Diskusné fórum › Všeobecná diskusia

Lokálne noviny z roku 1993.

Dokumenty, o ktorých som písal, boli skutočne interné, ale to nedokazuje, že sa táto skratka nepoužívala aj v komunikácii s cestujúcimi. Nejaké železničné oznamy pre cestujúcich a pod. spred roka 1990 nemám, ale považujem za pravdepodobné, že keď sa skratka vyskytla v interných dokumentoch, použila sa aj v "externých". Čím som si však istý je skutočnosť, že posledné cca štvrťstoročie sa skratka používa aj v komunikácii železníc s verejnosťou (na celom Slovensku) a je úplne prirodzená a zrozumiteľná, zatiaľ čo skratka Stn. bola zavedená umelo pred necelými 4 rokmi jedným dopravným podnikom, presnejšie jednou kanceláriou z neho, ktorá ju odvtedy nasilu pretláča (a nech sa ktokoľvek oháňa akoukoľvek názvoslovnou komisiou, aj tak všetci vedia, kto je za tým ). Hoci neviem presne, od akého dátumu a pri akej príležitosti sa slávnostne prvýkrát použila skratka ŽST v styku s verejnosťou (a budem rád, ak ma niekto doplní), jedno je isté - dávať na jednu úroveň skratku ŽST so skratkou Stn. je nezmysel.

Všetko dobré argumenty. Mám podozrenie, že norma na stavbu retardérov nie je aktuálna, resp. nezohľadňuje premávku nízkopodlažných kĺbových vozidiel. Riešenie: DPB by mal poskytnúť mestu parametre spomaľovacích prahov, ktoré umožnia prejazd kĺbových vozidiel. Mesto by následne malo na cestách, kde v súčastnosti existuje premávka MHD ako aj na cestách, kde prevádzku vozidiel MHD výhľadovo očakáva, schvaľovať budovanie iba takých prahov, ktoré budú v súlade s parametrami zaslanými DPB. Nie je to ideálne riešenie, ale aspoň by sa predišlo tomu, čo sa stalo na Mudroňovej.

Mimochodom, nie som úplne presvedčený, že na Mudroňovej bol budovaný spomaľovací pruh za účelom spomaľenia vozidiel. Skôr to vnímam ako budovanie pohodlného priechodu pre chodcov, aby nemuseli prekonávať výškový rozdiel medzi chodníkom a cestou. Ale to je jedno, slúži to zároveň ako retardér. Lenže pri určitej dĺžke vyvýšenej časti a sklonu rámp sa stretnú faktory ako rázvor náprav vozidla a dynamické účinky prejazdu a prepruženia tak nešťastne, že prejazd nízkopodlažného kĺbového vozidla spôsobí kontakt spodku vozidla s povrchom cesty.

Príklad z DNV som dal preto, lebo prebehlo 10 rokov a problém nie je odstránený. Autobusy stále nemôžu pristaviť k obrubníku zastávky Novoveská bez ničenia pneumatík. Zastávka Uhrovecká v smere z mesta už bola upravená.

Príklad z Olomouca je zasa príkladom nesúladu noriem. Neviem, podľa akej normy bol navrhnutý a realizovaný ten retardér, cez ktorý neprejdú kĺbové trolejbusy. Ale zjavne je tá norma zlá, resp. zastaralá.

Ináč ďalší príklad, nesúvisiaci sa vyššie uvedeným. Tzv. vankúše. Jeden pravidelne obchádzam medzi jeho pravou hranou a zaparkovanými autami, neprekračujem max. povolenú rýchlosť 30 km/h, často tam idem aj pomalšie. Pýtam sa, aký prínos bezpečnosti uvedený vankúš má, keď mi zmenšuje priestor medzi autom a zaparkovanými vozidlami, spoza ktorých môže vybehnúť napr. pes alebo človek. V uvedenom kritickom mieste tak zvyšuje pravdepodobnosť, že náhle vybehnutie spoza zaparkovaného auta skončí nehodou. A týka sa to aj klasických retardérov, ktoré obchádzam tak, aby som ich aspoň jedným kolesom obišiel, spravidla pravým. Využívam celú širku cesty, čo vyhláška nezakazuje, zároveň obchádzam nerovnosti na ceste. A je jedno, či sú to diery, alebo "hrby".

A DPB sa podľa teba má byť účastníkom konania každej jednej komunikácie na území mesta, alebo len po tých, kde dnes jazdí. A čo nové ulice, alebo ulice po ktorých dnes nejazdí, vie DPB či si po takej ulici mesto niekedy dopravu objedná? A čo v prípade, ak po nejakej ulici DPB nejazdí, ale jazdí tam iný dopravca (môže tam mať dokonca svoju základňu) - či už autobusový, alebo nákladný. A dokonca to nemusí byť ani pravidelná linka, bohate stačí, že v danom území existuje objekt, ku ktorému z času na čas treba zabezpečiť dopravu autobusom (z hlavy ma rýchlo napadol napríklad zimný štadión v Lamači).

Správcom komunikácie je samospráva a už len nej samotnej by malo záležať na to, aby bola cesta prejazdná pre vozidlá hromadnej dopravy, verejnej obzvlášť. Ak sa správca komunikácie bude spoliehať na to, že požiadavky VHD za neho rieši DPB, tak v prípade, kedy ich DPB definovať nebude, sa na ne vykašle a problém budú mať všetci.

Príklad z DNV je nevhodný, už len na samotnom článku vidíš, že nebol problém v normách, ale ich nedodržaní a správca komunikácie na to zrejme žiadnym spôsobom nereflektoval. Na príklade z Olomouca zas vidno, že ani sám dopravca neskontroluje všetko, lebo dosť pochybujem, že by sa k stavbe trate, ktorej bude prevádzkovateľom, nevyjadroval.

Linka 9 napriek vopred hlasenemu odklonu jazdí s cieľom Ružinov

Skús si prosím pozrieť akým spôsobom je v rámci národnej legislatívy upravený pojem "účastník konania". ... najmä pokiaľ ide o správne/administratívne konanie

DPB informuje, že linka 70, neobsluhuje v smere na Stn. Podunajské Biskupice, zastávky, MiÚ Podunajské Biskupice a 8. mája

"... ak každý koná podľa noriem"

Akože kde? V tomto meste, kde sa často komunikácie stavajú/upravujú od oka, resp. ako si chruňo ráno natiahne špagát? Nejaký výkres podľa normy nikoho netrápi (viď napr. modernizácia Karloveskej radiály) a reálny dozor pri takýchto stavbách zjavne neexistuje. Navyše, aj kvalita noriem je všelijaká.

Dnes v nedelu sa mohol hecnut DPB s magistratom a usetrit aspon čo-to na PHM a nasadit mensie vozidla napr. 29,37,68,71,91. Velmi slaba vytazenost spojov aj dnes. Plus zajtra este sviatok.

Normy nenormy, účastník konania alebo nie... dôležitý je výsledok a súlad s volebným programom....v praxi sme dostali horšiu dopravnú obslužnosť MHD.

Samozrejme chyby sa stávajú, lenže v BA za Valla sú chyby veľmi časté a nasleduje zatĺkanie, neexistuje vyvodenie zodpovednosti a míňajú sa desiatky tisíc euro na zakrytie a odôvodnenie idiotského riešenia, len aby sa išlo podľa ideologických šablón vpred k svetlejším zajtrajškom.

Samozvané elity si myslia, že sa môžu vysmievať voličom, lebo majú podporu médií. Raz ich to dobehne a potom sa budú čudovať.

Google využil príležitosť a hneď vallovinu na Mudroňovej aj nasnímal do street view. Ak by sa to predsalen ešte zmenilo.

"ak každý koná podľa noriem ... nič nehrozí"

Prax ukazuje, že slepé spoliehanie sa na normy nie je vhodné. Navyše neviem, či vôbec nejaká norma rieši geometriu retardéru z pohľadu vozidla. Neviem, či dodávateľ vozidla k nemu dáva aj dokumentáciu potrebných parametrov retardérov, alebo nie. Nezabúdaj, že noriem je veľa, sú rôzne staré a ich vzájomný súlad zjavne nie je vždy kontrolovaný.

Ak sám píšeš, že veľakrát bolo vyjadrovanie k POD prospešné, tak sa čudujem, že v prípade spomaľovacích prahov sa chceš spoliehať na normy. Ak sa stane prúser, tak kto má platiť nápravu? Keď nikto chybu nespravil a konal podľa noriem? Myslíš, že ten, čo tú normu písal, zaplatí dodatočné stavebné práce? Haha. Nie, zaplatí ich mesto. Zo svojho. Teda z našich daní. Ďakujem pekne za také vedenie mesta, ktoré je také blbé! Vo voľbách im to spočítam.

Keď som pracoval v DP, tak sa vyjadroval k POD, veľakrát to dokonca bolo prospešné, najmä ak úprava zaháňala otáčanie o 180°.

Súhlasím však s Valcom, že inštalácia spomaľovacieho prahu nie je nič výnimočné a proste ak každý koná podľa noriem (či už projektant, stavebník, alebo výrobca vozidla), nič nehrozí. Očividne sa tu stala chyba.

Ach jo...

https://imhd.sk/ba/doc/sk/13337/Istrijsk%C3%A1-ul-Ulica-nevhodn%C3%BDch-zast%C3%A1vok

Som si spomenul tento paškvil pred desiatimi rokmi. Do očí bijúca nekompetentnosť. Navyše mám vážne obavy o aktuálnosti toho času platných noriem, ktoré podľa mňa počítali s kĺbakom dlhým 16,5 metra s riadenou 3. nápravou. Taký 19,5 metrový CapaCity asi v čase písania danej normy neexistoval.

Nespoliehal by som sa na súlad noriem, najmä ak sú rôzne národné normy, takže vozidlo môže byť dizajnované podľa jeden (napr. nemeckej) a cesta, resp. retardér podľa inej (napr. slovenskej). Nesúlad medzi normami objavili aj v Olomouci, kde im plenty podvozkov na nových tramvajách EVO drhli o obrubníky zastávok. Prišlo sa na to, že jedna norma, ktorá špecifikuje ako sa majú stavať trate (vrátane zastávok) je v konflikte s inou normou, ktorá špecifikuje prejazdový profil tramvají. Akurát sa na to celé desaťročia neprišlo, lebo žiadna tramvaj ten profil v plnej miere nevyužívala. Takže normy sú pekné, ale spoliehať sa na ne nedá.

Z vyššie uvedeného som opačného názoru a tvrdím, že DPB by mal byť účastníkom celého konania od samotného začiatku v štádiu príprav, aby sa zabránilo práve takýmto prúserom. Každý prevádzkovateľ sa ani vyjadrovať nemusí, ale DPB by mal. Lebo ak sa na tej ceste môže ničiť majetok mesta, tak je v záujme mesta konať preventívne tak, aby k tomu nedochádzalo. Nemusí sa hneď vyjadrovať každý prevádzkovateľ vozidiel. Predpokladám, že ani OLO alebo BVS nemajú vozidlá, ktorým by daná úprava mohla spôsobovať problémy.

Nerozumiem regulácii skratiek a keď už, tak by som aspoň čakal že cieľ bude skratky nepoužívať ak to nie je nutné

Neviem kto je zodpovedný za výsledok, ale vychádza mi to buď na projektanta, alebo na stavbu. Chybný článok mohol byť ktorýkoľvek z nich. Keďže však retardér na prevádzkovanej ceste nemožno len tak zorať do skladu, tak to bude chvíľu trvať, kým sa to vyrieši.

Nevidím dôvod, prečo by mal DPB čokoľvek pripomienkovať. DPB prevádzkuje vozidlá, ktoré musia spĺňať príslušné predpisy aby boli vôbec schválené do premávky. Zároveň máme normy a predpisy na projektovanie ciest. Takže stačí, aby tieto dve sady dokumentov boli vzájomne kompatibilné a som presvedčený, že na 99% sú.
Po tej ceste jazdia stovky iných typov vozidiel a problém môže mať ktorékoľvek z nich. A nebude sa predsa k projektovej dokumentácii vyjadrovať každý prevádzkovateľ vozidla.
Ak si má niekto poriadne skontrolovať projektovú dokumentáciu, tak je to správca cesty. Ten vie najlepšie, na aké účely bude slúžiť, aké vozidlá po nej jazdia/budú jazdiť a zároveň je zodpovedný za to, aby cesta vyhovovala všetkým požadovaným parametrom.

A to nevedeli vopred naprojektovať tak, aby tam kĺbaky nemali problém? Pamätám si na stretnutie k Riviére pred viacerými rokmi na Magistráte, kde ma tam zavolala Táňa Kratochvílová. Presne sa tam otvorila otázka pohodlného priechodu medzi nástupiskami. Projektant tam žiadnu zmenu nivelity vozovky nenakreslil. Ja som navrhol aby sa tam cesta dvihla na úroveň chodníka, ale upozornil som, že sa to musí spraviť tak, aby kĺbový trolejbus alebo autobus prešli bez problémov. Bol tam zástupca DPB, ktorého som požiadal, aby povedal aké parametre to musí mať, aby tade bezpečne prešlo kĺbové vozidlo. Projektant si to následne zakreslil do výkresu. Aj sa to realizovalo:

https://www.google.com/maps/@48.149463,17.062856,3a,48.9y,91.19h,84.41t/data=!3m6!1e1!3m4!1sgJFSOMXF0_ud5tc2qIzocg!2e0!7i16384!8i8192?entry=ttu&g_ep=EgoyMDI0MDkxMS4wIKXMDSoASAFQAw%3D%3D

Bol pri projekte retardéru na Mudroňovej niekto z DPB prítomný? Mal DPB možnosť to pripomienkovať? Alebo to bolo ako v prípade Dlhých dielov, kde sa zasa na DPB a trolejbusy zabudlo? Dal DPB nesprávne pripomienky (čo sa týka parametrov rámp)? Bolo to vybudované v súlade s pripomienkami (ak nejaké boli)? Nemôže byť problém zistiť, kde sa stala chyba a vyvodiť kroky, aby sa neopakovala.

@Ivan Bútora:
Očakával som, že mesto sa poučilo, ale zjavne sa nepoučilo. Ako chce magistrát obhajovať ZNOVA spackanú prácu, a asi (ak sa to potvrdí) nulovú koordináciu s DPB, ktorý je jeho 100% majetkom?

Akékoľvek úpravy ciest, na ktorých jazdí MHD, byť len manipulačné spoje, by povinne mali byť konzultované s DPB. V prípade ciest nad ktorými visí trolejové vedenie obzvlásť!

To je riadna vallovina ten retardér. A to som si myslel, že väčšiu hovädzinu, ako tie vankúše na Devíne, už neuvidím.

Čo má červená farba, po ktorej je most pomenovaný, spoločné s komunistami?