Diskusné fórum › Off-Topic Fórum

Ľudia necestujú len do centra. Súhlasím že S-Bahn ako nejaký nosný systém v BA nehrozí, ale to neznamená že železnica v meste nemá žiaden potenciál (pokiaľ by sa lepšie prepojila s inými módmi dopravy, napr. skrz tie nové zastávky).

A koľko z tých 14 vlakov je nákladných, expresných a podobne? Prakticky všetko čo tam jazdí je regionálka s rovnakými zastávkami. To potom samozrejme je kapacita niekde inde.

Spomínam si na jedno YouTube video, ktoré som videl medzi rokmi 2017 – 2019, ale bolo pravdepodobne natočené v rokoch 2009 – 2013.Išlo o „preteky“ medzi električkami linky 5. Komentátor to komentoval v podobnom štýle ako Formulu 1. Napríklad, keď električka T6A5 vyrážala zo zastávky Komisárky, „preteky“ sa začali. Keď električka K2 išla do zákruty smer Tunel, bol to napínavý moment, a keď Tatra T3 prišla na zastávku Pri kríži ako prvá, vyhrala Veľkú cenu Bratislavy.Veľmi veľa vecí si z tohto meme videa nepamätám, ale ak by niekto vedel, ako sa volá, bolo by fajn, ak by ste odpísali.

"supravy s rychlou akceleraciou"

Zaujímavé, že medzi Wien Mitte a Q. Belvedere majú aj 14 vlakov za hodinu po 1 koľaji aj s nejakými starými lokomotívami, ale na ŽSSR sa nič nedá urobiť.

Pred výstavbou 3. koľaje treba ešte spraviť 150 štúdií o železničnej doprave v BA a 200 vizualizácií Filiálky.

A koľko ľudí by takú mestskú vlakovú linku využívalo, keď uvedená mestská vlaková linka totálne obchádza centrum a nejde ani okolo nejakého rýchlo rastúceho developmentu? Je tam fakt taký dopyt, že na to treba vlak? Však to je tangecniáne spojenie ktoré obchádza všetky potenciálne ciele "mestkých" cestujúcich.

Tak tam hlavne potrebujes tretiu kolaj od DNV po Hl. Stanicu, a opravit a zefektivnit cast Hl. Stanica - Vinohrady a problem by to nemusel byt (kedze od cca Vinohradov sa vetvy doprava na 3 smery na rozdiel od 1 trate na Zahorie), hlavne ak by sa kupili supravy s rychlou akceleraciou ako Stadler Kiss ci Stadler Flirt. Lenze to uz sa dostavame do planu pre rok "2xxx" a do kategorie iMHD Sci-Fi.

Tie sprostosti dávajú aj inde v centre.

Akú trasu a interval by tá mestská vlaková linka mala? Akú prioritu by mala, keď by zdieľala infraštruktúru s diaľkovými a medzinárodnými vlakmi, ktoré majú meškania od 1 do 10 minút na dennej báze a občas aj pol hodinu a viacej? Boli by tieto vlaky "zdržané", len aby mohol ísť "mestský vlak" podľa CP? Dosť pochybujem. Takže spoľahlivosť mestkých vlakov by bola mizerná, jazdili by úplne mimo CP. A k tomu ti do toho hodí vidly ešte nákladná doprava, tipujem, že aj NEXy by boli nadradené nejakým "metským vlakom". Železnica v Bratislave nemá absolútne žiadne predpoklady aby simulovala metro. Mestské vlakové linky by boli etalónom nespoľahlivosti. Sieť železníc a vyťaženie trás na to proste nie je stavaná. Nemáme žiadnu trať, ktorá by mohla fungovať podobne, ako Stammstreckte vo Viedni, kde nepáchne ani jeden nákladný vlak, alebo medzinárodný diaľkový vlak. To sa potom robí skvelý S-Bahn, keď máš železničné trate výlučne pre potreby "mestských vlakov". Lenže také v Bratislave nemáme ani mať nebudeme. Teoreticky by tak mohla fungovať trať z Predmestia na Filiálku. Úžasné. Tam fakt treba mestský vlak.

Samozrejme pri TIOPoch to skončiť nemôže. Ja som to už viackrát spomínal, že spolu s nimi by mala vzniknúť aj mestská vlaková linka ktorá by simulovala metro, ideálne 2 linky DNV-PB a Rusovce-Rača/Vajnory a všetky tieto TIOPy by vzájomne prepájala.

Samozrejme s tým by malo prísť navýšenie kapacity tratí ktoré na to logicky dnes stavané nie sú, no regionálne linky by zas nemuseli zachádzať až na HS. Ale keďže tu žiadny dlhodobý koncept neexistuje, tak s tým môžme asi len ťažko rátať. Namiesto toho tu snívame 30 rokov o metre, po novom o VRT a neviem akých vzdušných zámkoch ktoré brzdia rozumné plánovanie.

Ja som za to, aby sa TIOPy budovali, ale nerobím si ilúziu, že odľahčia MHD. Neodľahčia. Železničné trate sú už dnes na hrane kapacity. Prínos TIOPov bude pre cestujúcich z regiónu, aby sa nemuseli trepať až na HLST a potom MHD ďalej, čiastočne aj proti smeru, z ktorého prišli. Budú môcť prestúpiť skôr na trase a hlavne pohodlne a rýchlo (žiadne vzdialené pešie presuny stovky metrov na zastávku). Tým sa úplne neguje akékoľvek odľahčenie MHD, lebo cestujúci, ktorí začnú "v rámci MHD" využívať vlak, budú nahradení cestujúcimi, ktorý z toho vlaku v TIOPe do spojov MHD prestúpia. Skôr sa obávam, že TIOPy spoje MHD ešte viacej zaťažia, lebo vzniknú spojenia, ktoré dnes formou VHD nie sú atraktívne (zachádzky, chýbajúce presutpy).

Toto mesto nevyhnutne potrebuje TIOPy, severnú tangentu a dokončiť zvyšné radiály električiek - PB/Vrakuňa, predĺženie na letisko, spojenie Nivy-HS a v neposlednej rade tú do Lamača od HS.

Bez toho bude doprava vždy kolabovať a všetko ostatné bude len prešlapovanie na mieste. A nepomôžu tomu ani žiadne Filiálky, diaľničné privádzače, rozširovania ciest ale ani cyklotrasy.

Už aké električkové okruhy, rozvetvenia alebo iné predĺženia sa neskôr dorobia, či budeme mať na Vajánskeho 4 prúdovku alebo cyklodiaľnicu, či chceme mať viac elektrobusov, trolejbusov alebo všetko len električky je len druhoradá debata.

Súhlasím, že cesta by mala byť potiahnutá až do Lamača. Je zaujímavá aj z hľadiska MHD pre nejaký miestny vymeták, ktorý by ľudí vozil k nosným linkám.

Zároveň stále nechápem, prečo sa neuvažuje s električkou v smere z DNV cez Dúbravku, Lamač (trať by mohla viesť cez Janka Alexyho a obslúžiť aj časť Lamača vrátane stanice - aby bol návoz motákom na STN Lamač s prestupom na hrane), Patrónku a Pražskú/Brniansku a Štefánikovu. Objem dopravy z toho smeru bude iba rásť a už teraz autobusy nestíhajú. Medzi 7:00 a 8:00 príde na Patrónku spolu 27 autobusov na linkách 21, 37 a 63. K tomu 15 autobusov na linkách 83 a 84. Iné linky, ani prímestské, nepočítam. Na Patrónku prichádzajú kĺbové autobusy v špičke každých 85 sekúnd, pričom na Pražskú a ďalej do centra ich pokračuje väčšina - spolu 34 autobusov, t.j. častejšie ako každé dve minúty ide kĺbový autobus (časť z nich je XXL štvornápravový), ktorý potom uviazne v zápche v miestach, kde BUS pruhy nie sú.

Navyše električky v dvojminútovom intervale na Karloveskej narážajú na limit (pri súčasnej dĺžke súprav 32,5 metra), takže pre Dúbravku by bola električková linka, ktorá by išla kratšou cestou do centra mesta, zaujímavá a určite by odviedla časť cestujúcich, ktorí sa dnes vozia cez Riviéru. O nahradení neekologických autobusov kapacitnou a koľajovou dopravou v elektrickej trakcii nehoroviac.

Tak hlavne ked uz vacsina cesty bude hotova, rovno to tam mali potiahnut do Lamaca bez vyhovoriek (z cca 500 az 550m cesty bude hotovych tak 350 metrov).

Ze budu zapchy? Vsak su aj teraz, len Lamacania nebudu musiet ist k Obi a stat v zapche pred kruhacom, na kruhaci, a za kruhacom. Rovnako ak chcu ist na najazd na Alexyho (ked je otvoreny), tak stoja v zapache tak ci tak.

Plus taka 23 ci docasno-obcasna 27 sa mohla potiahnut do Lamaca na lepsi pristup k elektrickam, policia/hasici/zachranky mohli tadial lahsie jazdit, a teoreticky sa mohlo zvazovat permanentne zavriet najazd na Alexyho, lebo tam to robi velku zlobu v spicke.

EDIT: tak dokonca este menej, len nejakych 100 az 120 metrov, ale absolutne vobec nerataju s nicim do Lamaca, lebo miestny starosta stale bluzni len o cyklomoste... https://ndsas.sk/press/spravy/modernizacia-d2-bude-pokracovat-pripravuje-sa-nova-krizovatka-dubravka

Ak už sa tam chce robiť privádzač na diaľnicu mala by sa cesta prepojiť až do Lamača. Ak nie, mal by projekt ostať len pri cyklolávke bez privádzačov. Toto je len taký predvolebný mačkopes.

Bude fasa sa tam bicyklovať, lebo ako vravíš to množstvo dopravy tam bude obrovské. Na druhej strane nemyslím si, že to dopravu v Dúbravke nejako vyrieši, len sa zmení miesto kde sa autá napoja na kolónu do mesta. A pri množstve bytových projektov ktoré sa v tejto lokalite povoľujú (Dúbravka/Bory/DNV) som zvedavý ako to tam o 10 rokov bude vyzerať. Jedno je však jasné, sťahovať by som sa sem rozhodne nechcel.

https://youtu.be/-eOIVwWsQRc?t=15

24 sekúnd "voľna", potom červená a 12 sekúnd vyprázdňovací čas než sa začnú spúšťať závory. Ani v Nemecku nie je zákonom stanovený minimálny čas "voľna" pre cestnú dopravu, ale zároveň nemajú systém tak debilne spravený, že šranky idú hore, ostane svietiť červená a zasa začnú ísť dolu. Ak také video nájdete, dajte link. Ja mám odsledované, že ak raz idú šranky hore, tak sa musí zopakovať celý cyklus spúšťania vrátane vyprázdňovacieho času priecestia, aj keby sa červená rozsvietila hoci len sekundu po tom, čo sa šranky dvihli. Asi preto nie je internet plný videí z nemecka alebo rakúska (na rozdiel od ex. ČSSR), ako sa autá a kamióny ocitnú tuposťou vodičov "zaseknutí" medzi šrankami. Len u nás (CZ, SK, PL a možno aj HU) máme taký debilný systém, ktorý dvihne rampy na dve-tri sekundy a hneď ich začne spúšťať dolu. Síce svieti celý čas červená, ale točvolanti sú blbci. A systém musí byť blbuvzdorný. Že to dokázali inde vyriešiť tak, že šranky ostanú po celý čas dolu (kľudne aj 3 minúty), než príde vlak z opačnej strany? To sa ignoruje, lebo nikomu sa nechce meniť to, čo predsa vždy tak fungovalo. A ešte to budú obhajovať, že to je lepšie! Nehľadajte za tým racionalitu, to je modrogumná zadubenosť.

Kým si nepriznáme, že to je u nás nahovno, resp. kým si to nepriznajú tí, ktorí o tom rozhodujú, tak to bude ako keď Šukaj Colštok príde k nehode, pri ktorej bola vypnutá signalizácia priecestia a vlak tam prešiel cez autobus (a zahučali tam ľudia) a povie s plnou vážnosťou do kamier že všetko fungovalo tak, ako má. To je prosím ukážka uvažovania, ktoré presne vytvára situácie vedúce k "uviaznutym" vozidlám medzi šrankami. Však všetko funguje tak, ako má. Vodič auta spravil chybu. Nie, nezmeníme systém, aby sa to nestávalo. Vodiči nemajú jazdiť na červenú. A ak budú, tak sa budú nehody opakovať.

Polovične závory sa stále montujú z finančných dôvodov.

Vysvetli to blbému točvolantovi, ktorý sa vlastnou hlúposťou ocitol niekde, kde nemal byť, vidí rútiaci sa vlak, ktorý trúbi, je v panike a koná skratovo. Pre neho je závora betónový múr. Zaujímavé je, že v Rakúsku dokázali priecestia so závorami spraviť tak, že závory idú hore až potom, čo dobliká červené svetlo.

Rampy sú robené z extrémne krehkého a ľahkého dreva, je schopný ich preraziť aj cyklista bez zranenia. To že sa ľudia o to nezaujímajú je vec druhá.

Asi chcú ušetriť na moste ponad železnicu, na ktorej sa má výhľadovo pridať tretia koľaj.