Diskusné fórum › Všeobecná diskusia

Sarko:
Výraz celá je opravdu běžně používaný. Existuje např také výraz např. 11.35 se řekne "půl a pět". A vidíš, půl je označení jednoho celku neboli celé hodiny.

Iste, ale predložka "o" sa používa, ak vyjadríš celý údaj, napr. "o 19:30". Nikde som nepočul, aby sa v Košiciach v takomto prípade hovorilo "na 19:30"! Iné je, ak vynecháš údaj o hodine a použiješ iba minútu, vtedy rozlíšenie "o" a "na" dáva logický zmysel (viď #30584). Ja Ti inak nechcem nijako brať výraz "celá", len chcem, aby sa o tom napísalo viac.

Takže výraz "celá" v tomto chápem ako upresnenie vyjadrenia, že sa nejedná "o koľko minút", ale "v akom čase", čo by som zhrnul takto:

-v prípade uvedenia o koľko minút odchádza spoj:
"spoj ide o 16 min." (používa sa všade rovnako)

-v prípade uvedenia v akom čase odchádza spoj:
"spoj ide o celá 16" (Prešov, Praha, Bratislava?)
"spoj ide na 16" (iba Košice?)

Ale, "spoj ide o 19:16", používa sa opäť všade rovnako.

Opravte ma, ak sa mýlim, alebo doplňte.

No u nás sa hovorí v prvom prípade, že spoj pôjde"o šestnásť minút" a v druhom, že pôjde " o celá šestnásť". A práv tým "celá" je vyjadrené, že sa jedná o minutáž po celej hodine a nie o zostávajúci čas do odchodu spoja.
Nikde nie je napísané, že správne je vždy to, čo je v KE ? .

V BA sa hovori: mal by ist o 5 minut ale aj tak pojde o 35

Nie. Ak je teraz 11:33 a spoj odchádza o 11:40 môžem povedať:
a) spoj ide o 7 minút
b) spoj ide o celá 40
Jedine v Košiciach je možnosť b) upravená na:
spoj ide na 40.

Ja si myslím, že nie, pretože ak povieš "spoj mi ide o 16", vyjadrí sa tým, koľko potrvá do odchodu spoja. Naopak, ak povieš "spoj mi ide na 16", vyjadrí sa tým, v ktorej minúte v danej hodine je odchod uvedeného spoja.

A nebude to náhodou košické špecifikum, že tam jazdia spoje "na 16"? U nás (ako v Bratislave, tak v Prahe) jazdia totiž tiež o celá 16 ? .

Cau, na tvoje otazky viem dost presne odpovedat:
Dodnes neviem, kde bola vozovňa POHEV v Bratislave, (v Kopčanoch?)
ANO, V KOPCANOCH. DNES TAM ESTE STALE EXISTUJU KOLAJE.
a bola spoločná pre jednosmernú trakciu včetne vozov tramvajového typu aj lokomotív ,alebo boli oddelene.
LOKOMOTIVY EG5,6 POHEV MALI ZVLAST VOZOVNU A ELEKTRICKOVE VOZY ZVLAST, ZO STRANY MESTA.
Tie dlhé štvorosé osobné vozy pre priame vlaky do Viedne vlastnil aj POHEV alebo len Viedenská strana?
SPOLU ICH BOLO 28 KUSOV, 14 VLASTNILA KAZDA STRANA, POTOM NASA ZOPAR PREDALA VIEDENSKEJ.
Kde boli vozovne tejto dráhy vo Viedni ?
VO SCHWECHATE, ZVLAST PRE LOKOMOTIVY A PRE VAGONY, MAM PRESNE NAKRESY, TERAZ JE TAM MUZEUM, NEDAVNO SOM TAM BOL A MAJU ICH TAM 3 KRASNE VYBLISKANE KUSY + JEDNU EG2. CHYSTAM SA DO MARIAZELLU POZRET EG5.
AKU MAS LITERATURU? JA MAM RAKUSKU KNIZKU Z ROKU 1962, JE TAM VELMI VELA TOHO, MYSLIM ZE JE TAM 90% FOTIEK KTORE EXISTUJU, KDE TU ESTE NAJDEM NA WEBE NEJAKE INE FOTKY. V TOM MUZEU SOM BOL S JEDNYM STARYM PANOM Z VIEDNE CO CHODIEVAL NA ELEKTRICKE DO BRATISLAVY A UKAZAL MI JEHO SUKROMNE FOTKY. MINULY VIKEND BOLO 90 ROKOV A BOL SOM VO WOLFSTHALE POZRET LOKOMOTIVU 1072.01, MAM FOTKY. RAD BY SOM SI VYMENIL LITERATURU, MOZEM TI POSLAT NEJAKE FOTKY KED CHCES.

V princípe súhlas, ale to isté by svojou činnosťou mal zaistiť aj funkčný strhovák ČKD ? . Výhodou Railtechov je možnosť presnejšieho nastavenia, kvalita a podobne. A keď sa Railtech zablokuje, vodič nemusí povoľovať skrutku, ale naopak strhovák natiahnuť. Strhováky ČKD umožňovali nasadenie zberača na vedenie aj v nenatiahnutom stave. takže 99% vodičov (vrátene mňa) jazdilo s nenatiahnutými strhovákmi, zberač Railtech to nedovolí, čím prispieva k menšiemu ohrozeniu vedenia. Ak vozidlo so strhovámi Railtech/Delachaux strhne priečny preves, je to v 99% zle nastaveným strhovákom (musí byť nastavený podľa použitého zberača) a v tom zvyšnom percente tým, že k vypadnutiu zberača došlo tak tesne pred prekážkou, že už strhovák nestihol zareagovať.

Ja neviem, ale keby tie zberace sem-tam nejake tie priecne prevesy, krizenia a vyhybky postrhali, mozno by sa to dalo opravit niekomu inemu, nez vrcharom, a aspon chvilu by to na danych miestach vyzeralo normalne.

To čo je "salinista"? ? Ja poznám len výraz "šalinář", "cinkač" alebo ešte "vekslboy" ?

Re #30569 Vladimír: Ale aj tak mi to nejde do hlavy, prečo sa povie výraz "celá" napr. v Tebou spomínanom "spoj ide o celá hodina 16 minút", keď celá hodina nie je! ? Ale výraz "o" namiesto "na" je fakt asi len prešovské špecifikum. Alebo sa to používa aj niekde za hranicami PO?

Tak to bude potom asi nahoda, ze vzdy ked vidim strhnuty priecny preves, roztrhnuty spagat strhovaku alebo rozrazenu vyhybku, tak to byva zasadne modernizovany trolejbus s lahkymi zberacmi Esko a strhovakmi Railtech.. Ale to bude asi tym, ze uz ine skoro ani nie su

Ked ti stiahne Railtech vypadnuty zberac, tak ten zberac nepoletuje kade tade a nestrhava priecne prevesy, krizenia, vyhybky atd., takze po vytrolejeni nemusi vodic okamzite dupnut plnou silou na brzdy, ako to musel dodnes (stare kovove prsa zberac po vypadnuti nestahovali na doraz). Akurat sa Railtech touto cinnostou zablokuje a vodic musi vyjst von a na stahovaku povolit skrutku, aby sa uvolnil.

Ked prides k stahovaku Railtech a prudsie zatahas za povrazok, stahovak si mysli, ze vypadol zberac a okamzite pritiahne zberac k streche (namota na seba velmi rychlo ten povrazok). A kedze ten povrazok ty drzis v ruke (a nestihnes ho pustit), namota ti to na cievku i s tvojou rukou. Tym sa vysvetluju urazy zo zberacov Railtech.

Ja vidim hlavnu vyhodu v tom, ze ako ti vyletia brka na niecom, tak nepoletuju ako sialene - a kvoli tomu bolo ovela viac zraneni (viem o jednom ). Aj vcera sa mi stalo, ze dakej L205 na Americkom vyleteli obe brka a nebyt bezpecnostnych strhovakov, urcite vrazia (nielen) do semaforu... Akurat pod tym stal kamos z Tranvy a nechapal co sa deje ?

Ked sa tu uz bavime o trolejbusoch, tak este ma zaujima, aku vyhodu maju tie nove strhovaky Railtech, ktore su uz namontovane na vsetkych trolejbusoch. Niektori vodici hovoria, ze s tym su iba problemy. Uz doslo aj k mensim zraneniam kvoli tomu.

Tentokrát jsi výjimečně mimo, všechny vozy v BA včetně nejstarších křápů mají už lehké sběrače - menšinově hliníkové OBUS Rekord, většinově plastové ESKO. To otitiž nemá na starosti ing. Pertinax ale provozovna trombelusů, která je sice nic moc ale v rámci DPB asi nejlepší.
A na podvěsné armarury mi nešahej, kdo umí (Kummler), umí. Ve Švajcu se po tom přes půl století jezdí beze zpomalení. Akorát to nesmí dostat do ruky Elektrovod ELBA Kremnica ani ESKO...

živě si představuju, jak tu plastovou hlavu po velkém úsilí implantují na 4x dolámaný a navařovaný ocelový sběrač z lešenářské trubky a pak se budou strašně divit, že už v rychlosti 40km/h servali celou křižovatku z podvěsných armatur ve stylu "trubky křivé, svorky pevné, hovada tupé".

Neviem, asi sa nepáčili pánu ing. Pertinaxovi von Esko. Inak som si prečítal zápisnicu z exkurzie tej "odbornej skupiny pri DP" do civilizovaného sveta. Vo firme Kummler+Matter im bola o. i. prezentovaná plastová hlava zberača o hmotnosti len 1,5 kg, ktorá v spojení s armatúrami Kummler+Matter (ťahovými aj podvesnými) umožňuje prejazd rýchlosťou 60 km/h...

Zabudol si slovo "salinista". ?