Reply on: si #55686:
to záleží od toho, ako definuješ nosný systém. Ak sa uspokojíš s tým, že nesie hlavnú dopravnú záťaž, potom je možné v Bratislave určiť linky, ktoré sú nosné - a realizované električkou, trolejbusom, autobusom, a doplnkové - realizované električkou, trolejbusom, autobusom. Je tiež dobrým bratislavským zvykom, že nový návštevník mesta nemá šancu rozlíšiť, ktoré linky sú nosné a ktoré doplnkové. Ak hovorím o nosnom systéme, mám na mysli dopravnú zbernicu, ktorá najmä
- vedie v trase najväčších dopravných požiadaviek,
- je zabezpečená dopravou s pravidelným taktom, vysokou prepravnou rýchlosťou, frekvenciou a kapacitou
- je minimálne závislá od okolitej dopravnej situácie a počasia, teda vysoko spoľahlivá
- na ktorú sú napojené doplnkové linky
- ktorej stanice sú kvalitne a dostatočne komfortne vybavené na prestup na iné spoje
- a umožní rýchly príchod do centra pre návštevníkov prichádzajúcich zvonka, vrátane P+R.
Takúto zbernicu, teda nosný systém v Bratislave naozaj zatiaľ nemáme, a petržalská radiála na tom nič principiálne nemení. Električka z pohľadu DPB je jednoducho koľajový autobus, trolejbus je elektrický autobus.
ale na rozdiel od teba, amosa a inych su tu nastastie aj ludia co dokazu prekrocit svoj tien 

yale
Vidím to aj ako súboj dvoch predstáv o Bratislave, jeden pohľad hovorí, že toto mesto vymiera, a tomu zodpovedá konzervovanie súčasného rozsahu MHD, s postupnou redukciou, občasným nahradením autobusov elektrickou trakciou (Dlhé diely, 95ka) a postupným nenáhlivým nasadzovaním menších a komfortnejších vozidiel (minibusy, NP vozidlá). Je zvláštne, že na druhej strane súkromné subjekty investujú miliardy do výstavby bytov, kancelárskych, obchodných a skladových priestorov, a stále nachádzajú záujemcov. Ak mesto verí v svoj rozvoj, malo by začať budovať reálny nosný systém ihneď, pretože jeho výstavba už nikdy nebude lacnejšia, iba drahšia.
V Amsterdame tiež dobráci v čase hippie-éry odmietli výstavbu metra, postavilo sa tam nakoniec metro, ktoré centrum obchádza oblúkom a pod zemou ide iba pár staníc. Dnes dodatočne stavajú plné "ťažké" metro v pôvodnej severojužnej trase, napriek tomu že na povrchu chodia električky, vrátane moderných nízkopodlažných. Výstavba novej 9,5 km trate v náročných podmienkach pod vodnými kanálmi ich bude stáť v prepočte cca 53 mld. Sk - z čoho mesto Amsterdam hradí len cca 19%. Ak teda 9 km v jednom z najdrahších miest Európy a vo veľmi obtiažnych podmienkach stojí 53 mld, našich podzemných cca 4 km trasy B, navyše ľahkého nízkonákladového metra môže stáť povedzme 20-25 mld. - čo mi nepripadá taký rozdiel oproti povrchovému poloproduktu za cca 10 mld.