Na dvoch úsekoch tratí by mohli električky jazdiť aj rýchlosťou vyššou ako 50 km/h. Ak to kompetentní odobria.
Atraktivitu a konkurencieschopnosť električkovej dopravy ako nosného dopravného systému v Bratislave by okrem nových vozidiel a modernizácie tratí mohla zvýšiť aj vyššia premávková rýchlosť na úsekoch, kde to situácia dovoľuje. Tejto téme sme sa venovali ešte v roku 2016. Vo svojom predvolebnom Pláne Bratislava spomínal možné zrýchlenie električiek aj súčasný primátor hlavného mesta Matúš Vallo. Hoci sa odvtedy komplexne zmodernizovala Karlovesko-dúbravská radiála a aktualizovaná vykonávacia vyhláška zákona o dráhach zvýšila najvyššiu rýchlosť na električkových tratiach bez zabezpečovacieho zariadenia zo 60 na 65 km/h, ani v roku 2022 nie je v Bratislave žiadny úsek električkovej trate, na ktorom by bola povolená vyššia premávková rýchlosť ako 50 km/h.
Magistrátu hlavného mesta aj bratislavského dopravného podniku sme sa preto opýtali, či sa otázkou zrýchlenia električiek v súčasnosti zaoberajú.
„Myšlienkou zvýšenia rýchlostí električiek sa Dopravný podnik Bratislava (DPB) zaoberá, a to pilotne na dvoch úsekoch modernizovaných, resp. novovybudovaných tratí Obratisko Kútiky – Záluhy a Šafárikovo námestie – Farského. Aktuálne DPB posudzuje s príslušnými úradmi projektovú dokumentáciu spomenutých úsekov, aby mal potvrdené, že trate boli na túto rýchlosť projektované so všetkými aspektmi koľajovej aj trakčnej časti, alebo v opačnom prípade, čo je nevyhnutné vykonať, aby toto zvýšenie rýchlosti bolo oficiálne možné," píše sa v spoločnom stanovisku, ktoré nám poskytol hovorca DPB Martin Chlebovec.
Oba spomenuté úseky sú v prevádzke už dlhší čas (Petržalka od 2016, Karlova Ves - Dúbravka od 2020), je preto namieste otázka, či za nezvyšovaním rýchlosti nie je aj odmietavý postoj niektorých kompetentných k takejto zmene. Trate s vyššou rýchlosťou by si istotne vyžadovali aj náležitú údržbu. V Karlovej Vsi prišlo v marci 2020 krátko po sprevádzkovaní zmodernizovanej radiály k zníženiu rýchlosti električiek z 50 na 40 km/h v nočných hodinách v úseku od Jurigovho námestia po zastávku Kútiky obojsmerne. Dôvodom malo byť zníženie hlučnosti električiek na zmodernizovanej trati do vyriešenia problému s "dunením" električiek. Po ukončení celej modernizácie na jeseň 2020 primátor mesta médiá informoval, že problém s hlučnosťou sa vyriešil. No obmedzenie rýchlosti zostalo doteraz. Magistrát Bratislavy, na pokyn ktorého bolo toto obmedzenie rýchlosti zavedené, nám na otázku, či ide už o trvalé obmedzenie, alebo sa ešte hľadá spôsob, ako toto obmedzenie odstrániť, neodpovedal. Zatiaľ teda na najnovších tratiach namiesto zvyšovania rýchlosti električiek prichádza k jej znižovaniu.
Ike
Teda úspora sa zvyšuje, čím je vyššia priemerná rýchlosť a čím je väčšia vzdialenosť zastávok. Keďže vzdialenosť zastávok v BA je nemenná, tak ta úspora pri zvyšujúcej sa rýchlosti má svoj limit.
V Bratislave nemáš žiadny úsek, kde by si pri obsluhe zastávok komfortne vedel zrýchliť na 70 km/h a máš len veľmi málo úsekov (v DPB sme ich napočítali asi 11), kde vieš pri obsluhe zastávok dosiahnúť rýchlosť 60 km/h. Pri rýchlosti 50 km/h sa počet medzizastávkových úsekov radikálne zvyšuje a o 40 km/h nehovorím.
Ak by sme v BA hypoteticky mali 40 km/h a diskusia by bola o tom, či zrýchliť na 50 km/h, tak by do úvahy prichádzal takmer každý tretí medzidzastávkový úsek s nejakou úsporou a to keď zohľadníš do kola spoja, tak máš úsporu v minútach.
Pri 60ke ale také vyhliadky nie sú. Vravím, jedine, že by sme zrušili každú druhú zastávku, tak by to matematicky vychádzalo, ale stále menej ako pri prechode zo 40 na 50, pretože samotné zrýchlenie na 60 a spomalenie zo 60 ti skonzumuje viac dráhy a viac času, takže ten efekt sa znižuje.
Inak pekný príklad je z letectva. Každému lietadlu sa oplatí ísť do FL100 (to je tvoja 50ka), ale nie každému lietadlu sa oplatí ísť do FL390, najmä ak má linka 600 km pozemskú vzdialenosť (analogicky priemerná medzizastávková vzdialenosť).