vozovne to je, teda jedine zeby boli nejake zapozicane do inej. Ale tak je to len moj nazor aj tak to je jedno, len mi to prislo take prehladnejsie.

Kedysi bol iný systém číslovania. Trnávka bola 1, Jurajov dvor 2, Krasňany 3 a Petržalka 4. Trnávka číslovala od 1821, pretože v rade predtým boli ešte jazdiace Ikarusy 435. Jurajov dvor značil od 2841, pretože v rade predtým ešte jazdili Ikarusy 435. Keď sa dostali k 2870, nešli ďalej, lebo tam je historičák 2881. Preto pokračovali v novej sérii 22xx. Petržalka číslovala od 4221, pretože v rade predtým boli Karosy B 741.

V roku 2019 sa zaviedol nový systém číslovania, keď 1 = minibusy a midibusy, 2 = 12 metrové autobusy, 3 = 18 metrové autobusy. Typy vozidiel sa číslujú v osobitných radoch alebo oddelené po desiatkach.

Vie mi niekto napísať, prečo je číslovanie týchto SORov tak chaotické? Však začnem s jednou skupinou začiatočných dvojčísel a až keď sa minú prejdem na inú skupinu. Ale v prípade týchto SoR ov sa od začiatku začalo číslovať v troch skupinách (42, 18, 28) a neskôr sa pridala ešte jedna (22) a pritom žiadna predchádzajúca nie je plne vyčerpaná. Myslel som si, že kvôli vozovni kam boli určené, ale potom som zistil, že nie. Za odpoveď veľmi pekne ďakujem

Vie niekto dovod vyradenia 4239?
Už som sa to pytal a viem že tym vozom može byť čokolvek ale v tomto pripade by ma to zaujimalo nakolko ešte v davnych časoch som sa s nim pekne najazdil keď mal stalu 93 tušim 93/7

Zevraj ten 4230 aj slabo brzdil, to uz nie je velmi bezpecne davat take nieco do vypravy.

To dava logiku, a to sa normalne za jazdy s cestujucimi stalo ? A ta 4236 a 4239 s tymi co bolo ?

4230 - rozpadol sa prechodový mech a už sa nebude opravovať

Ako vidim tak dnes sa v Petrzalke vyradovalo, 4230 ktory vcera este jazdil neviete co sa s nim stalo ? Potom este 4236 a 4239 ale tie uz dlhsie nejazdili.

Spoľahlivosť vôbec nie je subjektívne kritérium. New York používa kritérium čo sa volá Mean Distance Between Failures aby odmerali poruchovosť vozidiel. My sme tu príliš moderní na to aby sme také veci merali?

Ak by som bol vrcholový manažér dopravcu, tak by som sa rozhodne neriadil "mojim názorom", ale snažil by som sa z tímu dostať relevantné objektívne odporúčania. A samozrejme, ak by som išiel do súťaže, tak by som to nastavil tak, aby som splnil TPŠ v rámci zadávacích podmienok a zároveň maximalizoval šancu, že uspejem s ponukou. Takže takto z brucha Ti to nepoviem.

Ale ak povieme, že ten vek je povedzme 15 rokov a dnes (rok 2026) spustím do premávky 25 autobusov s tým, že jeden-dva sú rezerva a ako zodpovedný dopravca ich točím tak, aby mali približne rovnaký kilometrický nábeh, tak potom približne okolo roku 2038 začnem chystať objednávku (súťaž) na výmenu týchto 25 autobusov. Akonáhle týchto nových 25 autobusov pustím do premávky, začnem sa zbavovať starých. 3 budú neopraviteľné, jeden bude historičák, zvyšok sa pokúsim predať v závislosti od technického stavu - šrot, aukcia, ponuka dopravcovi do Bosny, alebo darovanie na Ukrajinu.

Spoľahlivosť vozidla je subjektívne kritérium, preto sa objednávateľ riadi ukazovateľmi, ktoré sú merateľné a vyhodnotiteľné. Z akého dôvodu by mal dopravca odstavovať vozidlá až vtedy, ak by bol vystavený sankciám? Každé vozidlo má svoj životný cyklus a to, že v DPB a všeobecne na Slovensku platilo, že vozidlo sa musí zodrať a dožiť na linke s cestujúcimi, odkiaľ ho odvezú priamo na šrotovisko, nie je vôbec normálny a želaný stav. Na tých vozoch sa po životnosti nič nerobí preto, že to nie je ekonomicky opodstatnené. Ak sa neprehupneme cez stav, že jazdia vozidlá po životnosti, tak toto predsa nebude treba riešiť a dopravca nebude vystavený sankciám.

Neviem to tam nájsť, keďže si to jasne nenapísal.

Tu sa odvolávaš:

- na 10 rokov: "To celé ti po 10 rokov môže spraviť taký rozdiel, že dva rovnaké autobusy môžu byť rôzne zhumplované."
- 15-17 rokov: Ale ak máš flotilu (najmä väčšiu), tak sa na to musíš pozerať trocha inak. Na Slovensku je štandardne staré vozidlo považované, ak dosiahne vek 15-16 rokov, prípadne som sa pri súťažiach stretol, že staré vozidlo je s emisnou normou Euro 4 a nižšou (Euro 5 je od roku 2009, takže k dnešku sa bavíme o vozidlách do 17 rokov).

Takže stále čakám na tvoj názor, kedy požaduješ vozidlo za staré a kedy ho treba vyradiť. Nie na názor cudzích ľudí, ktorý tu spomínaš.

Máš to v texte, čítaj poriadne.

Je rozdiel medzi verglom a starym hoci zdržiavanym autobusom. No samozrejme že by viacej ludi tam využivalo MAD keby mali aspoň trochu zmysluplne inzervaly

Jednoznačne.

Individuálne je to, ako tu bolo správne poznamenané, rôzne. Jeden kus môže mať šťastie na vodičov, ktorí jazdia šetrne, prípadne je nasadzovaný na kratšie linky (má najazdených menej km), menej namáhavé trasy, kým iný môže mať osud "handry". To celé ti po 10 rokov môže spraviť taký rozdiel, že dva rovnaké autobusy môžu byť rôzne zhumplované.

Ale ak máš flotilu (najmä väčšiu), tak sa na to musíš pozerať trocha inak. Na Slovensku je štandardne staré vozidlo považované, ak dosiahne vek 15-16 rokov, prípadne som sa pri súťažiach stretol, že staré vozidlo je s emisnou normou Euro 4 a nižšou (Euro 5 je od roku 2009, takže k dnešku sa bavíme o vozidlách do 17 rokov).

Pointa je v tom, že dopravca by nemal fungovať štýlom "vykape jedno vozidlo, nahradím ho jedným vozidlom", pretože je to proste drahé, nemáš úspory z rozsahu a tie vozidlá takto vydzobkané nemusia byť úplne rovnaké.

Ak nakúpiš jednu kohortu vozidiel (ideálne nových), tak máš tú výhodu, že máš úspory z rozsahu, typovú jednotnosť, rovnaké náhradné diely, pre všetky vozidlá, rýchlo zaučíš vodičov, prípadne kosignačný sklad. Vieš optimalizovať pravidelné periodické zásahy do vozidiel. Nejaké ti možno umrie skôr (neopraviteľná závada, nehoda na totálku) a vhodný čas pred tebou určeným koncom životnosti začneš riešiť obmenu. Obstaráš novú kohortu a túto starú začneš rozpredávať. Ideálne ju streliť naraz do druhého a tretieho sveta. Ak to nebudú úplne šroty (čo po 15 rokoch nemusia), tak na tom ešte zarobíš. Môžeš si nechať historičák, alebo nejakú rezervu s nízkym kilometrickým nábehom v duchu "keď sa to pokazí, pôjde to do šrotu", ale ekonomicky nevidím žiadnu výhodu v tom silou mocou držať pravidelne staré vozidlá pri živote, lebo aj tak to dopravcu skôr či neskôr dobehne.

Ono Meďáčik CapaCity sa super šoféruje (je to naozaj mega komfort, skúšal som), pre cestujúcich je to not great not terrible (hlavne tie dvere ďaleko od seba a tiež sú solídne rozhegané), ale ak čakáš na náhradný diel dva mesiace, tak to nie je žiadna výhra.

Aj NS 12 su hlucne.