Reakcia na: galiyosha #37581:
S tou flexibilitou, šírkou siete atď. máš pravdu - ale to nehovoríme o nosnom systéme, ale o klasickej vnútromestskej električke, ktorá nemá (na rozdiel od rýchleho kapacitného systému) problém stáť pri každej vŕbe a je k nosnému systému vhodnou doplnkovou dopravou. Centrum Bratislavy vzhľadom na svoju veľkosť zrejme prednostne nepotrebuje riešiť problém dopravy "hop-on hop-off". Naopak si myslím, že ak by sa začal riešiť nosný systém, objavil by sa jasný princíp organizácie pre ostatnú dopravu a začalo by sa logicky "upratovať" celé linkové vedenie v BA. Systémy hub-and-spoke sú pri vyšších dopravných nárokoch prevádzkovo výhodnejšie ako point-point, nemusia ťa dopraviť po optimálnej trase, ale pri raste nárokov v určitom momente treba urobiť zmenu.Nosný systém zabezpečuje rýchlu dopravu v najviac zaťažovaných smeroch nielen do centra, ale aj cez centrum do ďalších lokalít s vysokými dopravnými nárokmi - a samozrejme spojenie medzi dopravnými uzlami.
Takže to nie je o výhode alebo nevýhode električky, tu hovoríme o inej úlohe dopravy. Otázkou tiež je, čo potom považujeme za električku, lebo to isté vozidlo môže na trati iného charakteru spĺňať inú úlohu (aj keď horšie, či lepšie).
yale
Podzemnému vedeniu by som sa nebránil, mimoúrovňové križovanie na estakáde tiež nie je lacné. Rýchlostná trasa na povrchu bude tvoriť dopravnú bariéru kdekoľvek (alebo nebude rýchlostná).
Ak sa nebude riešiť nosný systém podzemnými trasami, potom jediná ambícia "rýchloelektričky" bude, ako sa bez väčšej ujmy pomaly, ale aspoň plynule preštrikovať cez centrum.
Čo by sa mohlo dať robiť na povrchu? Nosný systém určite nie, ale aspoň niečo by sa dalo urobiť. Ak sa uskutoční mnou predpokladaný scenár (t.j. petržalská električka zastaví výstavbu segregovaného nosného systému na ďalšie dekády), bude potrebné aspoň
- vylúčiť tranzitnú dopravu z užšieho centra: Vajanské nábrežie od nám. Ľ. Štúra až po Šafárikovo námestie (po výstavbe mosta Košická a diaľnice Einsteinova bude tranzitná trasa vedená cez Petržalku), Štúrova, Kamenné námestie, nám. SNP, Špitálska - samozrejme, autá v niektorých trasách budú chodiť - do garáží, dopravná obsluha atď. - ale trasy nesmú umožňovať tranzit. V prípade dostavby trate ďalej cez Dostojevského rad by doprava bola obmedzená aj na úseku Dostojevského (ostatná doprava z Nív odkláňaná na Landererovu a most Košická)
- preferencie a iné úpravy pre zabezpečenie plynulosti MHD. Tam, kde sa nedajú z trasy vylúčiť chodci, aspoň ich "regulovať" stavebnými prvkami tak, aby nebehali po celej trati. To je problém napr. Obchodnej.
- aj napriek Allianzu, stále by sa dala realizovať trať v línii Dostojevského/Karadžičova až po Filiálku (s možným pokračovaním ďalej)
Z toho vychádza, že smer západ- (severo)východ by na tom nebol tak zle, ale úplne chýba možnosť povrchovo riešiť dopravnú os trasy B - teda severo-južné vedenie. Z toho mi naozaj vychádza oprávnenosť požiadavky na kompletné riešenie trasy B od začiatku.
Štefánikova a Šancova sú obsadené pre cestné okruhy a ani po dostavbe Severnej tangenty nemožno očakávať také zníženie záťaže, aby bolo možné cez ne viesť povrchovú trasu. Naopak stavba tangenty je príležitosťou pre výstavbu podpovrchovej trasy, inak sa na povrchu naozaj veľa nedá urobiť - a vyzerá to tak, že ani Fakultná nemocnica v dohľadnej dobe nespadne, aby uvoľnila trasu pre zaústenie priečnej osi na Šancovú.
Do tej doby, na rýchly prechod centrom Bratislavy najlepšie použijete športovú obuv zn. Nike...