Elektrická výzbroj 1. dodávky trolejbusov bola ešte u výrobcu upravená z napätia 750 V na napájanie napätím 600 V. Vozidlá boli totiž skonštruované na napájanie s napätím 750 V, keďže pôvodne mali byť určený pre nový trolejbusový systém, pre ktorý sa malo podľa novej normy použiť už zvýšené napätie. Bolo potrebné prispôsobiť pomocné pohony na napätie 600 V používané v Bratislave. Keďže však nebol k dispozícii jednosmerný motor s rovnakým výkonom na 600 V, použil sa motor na 400 V, čo si vyžiadalo pridanie meniča napätia zo 600 na 400 V. Tieto úpravy mali za následok zvýšenú poruchovosť týchto trolejbusov počas prevádzky. Taktiež boli upravené napr. aj vykurovacie telesá v interiéri. Pre nedostatok náhradných dielov pre meniče pomocných pohonov dostali po roku 2005 tieto vozidlá nové pomocné pohony s asynchrónnymi motormi na pohon piestového kompresora a čerpadla posilňovača riadenia, čím odpadla ich preventívna údržba a neustála výmena uhlíkových kief. Vozidlá dostali aj statický menič firmy Di-Elcom pre napájanie asynchrónnych motorov a nabíjanie vozidlovej batérie.
Viacerým vozidlám prvých dvoch sérií boli už krátko po zaradení do premávky odstránené predné svetlá do hmly z nárazníka. Trolejbus #6609 ich nemal už pri zaradení do premávky. Neskôr boli svetlá opäť doplnené.
Kovové tyčové zberače prvých dvoch sérií boli od roku 1993 postupne nahradené odľahčenými zberačmi od maďarského výrobcu OBUS Rekord. Ich montáž ale nebola jednoduchá, na výmenu bolo potrebné na skrátenú spodnú časť zberača navariť zvláštnu objímku, lebo vlastný zberač mal väčší priemer ako pôvodné zberače a boli aj dlhšie. Zakrátko ale nastali značné problémy s izolačným stavom trolejbusov s OBUS zberačmi. Problémom boli objímky, ktoré nemali úplne hladký povrch a pri mikropohybe zberača v objímke došlo k porušeniu izolácie. Náklady na opravu izolácie zberačov boli vysoké a problém nevyriešila ani výmena objímok. Preto sa od začiatku 21. storočia postupne prešlo na používanie ľahkých laminátových zberačov firmy Esko Praha, ktoré mali rovnakú dĺžku ako pôvodné oceľové zberače a upevňovali sa do pôvodných základní. Prvé série neskôr dostali aj nové sťahováky zberačov od firmy Railtech.
Vozidlá prvých dvoch sérií sa pri veľkých opravách vybavili protišmykovou podlahou, v prípade vozidla #6612 aj čalúnenými plastovými sedadlami. Prvé dve série postupne od roku 1996 dostávali po veľkých prehliadkach nový náter v bratislavských farbách, ktorý bol následne použitý aj pri type 15 TrM. Ako prvé dostali nový náter trolejbusy #6612 a 6614. Vozidlám prvých troch sérií boli po vzore neskorších sérií odrazky na bočniciach neskôr vymieňané za elektrické obrysovky.
Trolejbusy #6601 až 6616 dostali v roku 1999 pri prechode na nový tarifný systém palubný počítač BUSE BS 100, vnútorný zobrazovač času a pásma a všetky trolejbusy dostali namiesto mechanických znehodnocovačov lístkov elektronické označovače od firmy R&G Mielec. Vozidlám #6601 - 6615 bol v rokoch 2003 a 2004 nainštalovaný optický informačný systém firmy BUSE s vonkajšími DOT-LED displejmi. Pri inštalácii optického informačného systému sa nemenili čelá trolejbusov, pôvodné zasklené výrezy pre linkové tabuľky boli zatreté bielou farbou, až počas generálnych opráv boli výrezy pre pôvodnú linkovú orientáciu na prednom a zadnom čele zaslepené. Od roku 2005 dostávali niektoré z týchto vozidiel aj akustický hlásič zastávok. Niektorým trolejbusom 15 Tr bolo pri generálnej oprave taktiež nainštalované dopytové ovládanie dverí.
Trolejbus #6617 bol v roku 2002 opravovaný vo výrobnom závode Škoda Ostrov, kde dostal nový zadný článok ako náhradu za pôvodný poškodený nehodou.
Generálne opravy prebiehali od roku 2004 v dielňach DPB a v banskobystrickej spoločnosti SAD BBDS. Od roku 2010 sa generálne opravy vykonávali vo firme Zliner v spolupráci so zlínskym dopravným podnikom. Pri generálnej oprave sa vozidlo kompletne odstrojilo, skelet vozidla sa opieskoval a protikorózne ošetril, poškodené nosníky skeletu sa vymenili, vymenené boli aj poškodené časti slabo- a silnoprúdových káblov, trolejbus dostal novú podlahu, obloženie stien a stropu vrátane izolácie, nové oplechovanie a nový lak. Generálna oprava jedného trolejbusu v Zlineri stála 197 100 €. Postupne generálnymi opravami prešli vozidlá:
- 2004: 6611 (BBDS), 6612 (DPB)
- 2005: 6602 (DPB), 6610 (BBDS), 6614 (BBDS)
- 2006: 6603 (BBDS), 6605 (DPB), 6609 (BBDS)
- 2006 - 2007: 6608 (BBDS)
- 2007: 6601, 6619, 6620 (všetky BBDS)
- 2008 - 2009: 6606 (DPB)
- 2010: 6615 (DPB), 6618, 6626, 6622, 6625 (všetky Zliner)
- 2010 - 2011: 6623, 6627 (oba Zliner)
- 2011 - 2012: 6613 (DPB), 6630, 6632 (Zliner)
- 2012: 6629, 6631, 6633, 6634, 6635, 6636, 6637, 6638 (Zliner)
- 2012 - 2013: 6604 (DPB)
- 2013: 6621, 6624 (Zliner)
V roku 2009 obdržali v rámci pilotného projektu trolejbusy #6621 a 6636 bezpečnostný kamerový systém UniMoCom do interiéru (po niekoľkých rokoch bol systém demontovaný). Trolejbus #6621 zároveň v rámci strednej prehliadky obdržal celočervený náter, ktorý bol od roku 2009 aplikovaný aj na ďalších generálkovaných trolejbusoch. V závere roka 2009 bol do vozidiel inštalovaný automatický hasiaci systém chrániaci časť elektrickej výzbroje vozidiel. Na prístrojovej doske v kabíne vodiča bola zároveň inštalovaná optická a akustická signalizácia požiaru. Trolejbus #6601, pôvodne určený na vyradenie, dostal v lete 2013 opravený zadný článok z vozidla #6611, pri ktorom sa zistila neopraviteľnosť predného článku.
V roku 2016 bolo na výcvik vodičov upravené vozidlo #8146 (ex 6624). Úprava spočívala v odstránení časti kabínky a doplnení sedadla a pedálu brzdy pre inštruktora.