neviem, čím to je, ale my doma máme s vodičmi Arrivy pomerne dobré skúsenosti až na občasné zabudnutie na zastávky, naposledy nezastavenie na Cíferi, Kaplnskej smer TT v marci alebo apríli(cez zastávku prefrčal). Samozrejme, úroveň miloty je rôzna, ale výslovné vynadanie ani kričanie som ešte od žiadneho nezažil, a to ani voči inému cestujúcemu. Možno je to aj tým, že sa snažím byť trpezlivý, pozdraviť prvý, prvý si uznať chybu, keď zabudnem povedať nejakú informáciu k lístku(napr. na kartu, študentský apod.). Možno mi ešte trochu vadí, že mne, čo zjavne mám viac ako 20, niektorí vodiči tykajú. Pritom žiadneho Arriváka osobne nepoznám. Ja viem, niekedy je tam značný vekový rozdiel, ale v Tescu sme učení vykať každému zákazníkovi, kto vyzerá na viac, ako 15 rokov bez ohľadu na náš vek, teda samozrejme, pokiaľ sa s daným človekom nepoznáme osobne.
Vladimír
Čiastočne to možné je. Nijako nechcem spochybniť, že dopravcovia a objednávatelia majú pred sebou ešte rad nevyčerpaných možností, ako si vodičov udržať. Je však treba nahlas povedať aj to, že sú tieto riešenia niečo stoja, a teda je potrebný aj celospoločenský konsenzus, že verejná doprava bude v budúcnosti z tohto dôvodu drahšia ako dnes.
Na druhej strane, s nedostatkom pracovnej sily bojujú všetci dopravcovia, aj tí s podmienkami, ktorú sú podľa našich štandardov luxusné. Povedzme si otvorene, že v európskej spoločnosti ochota pracovať na tejto pozícii klesá bez ohľadu na podmienky, aké poskytuje zamestnávateľ. Pri rozhovoroch s končiacimi vodičmi sa čoraz častejšie stretávam s dôvodmi, ktoré nie je v moci zamestnávateľa odstrániť. Ak vodič odchádza za lepším zárobkom, je to pre kompetentných výzva na zamyslenie. Ale ak odchádza preto, lebo už nechce skoro ráno vstávať, lebo už nechce jazdiť v mestskej premávke alebo preto, lebo nechce pracovať na zmeny alebo cez víkendy...., tam už ťažko niečo pomôže.