Bratislavský kraj bude mať plán udržateľnej mobility

Plán udržateľnej mobility predpokladá vyvážený rozvoj všetkých významných druhov dopravy a posun k tým, ktoré sú trvalo udržateľné a šetriace životné prostredie.

Bratislavský samosprávny kraj si dal vypracovať Regionálny plán udržateľnej mobility. Ide o strategický plán, ktorého cieľom je naplniť potreby mobility ľudí v mestách a regiónoch a zvýšiť kvalitu ich života. Regionálny plán udržateľnej mobility bude zároveň základným nástrojom na zabezpečenie vyváženého rozvoja dopravného systému. Na jeho spracovaní župa spolupracuje so samosprávami, dopravcami a štátnymi inštitúciami.

Plánovaniu predchádza podrobná analýza súčasného stavu a trendov vývoja jednotlivých druhov dopravy v rámci kraja – automobilovej, autobusovej, železničnej, cyklistickej a pešej, ktorá bola v júli predložená na verejné prerokovanie. Analytickú časť dokumentu vykonala česká spoločnosť SGS Czech Republic na základe údajov od dopravcov a vykonaných vlastných prieskumov.

„Plán udržateľnej mobility je zameraný na ľudí, nie na premávku ako v tradičnom dopravnom plánovaní premávky. Primárnym cieľom je zvýšenie kvality života a pozitívny vplyv na zdravie obyvateľov, redukcia finančných nákladov, zlepšenie mobilnej dostupnosti, efektívne využívanie verejných zdrojov a zabezpečenie podpory verejnosti. Plán udržateľnej mobility predpokladá vyvážený rozvoj všetkých významných druhov dopravy a posun k tým, ktoré sú trvalo udržateľné a šetriace životné prostredie“, uvádza BSK vo svojej tlačovej správe.

Súčasný stav verejnej dopravy v BSK

Autobusová doprava

Z analýzy vyplynulo, že v súčasnosti je na území BSK zabezpečená dostatočne hustá sieť autobusových liniek, na ktorých je prevažne postačujúci počet spojov. Až 89 % cestujúcich v autobusovej doprave prepraví spoločnosť Slovak Lines, zvyšok pripadá na dopravcov Arriva Trnava a SAD Dunajská Streda. Autobusy premávajú v špičkách pracovných dní na najvyťaženejších trasách v intervale 15 minút, mimo špičky sa interval predlžuje aj na 60 minút. Počas voľných dní je zabezpečená obsluha všetkých obcí kraja minimálne troma pármi spojov za deň.

Sieť zastávok autobusovej dopravy je pomerne vyhovujúca, pričom polovica domácností má zastávku vzdialenú do 5 minút a pri 82 % domácností je to do 10 minút. Na prístup k zastávke teda cestujúci využívajú najmä pešiu dochádzku. Najviac cestujúcich, takmer dve tretiny, prichádza autobusovou dopravou do Bratislavy z obcí vzdialených 8 až 16 km od hlavného mesta.

Veľkým problémom autobusovej dopravy je však absencia preferencie verejnej dopravy na vstupoch do Bratislavy a ďalších okresných miest, čo spôsobuje uviaznutie autobusov v dopravných zápchach.

Autori analýzy predpokladajú, že súčasné dimenzovanie prímestskej autobusovej dopravy bude dlhodobo vyhovovať pri navýšení vozidlových kilometrov o priližne 10 až 15 %, z toho 6 až 8 % v najbližších piatich rokoch.

Plán dopravnej obslužnosti BSK počítal v rokoch 2016 – 2018 s nárastom výkonov o 21 %, v skutočnosti bol nárast len okolo 13 %, čo sa ukázalo ako dostatočné. Prímestské linky sú pritom využívané iba na úrovni 50 % ponúkanej prepravnej kapacity. 

Železničná doprava

Vlaková doprava je v súčasnosti v BSK realizovaná na siedmich vlakových linkách zaradených do IDS  BK a jednej sezónnej turistickej linke. Dopravu v rámci kraja zabezpečujú Železničná spoločnosť Slovensko a Regiojet. Podľa záverov analýzy je problémom železničnej dopravy v špičkovom období nízka priepustnosť niektorých tratí a tiež nedostatok prepravnej kapacity vlakov.

Nevýhodou vlakovej dopravy je pomerne malý počet železničných staníc, ich excentrická poloha voči intravilánom obcí a veľké dochádzkové vzdialenosti k nim. Často chýba aj doplnková autobusová doprava k vlakovým staniciam. Cestujúci preto často využívajú na prístup k železničnej stanici najmä automobilovú, alebo zriedkavo cyklistickú dopravu. Problémom je však absencia záchytných parkovísk typu Park&Ride, alebo Bike&Ride a tiež prístupových cyklotrás. V súčasnosti železnice budujú, alebo plánujú vybudovať takéto parkoviská pri niektorých železničných staniciach (Pezinok, Ivanka pri Dunaji, Nové Košariská, Zohor).

V staniciach Malacky, Pezinok a Senec boli realizované terminály integrovanej osobnej prepravy (TIOP) a pripravovaná je ich výstavba aj vo Svätom Jure, Šenkviciach, Bernolákove, Veľkom Bieli, Plaveckom Štvrtku, Veľkých Levároch a na území Bratislavy.

Zistené denné počty cestujúcich jednotlivými druhmi dopravy sú uvedené v nasledujúcej tabuľke (zdroje: dopravcovia, SSC, SGS Czech Republic).

Problémy regionálnej verejnej hromadnej dopravy

V súčasnosti v rámci Bratislavského samosprávneho kraja prevažná väčšina obyvateľov využíva na cestovanie individuálnu automobilovú dopravu. Autori analýzy identifikovali viacero problémov, ktoré v súčasnosti bránia väčšiemu využívaniu verejnej hromadnej dopravy.

• Odlišné označovanie liniek verejnej dopravy v rôznych zdrojoch - používa sa 6-ciferné označovanie aj 3-ciferné označovanie autobusových liniek, čo cestujúcim sťažuje orientáciu v linkovom vedení.
• Neprehľadnosť a nejednotný formát cestovných poriadkov - uvádzanie zastávok, ktoré nie sú obsluhované žiadnym spojom, neprehľadné označovanie príslušnosti spojov k linkám IDS BK v prípade, ak sa v jednom cestovnom poriadku uvádza viac liniek (napr. linka 102401 má spoje liniek označovaných v rámci IDS BK 215 aj 219).
• Nevhodné rozdelenie tarifných zón - pri porovnateľných prepravných vzdialenostiach vznikajú výraznejšie rozdiely vo výške cestovného. Zóny okolo Bratislavy (215, 219, 510, 610, 710, 715) generujú približne polovicu ciest v kraji, zóny ležiace za týmito zónami generujú iba tretinu ciest, ale tvoria až 83 % zo všetkých zón.
• Malá koordinácia medzi prímestskými autobusovými linkami a MHD - často prichádza k súbežnému vedeniu liniek a zlej nadväznosti spojov v čase mimo špičiek.
• Demotivujúca výška cestovného - v niektorých prípadoch je cestovné vo verejnej doprave na úrovni 80 % z ceny cesty automobilom (počítaná len cena pohonných hmôt). Už pri využití automobilu dvoma a viac osobami vychádza cesta výrazne lacnejšie ako v prípade verejnej dopravy.
• Absencia preferencie vozidiel prímestskej autobusovej dopravy - spoje v dôsledku dopravných zápch meškajú desiatky minút, keďže zhoršená dopravná situácia nie je zohľadnená v platných cestovných poriadkoch.
• Zdĺhavé vybavovanie cestujúcich u vodiča v prímestských autobusoch - výdaj a predaj cestovných lístkov vodičom autobusu zdržiava vozidlá na zastávkach a meškanie jednotlivých spojov neúmerne narastá.
• Nejednotný odbavovací systém cestujúcich vo vozidlách - každý dopravca používa vlastný systém na predaj a kontrolu lístkov, čo cestujúcim komplikuje a predlžuje cestovanie.
• Absencia jednotného informačného systému s jednotným formátom cestovných poriadkov pre všetkých dopravcov.

Predpokladaný budúci vývoj infraštruktúry verejnej dopravy v Bratislavskom kraji

V rámci analytickej časti Regionálneho plánu udržateľnej mobility boli načrtnuté tri možné varianty budúceho vývoja dopravnej infraštruktúry v Bratislavskom kraji:

• nulový variant – vybudované budú iba v súčasnosti rozostavané projekty,
• naivný variant – vybudované budú v súčasnosti rozostavané a plánované projekty,
• maximalistický – okrem rozostavaných a plánovaných projektov budú realizované aj projekty podľa záväznej časti územného plánu BSK, podľa návrhu Regionálneho plánu udržateľnej mobility a podľa Štúdie realizovateľnosti bratislavského železničného uzla.

Projekty, ktoré sú uvažované v jednotlivých variantoch sú uvedené nižšie po jednotlivých obdobiach (normálne písmo - nulový variant, normálne+tučné písmo - naivný variant, normálne+tučné+červené písmo - maximalistický variant).

Do roku 2025:

• Električková trať v Petržalke (Bosákova – Janíkov dvor).
• Nová autobusová stanica Mlynské nivy.
• Modernizácia Hlavnej stanice, modernizácia spoločného prestupného bodu Bratislava-Vinohrady/Predmestie v súvislosti s prestupmi na električkovú trať (pešie prístupy).
• Terminály integrovanej osobnej prepravy Lamačská brána, Patrónka, Ružinov, Vrakuňa, vrátane záchytných parkovísk typu Park&Ride a Bike&Ride.
• Zvýšenie kapacity železničnej trate Podunajské Biskupice – Dunajské Streda.
• Vybudovanie druhej koľaje na trati Bratislava-Hlavná stanica – Bratislava-Nové Mesto.
• Zvýšenie výkonnosti železničnej trate Bratislava-Nové Mesto – Podunajské Biskupice realizáciou odbočky Ružinov (ako nevyhnutný predpoklad pre realizáciu TIOP Ružinov).
• Modernizácia železničnej trate v úseku Devínska Nová Ves – Bratislava-Lamač.
• Zdvojkoľajnenie a elektrifikácia železničnej trate Devínska Nová Ves – Marchegg.
• Zvýšenie priepustnosti na trati 120 v úseku Bratislava-Rača – Trnava.
• Čiastočné zvýšenie priepustnosti trate Bratislava-Vajnory – Senec.
• Projekt osobnej lodnej dopravy Dunaj Bus.

 Do roku 2030:

• Modernizácia železničnej trate Devínska Nová Ves – Kúty.
• Prevádzka integrovaného systému osobnej dopravy v Bratislavskom a Trnavskom samosprávnom kraji.
• Terminály integrovanej osobnej prepravy v Bratislave.
• Terminály integrovanej osobnej prepravy: Grinava, Báhoň, Záhorská Ves, Stupava, Plavecký Štvrtok, Veľké Leváre, Ivanka pri Dunaji, Bernolákovo, Veľký Biel, Miloslavov, Dunajská Lužná (Nové Košariská).
• Modernizácia železničnej trate Bratislava-Vinohrady – Senec – Galanta – Štúrovo.
• Zvýšenie priepustnosti železničnej trate v úseku Bratislava-Rača – Trnava.
• Modernizácia Hlavnej stanice.
• Rekonštrukcia ŽST Bratislava-ÚNS resp. vytvorenie prestupného bodu v blízkosti Prístavného mosta a rozvojovej oblasti mesta „Nový Ružinov“.
• Električková trať Dúbravka, Saratovská – Bory Mall.
• Električková trať do Podunajských Biskupíc.
• Predĺženie električkovej trate po TIOP Ružinov.
• Železničné úseky v Bratislave:
  • Nové Mesto – Podunajské Biskupice (zdvojkoľajnenie, napojenie letiska M.R. Štefánika novým traťovým úsekom),
  • Petržalka – štátna hranica s Rakúskom (zdvojkoľajnenie).
  • Bratislava hl. stanica – Bratislava-Rača / Bratislava-Vajnory
  • Bratislava-Nové Mesto – Bratislava-Petržalka
  • Revitalizácia úseku Bratislava-Predmestie – Bratislava-Filiálka (ak bude prijatá rozvojová alternatíva s Filiálkou)
• Zlepšenie taktu vlakov od Trnavy, Galanty a Malaciek na výhľadový interval 15 minút.
• Prevádzka integrovaného systému osobnej dopravy Bratislavského, Trnavského a čiastočne Nitrianskeho kraja (Komárno).

Do roku 2035:

• Zdvojkoľajnenie železničnej trate Bratislava-Nové Mesto – Dunajská Streda.
• Úpravy železničnej infraštruktúry v bratislavskom železničnom uzle s cieľom zvýšenia kapacity mestskej koľajovej dráhy s možnosťou efektívneho a rýchleho železničného spojenia hlavného mesta s regiónom a s možnosťou mestskej železničnej obsluhy po bratislavských spojkách.
  • Nové mestské železničné linky medzi hranicami mesta Devínska Nové Ves / Rača / Vajnory / Rajka / Podunajské Biskupice s obsluhou všetkých TIOP a uzlov na území mesta.
• Regionálna železničná trať Bratislava-Vajnory – Pezinok (nové územie smerom na Chorvátsky Grob – Slovenský Grob - Pezinok).
• Modernizácie a rekonštrukcie úsekov v uzle Bratislava (ŽST Bratislava-Vajnory, Bratislava-Nové Mesto – Podunajské Biskupice, Bratislava-Petržalka – Rusovce a ďalšie).
• Zvýšenie výkonnosti úseku Bratislava-Hlavná stanica – Devínska Nová Ves (tretia traťová koľaj).
• Nová železničná trať Devínske Jazero - Stupava.
• Nová železničná stanica Bratislava-Filiálka.

Do roku 2040:

• Nová železničná trať Pezinok – Modra – Smolenice.
• Nová železničná trať Plavecký Mikuláš – Jablonica.
• Nové trasovanie železničnej  trate z Lozorna cez kataster Stupavy, využitie bývalého železničného telesa Stupava – Devínske Jazero.
• Obnovenie prevádzky železničnej trate Kvetoslavov – Šamorín (územie TTSK)
• Výstavba tretej vzletovej a pristávacej dráhy na letisku M.R. Štefánika.

Do roku 2050:

• Nová trať Bratislava-Filiálka – Bratislava-Petržalka s trasovaním popod Dunaj.