Reakcia na: kri #55796:
Ak sa už raz postaví prvý úsek tunela a začne sa v ňom prevádzka, nemal by som obavy o pokračovanie výstavby. Naopak, ak postavíš trať s iným rozchodom, iným napájaním a budeš na nej prevádzkovať vozidlá, ktoré možno ani nebudú spĺňať bezpečnostné nároky na možnú prevádzku pod zemou, ktorý politik sa podpíše pod plán "nedávno sme tu stavali električku za 8 miliárd, teraz ju ideme prerobiť, naspäť do autobusov ľudia"? To tzv. zakopávanie električky, teda výstavba hĺbených tunelov v centre samozrejme naruší prevádzku na existujúcich tratiach a to si opäť nijaký politik dlhú dobu nedovolí. Toto je moja základná výhrada proti súčasnému plánu, je finálnou etapou výstavby električiek, nie prvou etapou výstavby nového systému, ďalšia etapa v nedohľadne a doprava cez centrum sa bude iba zhoršovať, čo povedie k presunu funkcií centra do iných oblastí. Čo sa už deje dnes.

Stale sa vsak da elektricka zakopat pod zem...
ivanbuto
Je som netvrdil, že to bude alebo nebude financovať mesto - ja som sa na to pýtal.
Pre mňa skôr dôležitejšou otázkou je, či a prečo je naozaj treba diaľničné spojenie Stupava-tunel-Vajnory. Tu nestačia čísla o očakávanom náraste dopravy. Treba tu zvážiť viacero faktorov. Jednak by sa jednalo o nepriaznivý zásah do životného prostredia. Ďalej, v meste Bratislava aj v širšom regióne je dneska absolútne nevyhnutné zastaviť tzv. živelný spôsob rastu a rozrastania mesta, ktorý má za následok to, že sa podporuje závislosť na automobilizme pri súčasnej celkovej degradácii životného prostredia. Dopravné stavby treba vidieť v tomto kontexte. Okrem toho s rozširovaním ciest a budovaním nových ciest si treba dávať pozor - áno, niektoré stavby a obchvaty sú objektívne nevyhnutné, ale treba sa vyvarovať skúsenosti a modelu z USA (o tom by som mohol napísať aj viac, ale teraz nemám čas), ktorý spočíva v tom, že zvýšenie ponúkanej kapacity vedie následne nielen k uspokojeniu dopytu, ale aj k vytváraniu nového dopytu, a o pár rokov sa zápchy zase vrátia. Medzitým sa postaví viac hypermarketov, benzínových púmp, parkovísk, atď.
Ide o to, že okolie Malých Karpát, či už je to zo strany západnej alebo východnej, má istý charakter, a ten treba zachovať a ochrániť pred ďalším betónovaním, atď. Akékoľvek dopravné stavby v širšom regióne musia byť podmienené tým, že existuje tu nejaká koncepcia rozvoja, teda v poriadku, mesto aj región bude rásť a rozvíjať sa, ale KDE sa tento rast bude odohrávať a AKÝ bude mať charakter. Pri všetkom tomto sa dnes mesto aj vôbec politici sústredia oveľa menej na verejnú dopravu, ako by bolo potrebné, čo sa týka financií aj celkovej pozornosti, záujmu, a hlavne činov.
Vrátim sa k tomu obchvatu - tu sa teda treba pozerať nielen na samotný obchvat, ale aj čo sa následne bude stavať v jeho okolí. Doprava sa nedá oddeliť od využitia územia. Na toto dnes už prichádzajú aj v niektorých častiach USA, kde päťdesiat rokov dominoval (a ešte stále dominuje) rast závislý na automobilizme.
Preto predtým, ako sa bude diskutovať o tom, kto bude čo financovať, by bolo treba zvážiť niektoré tieto aspekty.