Reakcia na: bobitwo #3979:
1) Nikto nič nepredával. Stanicu si dalo postaviť západoslovenské ČSAD, následne ju zdedil SAD Bratislava š. p., do ktorej potom už ako a. s. majetkovo vstúpil HBR (66%) a neskôr firmu premenoval. Od začiatku bolo jasné, že haberákom išlo najmä o nehnuteľný majetok sadky, nie o dopravné ciele.2) Dal som ti odkaz na ustanovenie, ktoré HBR/SL neplní. Ak SL tvrdí, že kraj/Arriva s ním mali rokovať - tak buď to má v tých nezverejnených (ergo neexistujúcich) podmienkach používania, alebo si to vycucal z prsta, lebo zo zákona samotného mu nič také nevyplýva.
3) Potrebuje VÚCka AS? Má k dispozícii Bajkalskú aj ďalšie zastávky po meste, dopravca má zázemie inde. Fakticky jediný kto potrebuje spoje pod zem je HBR, aby mal dobrý obrat v OC. Tá BB je síce celkovo hrozný projekt, ale aspoň na cestnú časť dobrý príklad: súkromný investor očividne pochopil, že má osloviť schopného projektanta dopraváka a "obetovať" priestor na to, aby sa príjazd, odjazd a obchádzanie autobusov pri jednotlivých hranách nekrížili. Nikdy tam nenastanú tie šialené nivské sekvencie, že jeden vycúval, druhý v uličke čaká že sa miesto neho šupne, a tretí čaká na voľnú cestu lebo druhý nakoniec nemôže zájsť, kým má pri susednom nástupišti bus vyklopené stredné dvere.
4) Rovnako sa môžme pýtať, že ak chcel mať HBR nejaké "garantované" podnikanie, prečo on neiinicioval s verejným sektorom memorandum o budúcej stanici. Lebo čo presne mal robiť verejný sektor? Twin City bol súkromný projekt. Mohli mu skúšať klásť rôzne podmienky v povoľovacom procese, ale súd by im to imho zhodil zo stola ako neprimerané. Reálne pochybil asi len stavebný úrad, že neobjavil rozpor medzi papierovo deklarovanou dennou kapacitou a skutočným dopravným riešením, ale neviem o tom že by na niektorom SÚ sedel človek skrz dopravné modelovanie. Takže výsledkom je, že ako sa HBR/SL môže rozhodnúť robiť prieky užívateľom AS, tak sa oni môžu rozhodnúť ju ďalej neužívať.
samkoh