Reakcia na: maggi_381 #43890:
4.časť
V minulom roku boli vodiči v štrajkovej pohotovosti preto aby si vybojovali aspoň vyšší nárast miezd. Na základe dohôd, ktorými sa tento nárast rozložil na štyri roky štrajkovú pohotovosť ukončili. Je to ďaleko za tým, čo sa za túto profesiu a pri oveľa lepších pracovných podmienkach platí inde ale my sme rešpektovali možnosti mestského rozpočtu. Dnes sú tieto dohody pre vedenie podniku len kusom papiera. Ponuka znie – 3 % všetkým rovnako a neskoršie sa uvidí a ak nesúhlasíte tak teraz nič a uvidíme sa v druhom polroku. Ekonomika je v kríze a aj vodiči si to uvedomujú. Nie sme výrobný podnik a ťažko hovoriť o produktivite práce ale oni menej nerobia, stále musia odvádzať rovnaké – nadštandardné výkony.
DPMK, a.s. sa im snaží túto psychicky veľmi náročnú prácu ešte viac sťažiť. Vydal smernicu o prekážkach v práci, kde sa snaží o obmedzenie ich práv na uplatnenie zákonom stanovej osobnej prekážky v práci. Ak je vodič unavený, je mu nevoľno alebo má iný krátkodobý zdravotný problém podľa cestného zákona nesmie pracovať. Viete koľkí dokážu prežiť ten stres a ostatné záťaže len na tabletkách ? Ak si pýta deň dovolenky alebo voľno na oddych a regeneráciu síl tak sa mu neposkytne, to sa len chce vyhýbať práci. Zamestnávateľ tvrdí , že ak je vodičovi zle, má ráno nastúpiť do práce, pracovať do ordinačných hodín lekára, vypýtať si priepustku na ošetrenie a po ošetrení sa vrátiť do práce. V prípade, že by to malo trvať celý deň má si dať vypísať lekárom jednodňovú dočasnú práceneschopnosť. Neveríte, zdá sa vám to choré. Žiaľ to je prax DPMK.
Ospravedlňujem sa za obšírnejší výklad, ale pre aspoň čiastočné pochopenie mnohým nezainteresovaným to bolo potrebné.
O týchto problémoch určite vie aj prvá odborová organizácia ale do ich vnútorného rozhodovanie vstupovať nemienim.
Je pravda, že som ponuku dostal ale iba na mesiac. Nie je pravda, že som povedal, že to zoberiem „až keď na to budú vytvorené vhodné podmienky“. Keď už všetko funguje vtedy to zvládne aj hlupák. Žiadal som poverenie s kompetenciami pre mňa a pre ďalších aby sme mohli tie podmienky zmeniť. Dostal som odpoveď, že nech to ukážem za mesiac a za súčasných podmienok. Idiot nie som a o funkciu mi nejde. Ak bojujem za dodržiavanie zákonov, nebudem sa predsa podieľať na ich porušovaní.
Čo sa týka Bc. Vojta Kacsmarika, odpracoval na výprave CAD niekoľko rokov a vyskúšal si to aj ako metodik výpravy. Vedomosti o tejto práci tak ako on má asi málokto v Košiciach a ani nemôže mať pokiaľ si prácu na oddelení výpravy v MHD a v DPMK sám nevyskúša. Bol prvý a zatiaľ jediný, ktorý sa to snažil zmeniť. A väčšina vodičov autobusovej a trolejbusovej dopravy to vie. Ale aj medzi nimi sa nájdu takí, čo naňho nadávajú keďže im „šliapol na kurie oká“.
Vladislav Stankovič, predseda ZO IOZ č. 2 pri DPMK, a.s.
P.S. Ak má niekto potrebu konzultovať to so mnou osobne, moja emailová adresa je stále rovnaká.
stankovic@netkosice.sk
Vladislav 48
3.časť
A tu dochádza v DPMK, a.s. k prvému zásadnému rozporu s platnou legislatívou. Rozvrh pracovného času aj u vodičov MHD môže vydať zamestnávateľ len po dohode so zástupcami zamestnancov. Tento rozvrh musí mať zákonom určené parametre. Pracovný čas musí byť rozvrhnutý takým spôsobom, aby bolo zrejmé kedy ktorá pracovná zmena začína, kedy končí, aký rozsah pracovného času má zamestnanec v danej pracovnej zmene odpracovať, aký je rozsah nepretržitého odpočinku medzi dvoma zmenami (§ 92 ZP), ktoré dni sú dňami nepretržitého odpočinku v týždni (§ 93 ZP) , musí v ňom byť určený čas a rozsah poskytnutých prestávok, atď. Keďže sa takýto rozvrh môže vydávať len po dohode, jednoznačne vyplýva, že aj zmeny v ňom sú možné len po dohode. Je to oveľa širší problém, ktorému nezainteresovaný nerozumie. Jednoducho povedané ak sa niečo dohodne tak sa nemôže táto dohoda jednostrannými úkonmi porušovať . V zmysle tejto platnej legislatívy nebol vydaný rozvrh už viac rokov. Sú to zákonom dané podmienky ale vedenie podniku to vydáva za neprimerané a neprijateľné podmienky odborovej organizácie č. 2.
Druhý zásadný rozpor s platnou legislatívou spôsobuje vydávanie služobných cestovných poriadkov (nie „odchodníkov“ na zastávkach MHD). Tieto určujú začiatok a koniec pracovného času vodiča a tak isto ako rozvrh môžu sa vydávať len po dohode so zástupcami zamestnancov. Ani to sa už roky nerobí. To, že sa predložia na prerokovanie, ale pripomienky sa neakceptujú nemožno považovať za dohodu. Cestovné poriadky však okrem toho, že majú naplniť prepravné výkony a prepravné potreby na linkách musia súčasne rešpektovať aj potreby vyplývajúce z povinnosti zamestnávateľa dohodnúť rozvrh služieb vodičov.
Za tretí zásadný rozpor s platnou legislatívou a zároveň s dohodou v kolektívnom vyjednávaní považujeme uplatňovanie podmienok pri nariaďovaní práce nadčas. Aj tento problém je pre mnohých ťažko zrozumiteľný. Mnohí to vykladajú tak, že odbory bránia vykonávať prácu nadčas. Je to nezmysel. Prácu nadčas do zákonom stanoveného rozsahu a aj to za určitých dohodnutých podmienok môže zamestnávateľ nariadiť. My sme povedali, že súhlasíme s tým aby to bolo možné nariadiť iba na dni voľna v rámci dohodnutého pracovného cyklu. Napriek týmto dohodnutým podmienkam to podnik odmieta akceptovať. Navyše sme povedali, že súhlasíme s tým aby si v ostatných dňoch voľna ďalšiu prípadnú prácu nadčas mohol vodič dohodnúť.
V kamiónovej doprave sa dopravné trasy vedú väčšinou mimo obytné zóny , železnice sú vedené na samostatných dopravných telesách s prednosťou jazdy a chránené rôznymi zabezpečovacími zariadeniami. Napriek tomu tu dochádza k častým mimoriadnym udalostiam. Vodiči MHD vykonávajú svoju prácu v oveľa zložitejších dopravných podmienkach prehustenej mestskej dopravy. Zákon však pre nich v porovnaní s ostatnými nastavil ešte horšie podmienky čo sa týka času jazdy, prestávok a odpočinkov. Ako keby doprava v meste bola ľahšia a menej náročná.