Dokument bude slúžiť ako podklad pre skvalitnenie dopravy v kraji a tiež ako podklad pre čerpanie eurofondov.
Bratislavský samosprávny kraj predstavil ďalšiu časť Plánu udržateľnej mobility, strategického dokumentu pre budúce plánovanie dopravy v kraji. V minulom roku predstavil jeho analytickú časť, teraz bola dokončená návrhová časť, ktorá predstavuje víziu mobility a návrhy zmien v dopravnej sieti Bratislavského kraja. Dokument je dostupný na Enviroportáli (Návrhová časť, Plán implementácie). Verejnosť môže tento návrh Plánu udržateľnej mobility BSK pripomienkovať do 2. júna 2020 na adrese Ministerstva životného prostredia SR.
Verejné prerokovanie Plánu udržatelnej mobility sa bude konať až po skončení mimoriadnej situácie v súvislosti s pandémiou Covid-19.
„Plán udržateľnej mobility je v oblasti dopravy najdôležitejším dokumentom. Okrem toho, že nám dáva presné dáta o pohybe obyvateľov v rámci nášho územia, tvorí podklad pre čerpanie eurofondov v ďalšom programovom období. Zjednodušene – čo sa nachádza v tomto dokumente, môže sa uchádzať o finančnú podporu z Bruselu. V dopravnom plánovaní často chýba systémový prístup. Obyvatelia následne volia zdanlivo najspoľahlivejší a najmenej udržateľný spôsob dopravy – individuálnu automobilovú dopravu – čo v konečnom dôsledku zhoršuje situáciu, stav životného prostredia a v neposlednom rade aj závislosť krajiny na nerastných zdrojoch. Súčasným svetovým trendom rozvoja dopravného plánovania je rovnocenná podpora všetkých módov dopravy. Odhliadnuc od zvýšenia kvality života by mal tento nový prístup k dopravnému plánovaniu zabezpečiť zlepšenie situácie v každom druhu dopravy,“ uviedol predseda Bratislavského samosprávneho kraja Juraj Droba.
lostrail
Aky dlhy usek trojkolajky v tvojich porovnaniach vlastne predpokladas? Ak napr. medzi Vajnormi a Sencom, tak to ani nemusia stavat, lebo z hladiska prevadzky to nepomoze nic. Najzakladnejsi usek, ktory by mal aky-taky zmysel, by bol od Hlavnej stanice po Senec.
Tiez by si mohol povedat, s akym rozsahom prac pocitas, pretoze mne to vychadza takto (pri cene cca. 4 miliony za km trate, pricom v tom uz je zahrnuta aj elektrifikacia, spodok, zvrsok a cena pozemku):
- Ked pocitam len s hlupym pridanim 25 km tretej kolaje, kedy sa nezasiahne do existujucej trate, rekonstrukciou zhlavi stanic / dopravni (v nevyhnutnom rozsahu), kompletnym preriesenim ZZ na useku (to bude nutne), vyvolanymi investiciami ako napr. elektrifikacia, ci posuvanie nastupist na zastavkach, vychadza mi suma okolo 170 milionov, pricom 50 mega pocitam za ZZ (medzi Zbehmi a PD ma optimalizacia, kde sa bude modernizovat ZZ stat zhruba 50 mega a ide o podstatne dlhsi usek s vacsim poctom dopravni, pricom su v tom aj ine prace, no nechal som to tak, lebo ide o dvoj, resp. trojkolajku, cize tento odhad sumy povazujem za primerany), 20 mega za vylukove a zvysne prace ako pausalnou prirazkou.
- Ked pocitam s prerabkou dvoch zastavok (Ivanka a Velky Biel) na dopravne, zrusenim jednej dopravnej kolaje v ZST Vajnory a vybudovanim dalsieho nastupista mimo "hlavneho tahu", pricom ratam s tou istou kompletnou prerabkou ZZ, vychadza mi to na cca. 6 tratovych kliometrov uprav (4 kolaje x 1,5 km zastavky, 1 km Vajnory) a spolu priblizne 94 milionov (6km x 4 eura/km + 50 mega + 20 mega ostatne prace).
Ak uvazime, ze by boli dlhsie vyluky, lebo by sa prerabali aj tratove kolaje v tych zastavkach, dajme si tam pausalnych 20 mega len tak.
To mame 114 milionov. Ked to vydelim, verzia so zalivmi je na urovni 67% z ceny tretej kolaje, alebo teda trojkolajka stoji priblizne jedenapol nasobok optimalizacie.
Ma to vsak hacik - pri verzii s trojkolajkou som vobec nepocital s tym, ze by sa prerabali vsetky dopravne na trase na "trojkolajne", t.j. v staniciach by stale boli len dve priebezne kolaje (tretia by sa napojila na niektoru z dopravnych kolaji). Ak by sa to malo urobit poriadne, mali by sa rekonstruovat aj stanice. To by si pri verzii "stale ignorujeme existujucu trat" vyziadalo v pohode dalsich 20-100 mega navyse v zavislosti od rosahu prac, pricom najlacnejsia verzia by pocitala "len" s "posunutim" vsetkeho, co je za novou tratovou kolajou dalej.
Takze to mame minimalne 190 mega oproti 114, co teda neviem, v ktorom vesmire, su "tie iste peniaze". Keby to bolo napr. 140 vs. 114, este by som mavol rukou, lebo prinos by to vyvazil, ale pomaly dvojnasobok? Tam podla mna nie je o com.
Schvalne som tu nepisal o vlakoch, lebo hustejsi interval bude treba zabezpecit rovnako na optimalizovanej trati ako na trojkolajke. V tom pripade je jedno, ci sa nakupia nove supravy alebo sa budu nejako optimalizovat tie, co uz mame, ale nieco po tych kolajach bude musiet jazdit.