Tak Staré Mesto, Ružinov, Nové Mesto. Prakticky to je jedno, keďže Bratislava mala mať územný plán a v ňom mala svietiť na tom miesta autobusová stanica. A Magistrát by mal komunikovať s mestskými časťami a v tom raziť jednotnú politiku.
Zobral som to od Mesta Šamorín, keďže ono je vlastníkom daných pozemkov. Ale problém je ten, že dané informácie boli kedysi verejné a teraz ich nevieš nikde nájsť.
Okrem týchto 2 a Slovak Lines má väčšina SAD utajené poplatky za používanie ich staníc. Prípadne ak to vlastní niekto iný, tak len asi na osobné vyžiadanie.
Len tu sa natíska zase otázka, či nutne potrebuješ, aby si mal v Bratislave spoločnú Hlavnú vlakovú stanicu a Hlavnú autobusovú stanicu. Keďže sa bavíme o tom, že všade, kde je aj vlaková stanica, tak máš paralelné autobusové linky. V prípade miest ako Dunajská Streda to dáva zmysel, v prípade Bratislavy? Prídeš vlakom z Trnavy, aby si si sadol na bus do Rovinky napríklad? Nie je jednoduchšie prísť busom z Trnavy a prestúpiť na bus do Rovinky.
ja by som len teda, co sa tyka dialkovej autobusovej dopravy radsej tu centralnu stanicu videl niekde v kombinacii s hlavnou zeleznicnou stanicou (a kludne pod zemou), a ak by dakto trosku strategicky rozmyslal, tak by to v ramci nekonecnych navrhov dotknuteho priestoru aj mohlo byt realne....
Tak ono to bolo v kontexte "strasne drahych vstupov na ASMN, ako vyplakava BSK a Arriva", ci sa im neoplati opat spravit si vlastnu stanicu.
Za mna by naozaj najidealnejsie boli Patronka, Bajkalska, Cintorin Vrakuna, Janikov dvor a ZST Vinohrady ako take relativne koncove body pre vacsinu primesta v pripade, ak by tam viedla kapacitna (cize posilnena doprava) a idealne kolajova doprava spolu s nejakym systemom P&R (napriklad ako to robia v Prahe). A par spojov podla potreby moze ist az po ASMN alebo nejaky bod v centre.
Ale tu radsej budu vsetci nariekat "zly zly sukromnik si svoj majetok spravuje podla toho, co mu viac vyhovuje" miesto toho aby sa nieco spravilo.
Magistrát, či BSSK vydával stavebné povolenie. V zahraničí je bežné, že súčasťou stavebného povolenia sú podmienky pre výstavbu. Takže stačilo dať do stavebného povolenia, že stanica musí mať rozmery, kapacitu atď v nejakej veľkosti. Napríklad v Londýne, čo sa stavia Canary Wharf (pozri si staré fotky a ako to vyzerá teraz), tak bolo, že investor musí vybudovať zastávku metra, cesty a podobne. Londýn má proste urbanistov, čo povedali, kde čo má byť, aké majú byť kapacity a podobne a hotovo. Najprv sa postavila infraštruktúra, ktorá bola potrebná (metro, cesty, autobusové zastávky atď), až potom mohol začať stavať mrakodrapy.
Takže áno, Magistrát či BSK to riešiť mohli. Keď to raz mala byť autobusová stanica, mohli trvať len na autobusovej stanici, žiaden obchodný dom nemali povoliť. Chceš tam obchodný dom? OK, poďme sa rozprávať o tom, ako bude stanica vyzerať a čo musíš spraviť preto, aby si tam ten obchodný dom mohol mať. Nemôžeš ich prinútiť, aby ti dali zadarmo tú stanicu, ale môžeš dať podmienky, čo by mala tá stanica spĺňať a na ako dlho.
Džízs, väčšina miest podobnej veľkosti nemá pre regionálne autobusy ani jednu "stanicu" a ty chceš v Bratislave hneď dve?
Nivy nie sú centrom vesmíru, rovnako ani žiaden iný bod v Bratislave, neexistuje jediný racionálny dôvod prečo by sa všetky regiobusy mali koncentrovať do jednej zastávky a neprevádzkovať na rovnakom modeli ako akákoľvek iná linka. Ak bez linky na "autobusovú stanicu" prežije 95 percent územia Bratislavy, tak bez linky na "autobusovú stanicu" prežije aj Marianka, Stupava, Pezinok či Šamorín. A za ušetrené peniaze na poplatkoch (a prípadne vozokm) môžeme zlepšiť intervaly, pridať nové spojenia a objektívne zlepšiť obsluhu kraja.
Autobusová stanica je potrebná len pre diaľkovú dopravu a na to úplne vyhovuje tá existujúca.
Zasa mimo. Čo má magistrát alebo BSK s tým, akým spôsobom štát privatizoval SADky a ktorý majetok im zveril? Navyše, koncept privazitácie je z roku 2000 a BSK vznikol až 2001, isto teda mali veľké slovo v procese
Znepokojené matky sú podobné hnutie ako Cyklokoalícia. Pretláčajú, čo sa im hodí, ukazujú malé veci, že aha toto spravili tam a tam a prečo to nejde aj v Bratislave napríklad, dajú fotku ulice, kde sa napríklad zakázal vjazd autám, ale je to len slepá ulica medzi domami a na druhej strane sú seriózne cesty, ale oni to našróbujú na to, že tak treba upraviť aj niektorý z hlavých ťahov v Bratislave. Ale nepovedia, že to je slepá ulica. Alebo že v meste XY zrušili cestu pri nábreží. Ale už ti nepovedia, že ju nezrušili, len ju presunuli pod zem, alebo upravili cestu vedľa za radom budov, ktorá teraz plní jej funkciu. Alebo prídu s tým, že aha v Utrechte zrušili 5000 parkovacích miest, musíme aj v Bratislave. Ale už ti nepovedia, že Utrecht cca 300 tisícové mesto o rozlohe o niečo menšej ako Petržalka, Ružinov a Nové mesto, kde priamo mesto spravuje cca 180 tisíc parkovacích miest (pre porovnanie, Magistrát Hl. mesta Bratislava uvádza, že v Bratislave je cca 70-80 tisíc oficálnych parkovacích miest). A áno, Utrech zrušil 5000 parkovacích miest, lenže predtým vybudoval v parkovacie domy pre 5000 vozidiel, aby mohol zrušiť tie miesta. Alebo Cyklokoalícia ti bude tvrdiť, že až 25% populácie Holandska využíva bicykel na cestu za bežnými potrebami. V tomto neklamú. Ale keď sa na to pozrieš lepšie, cca 80% cyklistov na ktorých sa odvolávajú, tak nerobia trasy dlhšie ako 4km. Na to je oficálna štatistika. Do práce cestuje bicyklom len 10% populácie. Tých chýbajúcich 15% sú ľudia, čo sadnú na bike a idú ten 1-2km max do obchodu, či pozrieť suseda. Kým napríklad na Slovensku cca 20% populácie sa presúva pešo, cca 40% VHD a cca 40% IAD a okolo 1% cyklistov ak sa bavíme o dochádzaní do práce, tak v Holandsku máš cca 10% cyklistov, ale máš len 4% chodcov, VHD využíva cca 30% a IAD tvorí cca 55% prepravnej kapacity. Takže áno, máš viac cyklistov, ale menej chodcov a ľudí vo VHD. Štatistiky hovoria tiež jasne, kým na Slovensku je mediánový priemer ročného nájazdu vozidiel v súkromnom vlastníctve okolo 10-11 tisíc km, v Holandsku je to niekde medzi 13-14 tisíc km. Majú väčší pomer vozidiel na 1000 obyvateľov (504) ako Slovensko (472).
Takže tam je ten problém, že oni koľkokrát povedia A, ale zabudnú povedať B (či úmyselne, alebo naschvál, nech si zhodnotí každý sám)
Čo sa týka AS Mlynské Nivy, Slovak Lines to nepo... Vybudoval stanicu? Vybudoval. Bola najmodernejšia a asi aj najlepšia na Slovensku? Za mňa áno. Bola využívaná VHD? Nie, ani na 50% kapacity. Stačil mi posledný rozhovor, kde sa predstavitelia Arrivy a BSK odvolávali na to, že AS Mlynské Nivy má najvyššie poplatky na Slovensku a že predtým, kým bola dočasná stanica, tak pýtali 2€ (logika, provizórium, nedávam plnú sumu). Nikto sa ale nepozastavil nad tým, či už z BSK, alebo ani reportér, že pokiaľ je 9,5€ na AS Mlynské Nivy veľa, tak 5,5€ za AS Šamorín nie je náhodou krádež?
Kto teda zlyhal? Za mňa Magistrát, resp. BSK, alebo kto mal na to dosah. Mali presne zadefinovať veľkosť a kapacitu stanice (nestalo sa tak). Teraz sú tu aj Magistrát, aj BSK celý odutý, že ako si súkromná spoločnosť môže dovoliť nakladať so svojím majetkom, hlavne ak je nevyužívaný ako mal byť a sa tu oháňajú, že by chceli regulovať poplatky za stanicu (najlepšie 2-3€ za bus, čo som zachytil, ale 5,5€ za AS Šamorín je v poriadku evidentne). Ak sa to Magistrátu a BSK nepáči, prosím, mali si oni postaviť vlastnú stanicu, ktorá by bola majetkom mesta. Aha, na to neboli peniaze.
Ďalšia otázka do diskusie pre niekoho, za mňa veľmi nie, môj osobný názor, že centrálna AS pre autobusy je dávno prežitok v prípade Bratislavy. Je to niečo, na čo boli ľudia zvyknutý 70+ rokov, tak to tu musí byť stále. Jasne, napríklad pre Dunajskú Stredu to dáva zmysel, ale pre BA už veľmi nie, v momente, keď nám medzimestská regionálna doprava koľkokrát stojí na zastávka MHD (čo je super, človek má viac možností ako sa dostať na vhodnejšiu zastávku). Môžeme sa baviť, že nejakú autobusovú stanicu treba, ale len pre diaľkové autobusy, čo nestoja na zastávkach MHD a stoja len v centrách miest. Na to stačí aj súčasná AS Mlynské Nivy.
To že je AS zahrabaná pod zemou za mňa problém nie je, majú to tak vo viacerých mestách. Ja osobne to podporujem. Potrebuješ na to obrovskú plochu, ktorú vieš využiť lepšie, napríklad pre park, bytovú či kancelársku zástavbu, nejaké športovisko či niečo podobné. Kvalitu vzduchu samozrejme riešiť treba, na druhú stranu, na rušných staniciach aj keby boli na povrchu a otvorené na všetky strany, tak sa namerajú podobné hodnoty znečistenia ako pri AS Mlynské Nivy. Stačí vedieť kedy a kde merať.
síce znepokojené matky, ale fakt je, že v tom podzemí je od začiatku šialený vzduch, ktorý sa ešte zhoršil, keď to tam osekali na tretinu a na zvyšku sa stavia
keďže to má trvať vraj ešte rok(!), cez leto, kedy tam je zakaždým otrasné dusno, sa tam zadusíme
Chcem sa spytat ci v BA zajtra 17.11. neuvazujete o predlzeni hodin na linke 94 smerom do Petrzalky. Pomohlo by to po presune ludi domov po zhromazdeni na Namesti Slobody. Dakujem
Zaujímavé, z osobných skúseností (ktorých nieje vela) s tým článkom celkom súhlasím. Keď som prišiel v 2023 cez leto pozrieť si Bratislavu, lebo som sa dostal na strednú, tak som úplne žasol celým mestom, a hlavne keď som prišiel na Nivy, a to sa nedá poprieť, že je to dosť pekné nákupné centrum (no, a hej, taktiež autobusová stanica) v ktorom som dokázal zablúdiť.
Ale potom keď som sa začal hrabať viac do projektov v meste, MHD a podobných vecí, tak som si začal uvedomovať, že "Hmm, no, možno to nieje až také úplne buržoázne" + keď často chodím za otcom do Viedne, tak to je basically čiernobiely rozdiel. Hlavne si v tých rozdieloch všímam, že celkovo tie veci tunak sú také "patchworkové". Že možno samotne tie projekty a veci sú celkom dobré, ale vždy tam je ten pocit, že akoby do seba od plánovania nesedeli, a potom to aj individuálne na nich vidno.
No, ale tak či tak naspátky už sa mi aj tak nechce, pri najhoršiom sa nebudem nudiť a báť, že by všetko bolo perfektné
Nie je potrebné sa vôbec čudovať. V tomto kocúrkove platí rovnica. Najskôr ja , teda šéf a potom ďáleko tí ostatní - cestujúci. A môžu sa tu aj potrhať všetci, čo si myslia, že nie. Vivat Slovakia. Brať, kradnúť a klamať. Česť všetkým poctivým výnimkám .
Ja by som sa spýtal, na ktorú električku to dáva zmysel dať?
Prvá odpoveď: na žiadnu, kúpme nové vozy. OK, teraz reality check. Rámcové zmluvy, ktoré DPB má, tiež neplatia donekonečna. Ak nám nepadnú "z neba" fondy EÚ, tak nové vozy nebudú, lebo mesto to nezafinancuje. Pre porovnanie, mesto z vlastných zdrojov dokázalo akurát tak modernizovať K2 a T3 na K2S a T3P (iné kusovky si dovolím teraz ignorovať). Niektoré K2S a T3P boli s novými vozovými skriňami (vysokopodlažnými !!!!). Nevieme, aké možnosti budú zo strany EÚ v budúcnosti, či budú vôbec také štedré ako boli 10 rokov dozadu a ako sú dnes. Lenže dnes to brzdí štát.
Druhá odpoveď: má zmysel dať klímu na električku, ktorá tak či tak potrebuje modernizáciu. A čo má zmysel modernizovať? T6A5 alebo dávnejšie modernizované T3? S K2 nerátam vôbec, lebo sú to vozy a) s nedostatočnou kapacitou a b) lenivé (nízky výkon).
Tretia odpoveď: Osobne dokážem prežiť aj bez klímy, za predpokladu, že vozidlá majú riadne zabezpečené vetranie. Lenže to nemajú žiadne, možno ako-tak 1. séria T6A5, aj keď stále je to slabé ak porovnám napr. s T5C5, ktoré boli o dve desaťročia staršie (technicky, hoci sú dizajnovo identické). Dúfam, že nikoho nenapadne kupovať T5C5 z Budapešti, keď sa budú vyraďovať. Mimochodom, pred pár dňami jednu súpravu skúšali na trati zubačky (sklon max 11%): https://www.cs-dopravak.cz/v-budapesti-vyjely-tramvaje-tatra-t5c5-na-ozubnicovou-drahu/ https://www.youtube.com/watch?v=PyFeKD2Qnv4&t=1000s
Zmeniť zobrazenie
Hľadá sa v texte príspevku aj v mene používateľa. Súčasne je možné hľadať viac výrazov oddelených medzerou. Návod pre pokročilé vyhľadávanie nájdete tu.
andy27