Projekt pripravovanej električkovej trate popri novom SND bol doplnený o nové praktické riešenia.
Spracovateľ zámeru novej električkovej trate Pribinova - Košická pre posudzovanie vplyvov na životné prostredie (Reming Consult) dokončil správu o hodnotení, ktorá bola spracovaná podľa podmienok zo zisťovacieho konania. Pôvodne bol zámer vypracovaný vo dvoch variantoch, ktoré sa líšili umiestnením zastávky pri Trhovisku. Na základe mnohých pripomienok bol počas vypracovania správy navrhnutý aj tretí variant, ktorý pôvodný návrh vylepšil v koncových úsekoch a zároveň neuvažuje so zbytočnou obchádzkovou trasou okolo budovy SND. Porovnaním výhod a nevýhod jednotlivých realizačných variantov vyšiel nový návrh trate ako najvýhodnejší a odporúča sa jeho realizácia.
Novonavrhnutý variant električkovej trate počíta na Šafárikovom námestí okrem obojsmerného napojenia novej trate na Štúrovej ulici (z/do centra) a za Starým mostom (z/do Petržalky) aj s napojením na existujúcu jednokoľajnú trať na Vajanského nábreží. Vďaka tomuto napojeniu bude možná jazda električiek na Pribinovu aj v smere od Karlovej Vsi.
Na opačnom konci bolo preriešené napojenie novej trate na Ružinovskú radiálu, pričom bolo do návrhu doplnené nové obratisko okolo parčíka na rohu ulíc Miletičova a Záhradnícka. Toto obratisko by umožnilo v prípade potreby otáčať električky zo všetkých smerov (z Trnavského mýta späť na Trnavské mýto, z Ružinova späť do Ružinova, z Košickej späť na Košickú). Pôvodne navrhnuté riešenie neumožňovalo pri Trhovisku otáčanie električiek zo žiadneho smeru. Nové riešenie zároveň navrhuje zriadenie novej zastávky pri parčíku pred trhoviskom, ktorá by nahradila súčasnú električkovú zastávku Saleziáni.
Do nového variantu boli okrem modifikácie električkovej trate zapracované aj ďalšie menšie úpravy infraštruktúry na základe vznesených požiadaviek. Odhadované náklady na realizáciu nového variantu trate sú oproti pôvodnému návrhu vyššie o necelých 10 miliónov eur.
Kompletnú správu o hodnotení je možné nájsť na portáli EIA.
Pre zaujímavosť môžeme zo správy uviesť výhľadové linkové vedenie električiek podľa súčasných plánov DPB po výstavbe trate Pribinova - Košická, ako aj ďalších pripravovaných tratí (Bory, Stn. Ružinov, Stn. Vrakuňa):
- Linka 1: Hlavná stanica - Štúrova - Pribinova - Košická - Saleziáni (v špičke až po Stn. Ružinov)
- Linka 2: Stn. Nové Mesto/Zlaté piesky - Špitálska - Jesenského - Nám. Ľ. Štúra - Štúrova - Špitálska - Stn. Nové Mesto/Zlaté piesky
- Linka 3: Petržalka - Štúrova - Špitálska – Rača
- Linka 4: Bory - Dúbravka - Karlova Ves - Vajanského nábr./Jesenského - Štúrova – Pribinova - Stn. Vrakuňa
- Linka 9: Karlova Ves - Trnavské mýto - Saleziáni - Ružinov - Stn. Ružinov
Žáržo
Avšak to, že niečo nejak robí Viedeň nevnímam ako modlu, ktorej sa je nutné držať za každú cenu a nevnímať pritom aj iné objektívne potreby cestujúcich. Ja ako protipríklad uvediem Prahu, kde je sieť električkových tratí ako-tak porovnateľná s Viedňou, má 26 denných liniek a po plánovaných rozšíreniach tratí sa ich počet zvýši na 30-31. Na každú radiálu jazdia cca 2 linky na rôzne smery, na najsilnejších radiálach (typu Karlova Ves) jazdia 4 linky. Interval je 8 minút, v prípade "superliniek" 4 minúty, podobne ako navrhujem ja pre Bratislavu.
Existuje snaha, aby vďaka novým tratiam v Prahe vznikli nové priame električkové spojenia, ktoré nahradia autobusy - napr. plánovaná študentská električka Stadion Strahov - Dejvice - Nádraží Podbaba (- Suchdol). Taká linka by v podmienkach Bratislavy nikdy nevznikla.
Dalo by sa asi veľmi polemizovať o výhodách i nevýhodách prístupov oboch riešení, avšak netrúfam si povedať, že by plánovači v Prahe nevedeli čo a prečo to robia. Praha má podľa hodnotení 2. najlepšiu MHD na svete a električky sú plne obsadené v ktorúkoľvek dennú dobu a cestujú nimi vo veľkom aj typickí autíčkoví ľudia, ktorí by v Bratislave do MHD nesadli. A hoci aj ja som skôr priaznivcom jednoduchých riešení, ak by sa Praha rozhodla prejsť na jednolinkový variant, množstvo logických prepojení by zaniklo a počet cestujúcich by objektívne klesol. A trúfam si povedať, že výrazne. Aj za cenu nie vždy pravidelných intervalov, zhlukovania vozidiel v niektorých úsekoch a toho, že je mapka menej jednoduchá, považujem linkovanie v Prahe za dobré - potenciál sa naplno prejaví po otvorení Václavského nám.
Touto logikou by sa mohlo pozerať aj na linkové vedenie trolejbusov v Bratislave, kde máš tiež 4 linky na Kramároch, 2 linky na Trnávku, 2-3 na Dolné hony, resp. Prievozskú radiálu či vzduch voziacu linku 45. Ani tu nenutíme ľudí nasilu prestupovať a cestovať napr. z Dolných honov 71 a niekde prestúpiť na skrátenú 72 na Rajskú, hoci by to prevádzkovo bolo pohodlnejšie.
V súčasne navrhovanom linkovaní električiek vnímam ako pálčivé problémy:
1. Neexistencia priameho spojenia Petržalka - Hlavná stanica, kde sa ignoruje silný dopyt. Naopak dopyt po priamych spojoch medzi Petržalkou a Račou nie je tak veľký, aby tam bola potrebná superlinka v 2-3 minútovom intervale. Ide len o pohodlné riešenie pre prevádzkovateľa, keďže úseky Račianske mýto-Rača i Šafárikovo nám.-Petržalka budú samostatne zrejme podobne vyťažené.
2. Minimálne využitý potenciál trate cez Nivy: Z Rače ju nebude využívať nik, myslím si, že nevznikne ani tak výrazný dopyt medzi Nivami a Petržalkou a ľudia radšej pocestujú L68.
3. Neexistencia priameho spojenia Trnavské mýto - Košická - Nivy (vnímam to podobne, ako keby neexistovalo priame spojenie Trnavského mýta a Ružinova).
4. Na to, aby si zabezpečil priame spojenie Ružinov - Nivy je nutné skrátiť interval električiek na ružinovskej radiále na 2 minúty (keďže tam máš druhú linku na Trnavské mýto), čo asi nebude úplne potrebné. Naopak ale riešenie s nutným prestupom na Trhovisku vnímam ako úplne nepochopenie významu novej trate.
5. Pomalé spojenie medzi Dúbravkou a Račianskou/Račianskym mýtom, kde ak nechceš 2x prestupovať, musíš cestovať cez nábrežie a Špitálsku L4+L3.
6. Zrušenie priameho spojenia Most SNP - Trnavské mýto.
Nevnucujem moje riešenie, nie som v ňom najviac nadšený z L2, avšak z komplexného hľadiska prínosov mi dáva väčší zmysel, než navrhované trasovanie. Treba hľadať cesty, ako do MHD prilákať úplne nových cestujúcich (úplne inak uvažujúcich ľudí, než my v dopraváckej komunite). A čo si budeme hovoriť, pre týchto ľudí je priamy spoj určite jeden z benefitov. Preto si myslím, že nemôžeme ignorovať zabezpečenie priamych spojení, tam kde existuje naozaj veľký dopyt a nútiť ľudí nasilu prestupovať ako kedysi v prípade 41+64.
Opäť radšej prízvukujem, nie som zástancom systému odvšadiaľ všade, no myslím, že je dobré nájsť zlatú strednú cestu - ktorá bude vyhovovať ako dopravným odborníkom, tak laickej verejnosti, ktorú treba dokázať, že MHD neznamená nutné zlo.