Reakcia na: 3pa3ck3 #4047:
Nechce mi nájsť ten odkaz, neviem či nefunguje. Len pár poznámok k danému tunelu:
1/ svetlá výška trakcie na Slovensku sa pohybuje okolo 5,8m na temenom koľajnice pri tratiach, kde je 160km/h. Minimálna je 5,0m, ale tá sa už roky nepoužíva.
2/ šírka vlakov nepresahuje 2,825m. Jedna rúra pre 1 vlak musí mať hrubú šírku, čo treba odťažiť minimálne 4m (treba to prepočíťať, je to len hrubý odhad) a hrubá výška bude min. 8m. Tiež to je záležitosť výpočtu. Ale bavíme sa len o hrubom odhade. Na 1km tunela pre 1 vlak potrebuješ vyťažiť a niekde umiestniť 32 tisic m3 zeminy. V realite, keď to rozrušíš, tak objem narastá zhruba x1,15, záleží od typy zeminy/horniny. Tunely majú byť 2, majú mať zhruba 11 km každý. Minimálne teda niekde potrebuješ uložiť 810 tisic m3 hlušiny. V prepočte na plochu futbalového ihriska 105x68m ako je Slovan v Bratislave to bude hromada na výšku 114m. 111m má budova NBS, aby si si to vedel predstaviť. A to som ešte nezohľadnil podzemné priestory stanice, servisný tunel atď. V realite sa to môže celé až zdvojnásobiť. Je to len rýchly hrubý odhad. To je 1 problém.
3/ Železnica má nejaké povolené stúpania/klesania. Pre hlavné trate to je do 1,25%. Čo som si našiel, tak výška terénu na Petržalskej stanici je 140m n. m., najhlbšie miesto v Dunaji má v tých miestach cca 125. Ty sa potrebuješ dostať s koľajnicami o cca 18m nižšie (je to len odhad, treba geologický prieskum, možno to v realite bude aj viac), lebo 8m výška tunela cca + 10m pod dnom Dunaja, to si na cca 107m, teda potrebuješ naklesať/nastúpať 33m. Od Petržalskej stanice po Dunaj sú to cca 2km. Podľa normy teda môžeš na tých 2km naklesať/nastúpať cca 25m. Potrebuješ teda začať klesať cca 2,7km pred Dunajom. To je zhruba miesto ako je nadjazd na Bratskej. Čo som sa pýtal kolegu, tak pre vysokorýchlostné trate je ešte akceptovateľné 2,5%, ak je väčšie, prichádza k rýchlejšiemu opotrebenu koľajníc. Samozrejme, sú tam ďalšie faktory, ako dĺžka stúpania, oblúky atď. Ale v princípe sa môžeme baviť že potrebuješ niekde od 1,4km pred Dunajom začať klesať, optimálne by bolo tých 2,7km.
4/ samotná stanica. Tvárme sa, že bude pod existujúcou stanicou. Bez geologického prieskumu ti nepoviem, ako hlboko pod povrchom musí ísť samotný tunel a aby aj bola samotná stanica, keďže nad tým sa budú nachádzať existujúce stavby, inžinierske siete a podobne. Takže musí byť možno tam 30m pod povrchom? Možno viac? Netuším. Koľko tam chceme koľají? Aspoň 4 tipujem, optimálne možno 6 (to je niečo, čo by sa malo ujasniť. Ale 4 koľaje je šírka cca 27m na 1km dlhom úseku čo sa požaduje, aspoň 8m vysoké. Potrebuješ k tomu výťahy, optimálne eskalátory, klesať 30m atď. Potrebuješ tam zabezpečiť vzduchotechniku, požiarnu ochranu atď. Fakt netuším, čo taká stanica môže stáť a verím tomu, že veľa ľudí bude nadávať, prečo sa majú tlačiť v podzemí.
Toto sú nejaké fakty orientačne.
Teraz nejaké otázky:
1/ máme postavený tunel pre VRT. Zastávky na trase majú byť Budapešť - Gyor - Bratislava - Brno - Praha, aspoň čo som našiel. Aké bude mať využitie tá stanica? Koľko cestujúcich sa očakáva, že bude nastupovať/vystupovať na stanici? Nie je to v realite mŕtvy tunel len pre VRT? Čo iné tam vieme postlať? Len vlaky medzi Maďarskom a Českom, pre iné využitie to nemá priestor.
2/ Hlavná stanice má problém už teraz. Preraziť tunel pre 2 nové koľaje je potrebné. Alebo potrebné nebude, ale to bude potreba potom preraziť tunel z podzemnej stanice smer Vinohrady, aby mohlo vlaky z toho smeru smer ČR jazdiť pod zemou (osobné vlaky a rýchliky, resp. aspoň tie rýchliky, aby si to nejak rozdelil.
3/ kto to všetko zaplatí? Lebo toľko podzemného kopania bude extrémne drahé a netreba zabúdať, že v Bratislave máme aj podzemné ramená Dunaja, geológia je tu extrémne komplikovaná.
4/ je ušetrenie tak 10-20 minút medzi Rusovcami a Kútmi vzhľadom na náklady projektu ospravedlniteľné?
5/ Ako to pomôže obyvateľom Slovenska? Prínos bude malý, stále sa točíme o tom, že niekto si chce splniť sen, že budeme tu mať VRT. Reálna otázka ale je, či je potrebné ju mať?
Ja nie som apriorori proti tomu, ale treba si položiť veľa otázok a treba nájsť veľa odpovedí a nebyť zaslepený tým, že môžeme mať VRT. Rakúsko ju odmieta, lebo podľa nich to nemá zmysel, nemá to tú hodnotu za peniaze. A to sa bavíme o tom, že Viedeň má väčší turistický, aj obyvateľský potenciál naplniť tie vlaky.
Pripomína mi to situáciu, keď sa riešilo, že Rakúsko chcelo, aby si Slovensko potiahlo širokorozchodnú trať až ku Viedni. Aj Fico to podporoval, kopa ľudí s ním, však Rakúsko to chce, prinesie nám to peniaze. Ale čo reálne Rakúsko chcelo? Oni chceli prekladisko, pretože v tom boli peniaze. Ale to už veľa ľudí nevidelo, alebo nechcelo vidieť.
) tak ma ako prvoplan napadne tunel popod karpaty... a ked tu uz bude raziaci stit, mohli by s nim spravit rovno aj trat pre "normalnu" zeleznicu (odklon nakladnej dopravy) a tiez dokoncit spojenie vychod-zapad na severnej casti D4....
bobitwo
nechce sa mi to prepisovať, ale tu som mal k tomu tiež poznámky, snáď to pôjde:
https://imhd.sk/ba/doc/sk/24690/%C5%BDeleznice-predstavili-v%C3%BDsledok-%C5%A1t%C3%BAdie-vysokor%C3%BDchlostnej-trate-cez-Bratislavu?dfpi=136#136
https://imhd.sk/ba/doc/sk/24690/%C5%BDeleznice-predstavili-v%C3%BDsledok-%C5%A1t%C3%BAdie-vysokor%C3%BDchlostnej-trate-cez-Bratislavu?dfpi=131#131
Najväčší problém je ľudia vidia, že vo Francúzku, či Taliansku to jazdí 300km/h, tak to chcú mať na Slovensku. Ale už nevidia to, že tie vlaky proste stoja len vo veľkých mestách, alebo dôležitých prestupných uzloch. Keď im povieš, že niečo také ak by malo premávať na Slovensku, tak by stálo max BA - Žilina - Košice, tak sú urazený, že si idiot a chceme aby to jazdilo na trase BA - KE 300km/h. Ale zároveň to musí stáť pri každej vŕbe. Už teraz čo je Ex medzi BA - KE na 441km trati, tak je tam 17 zastávok, to máš v priemere ak rátam Bratislavu ako 1 zastávku a nie 2, tak každých 30km ten vlak stojí. A to si im ešte nepovedal, čo by stál taký lístok. Ich to nezaujíma, chcú svoj 300km/h rýchly vláčik a hotovo. Nevidia tie súvislosti s tým.
Pri tratiach 160+km/h musí byť bezkolízne vedenie železničnej trate. To znamená, buď nadchod/podchod, resp. nadjazd/podjazd. S tým zase má problém samospráva, lebo ona musí potom tie nad.../pod.. prevziať a starať sa o to a to stojí peniaze. Nepáči sa to ani ľuďom, prečo by oni mali chodiť cez podchod, či nadchod, nech zahrabú železnicu pod zem. Estakáda tiež nemôže byť, to špatí okolie.... Aj v Petržalke sme mohli mať mimoúrovňové križovanie električky, ale občania (nebudeme chodiť cez podchody, stúpať na nadchody) a samospráva (nedali nám peniaze navyše na údržbu nadchodov/podchodov) povedali, že to nechcú. Ale samozrejme, za to je vždy vinný projektant, či niekto iný. A takto sa dá ísť ďalej.
Hlavne ty povieš nepríjemnú realitu a ľudia tu hneď dávajú palce hore, lebo však peniaze rastú na stromoch a podobne.
Edit: aby som nezabudol, aj pri Eurofondoch, nie je 100% financovanie z fondov, zvyčajne 15-20% tvoria peniaze žiadateľa. Takže ak to má stáť 3,3 miliardy, tak z rozpočtu treba vyčleniť 495-660 miliónov €.