Reakcia na: Ámos #55681:
ty si fakt mimo
a ako vidim, dosli ti argumenty tak tu osocujes z klamarstva 
tunel pod karpatami je to najdrahsie z celeho nulteho okruhu => asi 1 miliarda euro. ako som povedal sa nauc citat

prepocty mam zhruba s odhadom a na danu situaciu

ohladne sitiny je to, je to dialnica. a tu financuje stat. si nemyl dojmy a pojmy
aj einsteinovu financoval stat, lebo je to dialnica
ako so ti vravel, nemas paru 
a uplne si to zaklincoval ze radiala do petrzalky je nosny system. a v co je nosny ? prezradim ti to. v nicom. je to taka ista radiala ako do race, karlovky alebo do ruzinova. len je jej cast riesena mimourovnovo.
trolejbusy na dlhe diely sa planovali davno pradavno, len teraz sa to konecne pohlo. to nebolo vybojovane ako novy projekt

stat metro z prioritnych projektov odstranil po tom ako sa mesto vzdalo vystvaby nosneho systemu a rozhodlo sa pre petrzalsku elektrickovu radialu. navyse ju ani nezacne stavat skorej ako v roku 2008 a aj to pochybujem ci bude riesena mimourovnovo, lebo 10 miliard mesto nebude mat.
ohladne suedtiroleru odporucam tebe zobrat mapu a premerat si to
pre tvoju info klesat zacina ani nie 50-100 metorov za krizovatkou. zjazd pre auta na hodzovom je 100 metrov. odporucam ti ten listok a popripade aj meter 
ohladne financovania metra a jeho vystavby si zisti FAKTY. aj predlzenie trasy A, ktore bude stat do roku 2015 asi 38 miliard korun bude financovane aj zo statnych prostriedkov.
NOSNY dopravny sytem spolufinancuje stat. nejaka elektrickova radiala do petrzalky, ktora nic neriesi stat nezaujima.

yale
Vidím to aj ako súboj dvoch predstáv o Bratislave, jeden pohľad hovorí, že toto mesto vymiera, a tomu zodpovedá konzervovanie súčasného rozsahu MHD, s postupnou redukciou, občasným nahradením autobusov elektrickou trakciou (Dlhé diely, 95ka) a postupným nenáhlivým nasadzovaním menších a komfortnejších vozidiel (minibusy, NP vozidlá). Je zvláštne, že na druhej strane súkromné subjekty investujú miliardy do výstavby bytov, kancelárskych, obchodných a skladových priestorov, a stále nachádzajú záujemcov. Ak mesto verí v svoj rozvoj, malo by začať budovať reálny nosný systém ihneď, pretože jeho výstavba už nikdy nebude lacnejšia, iba drahšia.
V Amsterdame tiež dobráci v čase hippie-éry odmietli výstavbu metra, postavilo sa tam nakoniec metro, ktoré centrum obchádza oblúkom a pod zemou ide iba pár staníc. Dnes dodatočne stavajú plné "ťažké" metro v pôvodnej severojužnej trase, napriek tomu že na povrchu chodia električky, vrátane moderných nízkopodlažných. Výstavba novej 9,5 km trate v náročných podmienkach pod vodnými kanálmi ich bude stáť v prepočte cca 53 mld. Sk - z čoho mesto Amsterdam hradí len cca 19%. Ak teda 9 km v jednom z najdrahších miest Európy a vo veľmi obtiažnych podmienkach stojí 53 mld, našich podzemných cca 4 km trasy B, navyše ľahkého nízkonákladového metra môže stáť povedzme 20-25 mld. - čo mi nepripadá taký rozdiel oproti povrchovému poloproduktu za cca 10 mld.