Diskusné fórum › Všeobecná diskusia

Vyraz cela som mnohokrat pocul, no nikdy nepouzil. Skor som pocul (aj sam pouzivam) "spoj ide sestnast".

Ja som to síce napísal po slovensky, ale samozrejme, že po česky si to treba preložiť ako "v celá 16". "O pol a 5" sa v KE môže povedať aj ako "na 35".

No tak vidím, že ste sa s odpoveďami poponáhľali. No ale hlavne, že sme sa pochopili.

Takže ja by som to lokálpatriotne zhrnul tak, že kým košičanovi stačí použiť iba predložky "o" a "na", ostatní to musíte v druhom prípade rozvinúť do výrazu "o celá". ?

m@rtin
#30589
půl je označení půlky celku.

Sarko:
V Praze se nepoužívá předložka "o", ale "v"

Sarko:
Výraz celá je opravdu běžně používaný. Existuje např také výraz např. 11.35 se řekne "půl a pět". A vidíš, půl je označení jednoho celku neboli celé hodiny.

Iste, ale predložka "o" sa používa, ak vyjadríš celý údaj, napr. "o 19:30". Nikde som nepočul, aby sa v Košiciach v takomto prípade hovorilo "na 19:30"! Iné je, ak vynecháš údaj o hodine a použiješ iba minútu, vtedy rozlíšenie "o" a "na" dáva logický zmysel (viď #30584). Ja Ti inak nechcem nijako brať výraz "celá", len chcem, aby sa o tom napísalo viac.

Takže výraz "celá" v tomto chápem ako upresnenie vyjadrenia, že sa nejedná "o koľko minút", ale "v akom čase", čo by som zhrnul takto:

-v prípade uvedenia o koľko minút odchádza spoj:
"spoj ide o 16 min." (používa sa všade rovnako)

-v prípade uvedenia v akom čase odchádza spoj:
"spoj ide o celá 16" (Prešov, Praha, Bratislava?)
"spoj ide na 16" (iba Košice?)

Ale, "spoj ide o 19:16", používa sa opäť všade rovnako.

Opravte ma, ak sa mýlim, alebo doplňte.

No u nás sa hovorí v prvom prípade, že spoj pôjde"o šestnásť minút" a v druhom, že pôjde " o celá šestnásť". A práv tým "celá" je vyjadrené, že sa jedná o minutáž po celej hodine a nie o zostávajúci čas do odchodu spoja.
Nikde nie je napísané, že správne je vždy to, čo je v KE ? .

V BA sa hovori: mal by ist o 5 minut ale aj tak pojde o 35

Nie. Ak je teraz 11:33 a spoj odchádza o 11:40 môžem povedať:
a) spoj ide o 7 minút
b) spoj ide o celá 40
Jedine v Košiciach je možnosť b) upravená na:
spoj ide na 40.

Ja si myslím, že nie, pretože ak povieš "spoj mi ide o 16", vyjadrí sa tým, koľko potrvá do odchodu spoja. Naopak, ak povieš "spoj mi ide na 16", vyjadrí sa tým, v ktorej minúte v danej hodine je odchod uvedeného spoja.

A nebude to náhodou košické špecifikum, že tam jazdia spoje "na 16"? U nás (ako v Bratislave, tak v Prahe) jazdia totiž tiež o celá 16 ? .

Takže jazykové debaty ešte nekončia? Pokiaľ mi je známe, v slovenčine sa k časovému údaju vzťahuje predložka "o". To nie je žiadna prešovská špecialita. Práve naopak. "O" je všade, len Košice zásadne používajú "na". Inými slovami, v každom meste sa zamilovaný párik pred kinom stretne "o 19:30", len v Košiciach si dávajú rande "na 19:30".
Výraz "o celá" nechaj už napokoji. Slovo "celá" vyjadruje počet minút po celej hodine (00). Niekedy som si myslel, že je to prešovské špecifikum, ale keď som spoznal m@rtina a zistil som, že v Prahe sa to BEŽNE používa, zistil som, že som bol na omyle.

Cau, na tvoje otazky viem dost presne odpovedat:
Dodnes neviem, kde bola vozovňa POHEV v Bratislave, (v Kopčanoch?)
ANO, V KOPCANOCH. DNES TAM ESTE STALE EXISTUJU KOLAJE.
a bola spoločná pre jednosmernú trakciu včetne vozov tramvajového typu aj lokomotív ,alebo boli oddelene.
LOKOMOTIVY EG5,6 POHEV MALI ZVLAST VOZOVNU A ELEKTRICKOVE VOZY ZVLAST, ZO STRANY MESTA.
Tie dlhé štvorosé osobné vozy pre priame vlaky do Viedne vlastnil aj POHEV alebo len Viedenská strana?
SPOLU ICH BOLO 28 KUSOV, 14 VLASTNILA KAZDA STRANA, POTOM NASA ZOPAR PREDALA VIEDENSKEJ.
Kde boli vozovne tejto dráhy vo Viedni ?
VO SCHWECHATE, ZVLAST PRE LOKOMOTIVY A PRE VAGONY, MAM PRESNE NAKRESY, TERAZ JE TAM MUZEUM, NEDAVNO SOM TAM BOL A MAJU ICH TAM 3 KRASNE VYBLISKANE KUSY + JEDNU EG2. CHYSTAM SA DO MARIAZELLU POZRET EG5.
AKU MAS LITERATURU? JA MAM RAKUSKU KNIZKU Z ROKU 1962, JE TAM VELMI VELA TOHO, MYSLIM ZE JE TAM 90% FOTIEK KTORE EXISTUJU, KDE TU ESTE NAJDEM NA WEBE NEJAKE INE FOTKY. V TOM MUZEU SOM BOL S JEDNYM STARYM PANOM Z VIEDNE CO CHODIEVAL NA ELEKTRICKE DO BRATISLAVY A UKAZAL MI JEHO SUKROMNE FOTKY. MINULY VIKEND BOLO 90 ROKOV A BOL SOM VO WOLFSTHALE POZRET LOKOMOTIVU 1072.01, MAM FOTKY. RAD BY SOM SI VYMENIL LITERATURU, MOZEM TI POSLAT NEJAKE FOTKY KED CHCES.

V princípe súhlas, ale to isté by svojou činnosťou mal zaistiť aj funkčný strhovák ČKD ? . Výhodou Railtechov je možnosť presnejšieho nastavenia, kvalita a podobne. A keď sa Railtech zablokuje, vodič nemusí povoľovať skrutku, ale naopak strhovák natiahnuť. Strhováky ČKD umožňovali nasadenie zberača na vedenie aj v nenatiahnutom stave. takže 99% vodičov (vrátene mňa) jazdilo s nenatiahnutými strhovákmi, zberač Railtech to nedovolí, čím prispieva k menšiemu ohrozeniu vedenia. Ak vozidlo so strhovámi Railtech/Delachaux strhne priečny preves, je to v 99% zle nastaveným strhovákom (musí byť nastavený podľa použitého zberača) a v tom zvyšnom percente tým, že k vypadnutiu zberača došlo tak tesne pred prekážkou, že už strhovák nestihol zareagovať.

Ja neviem, ale keby tie zberace sem-tam nejake tie priecne prevesy, krizenia a vyhybky postrhali, mozno by sa to dalo opravit niekomu inemu, nez vrcharom, a aspon chvilu by to na danych miestach vyzeralo normalne.

Tak to bude potom asi nahoda, ze vzdy ked vidim strhnuty priecny preves, roztrhnuty spagat strhovaku alebo rozrazenu vyhybku, tak to byva zasadne modernizovany trolejbus s lahkymi zberacmi Esko a strhovakmi Railtech.. Ale to bude asi tym, ze uz ine skoro ani nie su

Ked ti stiahne Railtech vypadnuty zberac, tak ten zberac nepoletuje kade tade a nestrhava priecne prevesy, krizenia, vyhybky atd., takze po vytrolejeni nemusi vodic okamzite dupnut plnou silou na brzdy, ako to musel dodnes (stare kovove prsa zberac po vypadnuti nestahovali na doraz). Akurat sa Railtech touto cinnostou zablokuje a vodic musi vyjst von a na stahovaku povolit skrutku, aby sa uvolnil.

Ked prides k stahovaku Railtech a prudsie zatahas za povrazok, stahovak si mysli, ze vypadol zberac a okamzite pritiahne zberac k streche (namota na seba velmi rychlo ten povrazok). A kedze ten povrazok ty drzis v ruke (a nestihnes ho pustit), namota ti to na cievku i s tvojou rukou. Tym sa vysvetluju urazy zo zberacov Railtech.

Ja vidim hlavnu vyhodu v tom, ze ako ti vyletia brka na niecom, tak nepoletuju ako sialene - a kvoli tomu bolo ovela viac zraneni (viem o jednom ). Aj vcera sa mi stalo, ze dakej L205 na Americkom vyleteli obe brka a nebyt bezpecnostnych strhovakov, urcite vrazia (nielen) do semaforu... Akurat pod tym stal kamos z Tranvy a nechapal co sa deje ?