Diskusné fórum › Off-Topic Fórum

Horných 10 tisíc ktorí si dnes vyvážajú p-dell po diaľnici do Prahy sa do vlaku raz za dve hodiny nezmestí, takže vlakov prirodzene bude viac. Nedomnievam sa že dopyt po štvorhodinovej ceste po českých schodoch bude výrazne presahovať dopyt po dvojhodinovej jazde vlakom.

Môžeš ale zostať bez obáv, do Trnavy nikto žiadnu VRTku neplánuje, takže tam sa budete ďalej voziť po najsamlepšej diaľnici hodinu, cca toľko ako normálnym ľuďom v tom čase zaberie 200 km cesta.

a hlavne, ten nákres je očividne schematický a ako poznám politiku EÚ (hlavne princíp "subsidiarity"), tak sa nechá na členských štátoch, ako bude presné trasovanie.

Netuším na čo sa pokúšaš reagovať, ja som o Gyore nepísal.

VRT nie je náhrada pomalšej vrstvy, tá bude ďalej existovať (možno trochu viac spomalená). Zároveň nemôžeš pracovať s aktuálnymi číslami cestujúcich - keď bude vlak do Prahy trvať napr. dve hodiny, stiahne k sebe aj veľa ľudí z iných foriem dopravy.

Z odkazu, čo dal Ike
https://transport.ec.europa.eu/sites/default/files/styles/embed_large_2x/public/2025-11/HSR%20plan%20-%20future%20travel%20times.png?itok=JysAaL0j

Na trase Budapešť - Bratislava sa zatiaľ neuvažuje so žiadnou zastávkou, hovorí sa o možnosti tam dať Győr. Otázka je, či 130 tisícové mesto má vôbec kapacity aby dokázal naplniť vlaky. A je jedno, či tam bude, či nie, koľko cestujúcich máme očakávať že pôjdu z Bratislavy, či Prahy, resp. Brna do Budapešti? Väčšina vysokorýchlostných vlakov má kapacitu na sedenie niekde medzi 450-500 pasažiermi. Už teraz Metropolitan je naplnený iba v čase, keď ľudia cestujú do práce, či domov, že proste ešte z Kútov a Nových Zámkov sa im oplatí cestovať do BA. O takých ľudí sa na VRT príde. Ak niekto povie, že však tam je Bukurešť za Budapešťou. Kto pôjde 8 hodín z Bukurešti do Bratislavy, či 10 hodín do Prahy, 12 hodín do Berlína. Ak budú chcieť ísť do Viedne, tak budú musieť v Bratislave prestupovať, takže reálny čas tak 9 hodín do Viedne? Už celé spojenie Budapešť - Bukurešť - Sofia - Atény dosť kríva. Spojenie Sofia - Atény si viem ako tak predstaviť, že to bude využívané, ale čo spojenie zo Sofie do Bukurešti - Budapešti - Bratislavy mi nepríde zrovna ako projekt, kde sa čaká veľa cestujúcich.

Je to proste z časti politický projekt, kde niektoré časti nedávajú veľmi zmysel, ale máme Green deal. Čo tiež nedáva zmysel koľkokrát.

V pôvodných plánoch Bratislava nebola. Zmenilo sa to po tom, ako Rakúsko odmietlo VRT čo mala spájať Budapešť a Prahu.

Berlín sa nebude napájať juhom? Toto až tak nesledujem. Každopádne, spojenie Berlína a Viedne tá VRT rieši. Otázka je len či robiť nejakú pseudostanicu v Stupave. Ľudia z BA aj tak pôjdu priamymi vlakmi z BA a nebudú sa motať niekde za mesto.

Odporúčam "further reading" predtým ako začneš v bodoch písať dojmy:

https://transport.ec.europa.eu/transport-modes/rail/high-speed-rail-plan_en

Nevidel som geologický prieskum, oblasť Petržalky a až po bralo, na ktorom je BA hrad sú naplavené štrkopiesky z Dunaja. Žiaden lomový kameň. Od Lamača po Stupavu prevládajú piesky a íly.

To čo vyťažíš ešte neznamená, že to bude mať vhodné vlastnosti. Nie je kameň ako kameň. To že sa to tak v minulosti robilo, neznamená. že sa to tak bude robiť aj teraz. Záleží ozaj od vlastností tých materiálov.

ten vytazeny material je v podstate cisty lomovy kamen, v minulosti sa z toho robili napriklad nasypy ked zas potrebovali dostat niveletu trate niekde vyssie (a obvykle si aj to dobre zratali, ze mnozstvo odtazeneho a nasypaneho materialu bolo +- podobne, malokde najdes len tak zrovnanu planinuz vytazeneho materialu bez vyuzitia....)

Ak si to prečítaš cele, tak zistíš, že to bol len hrubý prepočet, že koľko materiálu treba vyťažiť a že ho niekde treba aj uložiť a koľko ho asi tak bude a som to tam nie raz pripomenul, keďže nemám ani len samotný profil rúry, ani dĺžky, tak všetko boli odhady a sú na tej spodnej hranici a výrazne podhodnotené.

Po VRT nákladné vlaky jazdiť nebudú, pokiaľ viem, predpisy to nedovoľujú. VRT je určená len pre vysokorýchlostné vlaky na to určené, žiadne osobáky.

VRT Viedeň neobchádza

Reálny svet nie je Transport Fever kde si pozrieš číselká a spájaš najväčšie z nich. Viedeň môže byť väčšia ako Bratislava, ale vo vzťahu k Prahe je významnejším zdrojom dopytu Slovensko vzhľadom na silnejšie väzby. Naopak, pri Budapešti to je Viedeň.

Napojenie Bratislavy VRTkou na Prahu je absolútne kľúčové ak nechceme zostať v stredoveku. Ale práve preto je nápad so stanicou Stupava hlúpy - gro cestujúcich od Prahy pôjde tými vlakmi do Bratislavy a teda vyklápať ich 20 km od cieľa aby sme urýchlili cestu pár ľuďom do Budapešti je nezmysel.

Vieš mi vymenovať 5 dôvodov, prečo VRT potom obchádza Viedeň a má ísť do Bratislavy?

1/ Viedeň má 2 milióny obyvateľov a je že vraj 5 najväčšie mesto v EU, čo sa týka počtu obyvateľov.
2/ Viedeň má priame vlakové spojenie na Mníchov (je v pláne to zrekonštruovať na 200-300km/h) tu je mapka https://www.rail.sk/arp/europe/images/eu1.gif
3/ ak sa hráme na ekológiu, tak prečo sa obchádza 2 miliónová metrolola?
4/ Budapešť má cca 1,8 milióna obyvateľov, Viedeň niečo cez 2 milióny, Praha že vraj už 1,4 milióna. Prečo sa teda vybrala Bratislava čo má oficiálne 440 tisíc obyvateľov namiesto Viedne?
5/ všetky ekonomické, ekologické aj rozumné dôvody hovoria, že má byť trasa Budapešť - Viedeň - Praha. Cestujúci z Bratislavy by mohli nastúpiť na VRT do Prahy buď v Brne, alebo vo Viedni
6/ Ak sa tvárim, že železnica má byť ekologická a zrazu rýchlosť nie nie dôležitá, samozrejme je, tak čo som písal trať BA - Kúty na 200km/h a 4 koľaje, modernizácia trate na 160km/h BA - Nové Zámky - Štúrovo, modernizácia trate Bratislava - DS - Komárno na 120km/h s tým, že BA - DS kľudne aj 3 koľajka, z DS do Komárna 2 koľajka, tak to bude mať určite oveľa väčší efekt na ekológiu, na cestovanie občanov.
7/ ty sám tu teraz tvrdíš, že o rýchlosť nejde (minimálne sa odvolávaš na trasu BA - Kúty) a že to má byť konkurencia ku krátkym letom a má to zlepšiť spojenie miest. Čo akože zlepší VRT idúca cez Bratislavu? Reálne nič. Čo zlepší VRT idúca namiesto cez BA cez Viedeň? Určite viac, keďže by si mal napojenie na Viedeň - Praha - Berlín, mal by si napojenie Viedeň - Mníchov - a odtiaľ vieš odbočiť Norinberg, či Kolín, lebo vieš ísť z Mníchova do Zurichu, či do Talianska. Čo z toho akože ponúka Bratislava?
8/ Prečo teda nebude VRT Budapešť - Viedeň - Praha? Lebo Rakúsko tú VRT odmietlo.
9/ financie z rozpočtu EÚ sú peniaze z národných rozpočtov, EÚ má peniaze len od členských štátov. Ako som spomínal, bežná taxa je, že EÚ preplatí len 80-85% sumy, zvyšok by šiel z národných peňazí. Takže sú to naše peniaze. A práve si predviedol typický prístup veľkého množstva slovákov, nie sú to moje, tak tak to treba podojiť a kľudne aj blbosť postaviť, len aby sme tie peniaze minuli.

Ak bude náklad jazdiť 230 km/h, nech kľudne jazdí aj po VRT. Samozrjeme pochybujem o ekonomickosti nákladnej prepravy takými rýchlosťami, napriek tomu, že do 230 km/h ostáva povolených 22,5 tony na nápravu. Pri 320 km/h je to už iba 17 ton.

Rovnako ako pri pôvodnom TEN-T, aj pri tomto projekte platí, že sa nedá nakresliť rozumný grafikon tak, aby po jednej trati chodila aj miestna obsluha v dostatočnom takte, aj nákladná doprava, aj vysokorýchlostné vlaky.

Najprv sa treba rozhodnúť, čo vlastne chceme a čo má zmysel. Zatiaľ všetko čo sa prezentovalo je, že proste nevieme čo chceme, ale chceme VRT. Győr je 130 tisícové mesto. Na trase BA - Győr Budapešť už ani žiadne iné aspoň trocha relevantné mestá nie sú. Navyše na VRT majú premávať len vlaky na to určené. Tam nemá čo robiť nákladný vlak, či osobák. Hovorím o úseku od Rusoviec do Budapešti.

Aj tie plány, však jeden vlak nám môže chodiť cez Marchegg, ďalší chceme cez Kitsse.. Kto tým bude jazdiť? Aká bude za tým ekonomika?

vsetky tie vozidla sa musia zmestit do prejazdneho prierezu podla UIC a ten musis dodrzat aj v tom tuneli.... takze ak sa tam nezmesti hoc aj sukafon a je jedno ze je to stara a moralne zastarana jednotka (ale zmestiaca sa do prejazdnych rozmerov podla UIC) ....