Reakcia na: 810zssk #224877:
Pomerne často sa musím presúvať z Petržalky na Kramáre. A realita je taká, že po otvorení Sitiny som si pochvaľoval, ako je to cez m. Lafranconi rýchle. Lenže po vybudovaní svetelnej križovatky pri Kauflande pred Patrónkou sa to tam zdrží. A zápchy na spojení D1 a D2 veruže sú - veď sa tu spájajú 2+2 pruhy a zdrží sa to dosť. Takže posledného pol roka zvyknem ísť cez most SNP, je to fakt rýchlejšie. Ale častejšie chodím MHD - a-93 + t-212 je "good option".
,
Viko
Naozaj sa dnes misky váh prudko preklápajú k realizáciám polyfunkčných zón, to je neodškriepiteľný fakt. Následkom je, že sa stalo prekonaným plánovanie, ako sa zo zóny sídlisko do zóny priemysel v špičkovej hodine pumpuje xy ľudí a o 8 hodín zas tých istých xy naspäť.
Samozrejme, neznamená to, že všetci budeme bývať v pešej vzdialenosti od pracoviska a inam cez deň nepôjdeme. Naopak, vzniká tým omnoho rôznorodejšie (v čase i priestore) spektrum prepravných vzťahov, ktoré sa ešte komplikuje spoločenskými zmenami (práca z domu, obmedzené využívanie MŠ, nové formy voľnočasových aktivít...) Ja si neviem predstaviť spoľahlivo to modelovať len na základe smerných limitov územnoplánovacej dokumentácie.
Kolóny na vjazdoch do BA sú práve obrazom historicky azda poslednej vlny budovania monofunkčných zón. Svet sa už posúva, takéto členenie sa ukazuje ako časovo, energeticky i finančne neudržateľné a teda pre človeka vo výsledku nepríjemné. Bolo by na širšiu diskusiu, kvôli čomu a s akými motiváciami mobilita rastie, ale nijako to nepopiera Ámosove tvrdenie, ktorého dôkazy hádam vidno na takmer hociktorom stavenisku v meste.