Dóm svätého Martina: vznikol na mieste staršieho románskeho kostola s tromi oltármi zo začiatku 13. storočia zasvätený pravdepodobne sv. Martinovi. Sem bol prenesený kostol Najsvätejšieho spasiteľa z hradu, preto mal kostol istý čas dvojake patrocinium. Dóm začali budovať v poslednej štvrtine 13. storočia a to tak, že kolo starého kostola vystavali múry nového. Najprv postavili presbytérium a východnú časť trojlodia. Do konca 14. stor. severný múr a časť južného obvodového múru. Na strednom pilieri je vytesaný rok 1401 zrejme na znamenie toho, že vtedy dokončili obvodové múry trojlodia korunovou rímsou. Vystavali sa dve kaplnky – južná, dnes sv. Jozefa a oratórium pre českú kráľovnú Žofiu, dnes kaplnka českej kráľovnej. V 20. rokoch 15. stor. sa prace v dôsledku ohrozenia Bratislavy hustmi zastavili, bolo treba opevňovať hrad. Starý kostol preto začali búrať až roku 1432. Na jeho mieste postavili piliere pre klenbu nového, halového trojlodia. Roku 1451 bol dóm pokrytý strechou a o rok neskôr konsekrovaný. Za vlády Mateja Korvína sa rozvinula akcia na získanie prostriedkov na dokončenie úpravy domu a vybudovanie monumentálneho presbytéria. To ma dnes štyri polia zaklenuté sieťovou rebrovou klenbou. Poslednou stredovekou prístavbou je južná predsieň z roku okolo 1510, vybudovanú ako závetrie pre vchodový portál zo 14. storočia.
Františkánsky kostol: je zasvätený Zvestovaniu Panne Márii, dokončili ho na prelome 13. a 14. storočia. V rokoch 1410 – 1420 pristavali k južnej strane lode šesťbokú gotickú vežičku, ktorej originál je dnes v Sade Janka Kráľa v Petržalke. Súčasťou kostola je aj Kaplnka svätého Jána pri severnom múre vybudovaná v druhej polovici 14. stor. Je to dvojpodlažná pohrebná kaplnka, ktorú začal stavať syn richtára Jakuba I. a roku 1361, ešte nedostavanú ju prepustil svojmu bratrancovi richtárovi Jakubovi II. Ten kaplnku dostaval podľa vzoru pohrebnej kaplnky francúzskych kráľov Sainte Chapelle. Táto kaplnky patrí k najvzácnejším dielam gotickej architektúry na Slovensku. V kostole je ešte jedna kaplnka zo stredoveku a to kaplnka svätej Rozálie. Pôvodne však bola zasvätená svätému Šebastiánovi.
Kostol klarisiek: zasvätený povýšeniu svätého kríža a vybudovaný v prvej polovici 14. storočia. V druhej polovici toho istého storočia predĺžili chrámovú loď a postavili nové presbytérium, interiér zaklenuli krížovými rebrovými klenbami. Okolo roku 1400 nasadili na mohutnú konzolu na juhozápadnom nároží chrámovej lode gotickú vežičku v tvare päťbokého hranola. Svojou architektúrou a bohatou sochárskou výzdobou sa tiež radí medzi vrcholné diela gotiky na Slovensku. Kostol bol značne poškodený požiarom, ktorý v meste zúril v roku 1515.
Kaplnka svätej Kataríny: sa nachádza na Michalskej ulici a takisto pochádza zo 14. storočia. O jej postavenie sa zaslúžil cistercita František de Columba, kaplán pápežského legáta Gentilisa. Kaplnku spolu s hospodárskym dvorom cisterciti najskôr prenajali neskôr v 16. storočí prenajali mestu. Kaplnka má pomerne jednoduchú architektúru, obdĺžníkový priestor s polygonálnym uzáverom a krížové erbové klenby. Dnešná fasáda nie je pôvodná, ale klasicistická. V súčasnosti v kaplnke prebieha rekonštrukcia.
Kostol svätého Mikuláša: O tomto kostola veľa nevieme, len že bol súčasťou a centrom podhradskej osady svätého Mikuláša, v roku 1530 bol zbúraný, ale čoskoro ho znovu postavili. Archeologický výskum v 80. rokoch minulého storočia spresnil, že pôvodne tesne pri dnešnom kostole bola od 11. stor. rotunda, ktorá po deštruovaní asi v 13. storočí slúžila ako karner (kostnica) pre cintorín okolo nej.
Kostol svätého Vavrinca: stál pred Laurinskou bránou stál pravdepodobne už pred udelení mestských výsad. Spomína sa v roku 1311, začiatkom 15. storočia ho prestavovali a rozširovali. Podchytená je aj jeho dĺžka, ktorá spolu so sanktuáriom mala byť 158 siah, (čo je pri strednej siahe 1,8 metra by bolo 284 metrov) a výška pilierov a oblúkov klenby bola spolu údajne 80 siah, čiže 144 metrov. Hoci v dobovom prameni sa výslovne spomína Klafter (= siaha) zrejme sa tým myslí dajaká menšia siaha, lebo je vylúčené aby mal kostol v tej dobe také rozmery. Kostol mal 10 oltárov a vežu s tromi veľkými zvonmi. Zdá sa teda, že bol väčší ako dóm. Mal aj spevácky zbor, najskôr 12-, neskôr 24-členný. Okolo kostola bol cintorín s kaplnkou svätého Jakuba. Po Moháči zo strachu aby sa z kostola nestal oporný bod pri útoku Turkov, dali ho zbúrať. Začali v septembri 1528 a dokončili v apríli 1529. Materiál použili na spevnenie hradieb.
Kostol svätého Michala: 1. zmienka o ňom je z roku 1325. V 15. stor. ho opravili, ale roku 1515 bol značne poškodený požiarom. Podľa údajov, bol len o niečo menší od kostola sv. Vavrinca. Mal mať 152 siah, čo by bolo 273 metrov. Vo veži mal dva zvony a vnútri 10 oltárov. Okolo kostola bol cintorín a kaplnka svätého Blažeja Kostol začali búrať v auguste 1529 a na Veľkú noc 1530 ešte nebola demolácia dokončená. Pod Župným palácom boli počas rekonštrukcie nájdené základne múry tohto kostola, nevyšla však informácia o potvrdení alebo vyvrátení jeho rozmerov.
Františkánsky kostol: je zasvätený Zvestovaniu Panne Márii, dokončili ho na prelome 13. a 14. storočia. V rokoch 1410 – 1420 pristavali k južnej strane lode šesťbokú gotickú vežičku, ktorej originál je dnes v Sade Janka Kráľa v Petržalke. Súčasťou kostola je aj Kaplnka svätého Jána pri severnom múre vybudovaná v druhej polovici 14. stor. Je to dvojpodlažná pohrebná kaplnka, ktorú začal stavať syn richtára Jakuba I. a roku 1361, ešte nedostavanú ju prepustil svojmu bratrancovi richtárovi Jakubovi II. Ten kaplnku dostaval podľa vzoru pohrebnej kaplnky francúzskych kráľov Sainte Chapelle. Táto kaplnky patrí k najvzácnejším dielam gotickej architektúry na Slovensku. V kostole je ešte jedna kaplnka zo stredoveku a to kaplnka svätej Rozálie. Pôvodne však bola zasvätená svätému Šebastiánovi.
Kostol klarisiek: zasvätený povýšeniu svätého kríža a vybudovaný v prvej polovici 14. storočia. V druhej polovici toho istého storočia predĺžili chrámovú loď a postavili nové presbytérium, interiér zaklenuli krížovými rebrovými klenbami. Okolo roku 1400 nasadili na mohutnú konzolu na juhozápadnom nároží chrámovej lode gotickú vežičku v tvare päťbokého hranola. Svojou architektúrou a bohatou sochárskou výzdobou sa tiež radí medzi vrcholné diela gotiky na Slovensku. Kostol bol značne poškodený požiarom, ktorý v meste zúril v roku 1515.
Kaplnka svätej Kataríny: sa nachádza na Michalskej ulici a takisto pochádza zo 14. storočia. O jej postavenie sa zaslúžil cistercita František de Columba, kaplán pápežského legáta Gentilisa. Kaplnku spolu s hospodárskym dvorom cisterciti najskôr prenajali neskôr v 16. storočí prenajali mestu. Kaplnka má pomerne jednoduchú architektúru, obdĺžníkový priestor s polygonálnym uzáverom a krížové erbové klenby. Dnešná fasáda nie je pôvodná, ale klasicistická. V súčasnosti v kaplnke prebieha rekonštrukcia.
Kostol svätého Mikuláša: O tomto kostola veľa nevieme, len že bol súčasťou a centrom podhradskej osady svätého Mikuláša, v roku 1530 bol zbúraný, ale čoskoro ho znovu postavili. Archeologický výskum v 80. rokoch minulého storočia spresnil, že pôvodne tesne pri dnešnom kostole bola od 11. stor. rotunda, ktorá po deštruovaní asi v 13. storočí slúžila ako karner (kostnica) pre cintorín okolo nej.
Kostol svätého Vavrinca: stál pred Laurinskou bránou stál pravdepodobne už pred udelení mestských výsad. Spomína sa v roku 1311, začiatkom 15. storočia ho prestavovali a rozširovali. Podchytená je aj jeho dĺžka, ktorá spolu so sanktuáriom mala byť 158 siah, (čo je pri strednej siahe 1,8 metra by bolo 284 metrov) a výška pilierov a oblúkov klenby bola spolu údajne 80 siah, čiže 144 metrov. Hoci v dobovom prameni sa výslovne spomína Klafter (= siaha) zrejme sa tým myslí dajaká menšia siaha, lebo je vylúčené aby mal kostol v tej dobe také rozmery. Kostol mal 10 oltárov a vežu s tromi veľkými zvonmi. Zdá sa teda, že bol väčší ako dóm. Mal aj spevácky zbor, najskôr 12-, neskôr 24-členný. Okolo kostola bol cintorín s kaplnkou svätého Jakuba. Po Moháči zo strachu aby sa z kostola nestal oporný bod pri útoku Turkov, dali ho zbúrať. Začali v septembri 1528 a dokončili v apríli 1529. Materiál použili na spevnenie hradieb.
Kostol svätého Michala: 1. zmienka o ňom je z roku 1325. V 15. stor. ho opravili, ale roku 1515 bol značne poškodený požiarom. Podľa údajov, bol len o niečo menší od kostola sv. Vavrinca. Mal mať 152 siah, čo by bolo 273 metrov. Vo veži mal dva zvony a vnútri 10 oltárov. Okolo kostola bol cintorín a kaplnka svätého Blažeja Kostol začali búrať v auguste 1529 a na Veľkú noc 1530 ešte nebola demolácia dokončená. Pod Župným palácom boli počas rekonštrukcie nájdené základne múry tohto kostola, nevyšla však informácia o potvrdení alebo vyvrátení jeho rozmerov.
81-71
1.Prepocet je sice pekny, ale vidim, aky problem je zabezpecit prepravu ludi z Dubravky, KV a DD do mesta elektrickami.
2.A to si ako dosiel iba na pocet obyvatelov Petrazlky?Metro ako NDS pre Bratislavu by na rozdiel od elektricky kvalitne obsluhovalo omnoho viac ludi. V Bratislave sa cez den nachadza cca 700 tisic ludi /obyvatelia+prichadzajuci za pracou, prichadzajuci studenti, turisti atd./. Uz som to raz pisal, ale napisem to este raz, nevychadzaj iba z prepoctov I. etapy vystavby! V Prahe sa tiez neotvoril naraz cely system. Na zaciatku sa v Prahe otvoril tiez smiesne kratky usek trasy C, no keby sa vsetci k tomu takto stavali ako ty s tvojimi cislami, tak na tom otvaracom useku pražskeho C-èka by defakto tiež nemali koho vozit a v podstate by tiez nikdy nepostavili metro v Prahe. Este raz kukaj sa na to, ako na cely system a nie iba naI. etapu. A nerataj v tvojich vypoctoch 5-vozovej M1-ky. V Prahe na tom kratuckom useku na trase C na pociatku tiez nejazdili 5-vozove supravy ale 3-vozove supravy Eès. A to s tou radialou a napojenim snad nechces brat ako NDS...ja sa staviam k elektricke aj k metru ako NDS ako k systemom a nie ako k jednej radiale v pripade elektricky alebo len ku kratkemu useku z Petrzalky v pripade metra ale sa k tomu staviam ako k systemom, ktore by sa v buducnosti poriesili a fungovali by ako celok. V I. etape je to dost jedno, ani jeden alternativa podla mna nema uplne navrch co sa tyka riesenia prepravy obyvatelov centrum-5. bratislavsky obvod. No ak sa pozeram na system ako celok, co ponuka po dokoceni, jednoznacne + ma metro. Vacsia prepravna hodinova kapacita, rychlejsia preprava, nizsia koliznost/co je sposobene vyssim stupnom segregacie oproti elektricke/vacsia miera mestotvornosti, vacsi potencial co sa rozvoja mesta tyka co suvisi aj s tym, ze ma lepsiu prepravnu kapacitu, atraktivnejsi sposob cestovania /tiez sa dajme tomu v Prahe nevyberiem krizom mestom pomalou elektrickou ale rychlim metrom/ a uz vobec nehovorim o tom, ake atraktivne sa stavaju pozemky pri trasach metra /ceny mnohonasobne vyssie ako inde v centrach/ vsetky vyznamne firmy sa snazia mat co najblizsie svoje centraly, velke obchodne retazce atd. A co sa tyka dogmy, ze naco stavat metro do pola, je to len dogma u ktorej je pekne vidiet prospech metra. Poznam vela prikladov aj napriklad z Prahy, kedy sa metro potiahlo do miest, kde pocet obyvatelov ani nevyzadoval takyto kapacitny system a uzemie sa o par rokov rozvinulo na nepoznanie. Proste, podla mna, elektricka nema taky potencial ako metro. A financie? no ano, samozrejme ze elektricka je lacnejsia, ale je za to aj menej muziky. Musime sa rozhodnut sami, ci chceme mat kapacitny system pre moderne mesto 21. storocia zodpovedajuci mestu, ktore ma taky potencial ako Bratislava, ktora lezi priamo na krizeni dopravnych koridorov a cela tato aglomeracia alebo system elektrickovy vhodny pre mesto, ktoreho rozvoj a vyznam nieje az tak perespektivny ako napriklad Brno, ktore je navyse mensie asi o 60-70 000 obyvatelov a denne sa v nom nachadza o cca 220 000 menej ludi ako v BA vdaka inym pomerom nezamestnanosti, pretoze tolko ludi nedochadza do Brna za pracou a niesu Hl. mestom štátu! Pre Brno je elina ako stvorena ale nie pre vacsie a hl. mesto, pre Bratislavu!