Do prdele vseved prid to tu sprdnut uz ma to nebavi.
ale na rozdiel od teba, amosa a inych su tu nastastie aj ludia co dokazu prekrocit svoj tien 

a tak isto to dopadne aj v bratislave, ze sa dokupi zopar novych vozidiel (aj tych 15-20 bude vela) a tak ako sa "rozsirili" linky po sprovozneni Apollo tak sa "rozsiri" doprava elektriciek 
a ako vidim, dosli ti argumenty tak tu osocujes z klamarstva 


aj einsteinovu financoval stat, lebo je to dialnica
ako so ti vravel, nemas paru 

pre tvoju info klesat zacina ani nie 50-100 metorov za krizovatkou. zjazd pre auta na hodzovom je 100 metrov. odporucam ti ten listok a popripade aj meter 

yale
Vidím to aj ako súboj dvoch predstáv o Bratislave, jeden pohľad hovorí, že toto mesto vymiera, a tomu zodpovedá konzervovanie súčasného rozsahu MHD, s postupnou redukciou, občasným nahradením autobusov elektrickou trakciou (Dlhé diely, 95ka) a postupným nenáhlivým nasadzovaním menších a komfortnejších vozidiel (minibusy, NP vozidlá). Je zvláštne, že na druhej strane súkromné subjekty investujú miliardy do výstavby bytov, kancelárskych, obchodných a skladových priestorov, a stále nachádzajú záujemcov. Ak mesto verí v svoj rozvoj, malo by začať budovať reálny nosný systém ihneď, pretože jeho výstavba už nikdy nebude lacnejšia, iba drahšia.
V Amsterdame tiež dobráci v čase hippie-éry odmietli výstavbu metra, postavilo sa tam nakoniec metro, ktoré centrum obchádza oblúkom a pod zemou ide iba pár staníc. Dnes dodatočne stavajú plné "ťažké" metro v pôvodnej severojužnej trase, napriek tomu že na povrchu chodia električky, vrátane moderných nízkopodlažných. Výstavba novej 9,5 km trate v náročných podmienkach pod vodnými kanálmi ich bude stáť v prepočte cca 53 mld. Sk - z čoho mesto Amsterdam hradí len cca 19%. Ak teda 9 km v jednom z najdrahších miest Európy a vo veľmi obtiažnych podmienkach stojí 53 mld, našich podzemných cca 4 km trasy B, navyše ľahkého nízkonákladového metra môže stáť povedzme 20-25 mld. - čo mi nepripadá taký rozdiel oproti povrchovému poloproduktu za cca 10 mld.