Diskusné fórum › Všeobecná diskusia

Ked by si to zahrnul do 1 dalsieho tendra na 45ks 32M a 15ks na 24M tak by nemuselo ist ani o iny typ vozidla. ? Hoc aj Stadler ktore boli v bitke so Skodou na jednosmerky.
Vieden si ako zaobstarala tie kratsie ULFy ? V samostatnom ci spolu s velkymi ULF ?

najlepším iešením by bolo vymeniť konečné medzi 4 a 2... teda 2 na Zlaté piesky a 4 na ZST Nové Mesto ... tým by sa 4 odľahčila a 2 naplnila jemne..

Interier 29T mne pride optimalny v kazdom clanku. 1.clanok alias vpredu ma najviac sedadiel na NP podlahe, ideal pre dochodcov , 2. a 4.clanok tam velmi nebolo co riesit, 3. tiez este vhodny pre dochodcov a 5. alias vzadu ma menej sedadiel preto je aj vhodny na vacsi "mišung" ludi a kratsie trate. Samozrejme salonik je TOP (zatial kym to tam nesmrdi exkrementami)
Taka viedenska je sice NP plne vdaka 2+1 , ale pride mi strasne uzka a citim sa v nej stiesnene ako v nasich uzasnych troloSORoch.

Áno, pri jednolinkovom variante, na opačnej strane každý druhý spoj Zlaté a BNM. Len nechcem tu začať zase stokrát omielanú debatu.
Každopádne sú veľké možnosti na šetrenie a tento linkový variant, kde chodí všetko naraz, by už mohol skončiť.

A kapacita sa na prvom úseku Vajnorskej nahradí čím? Posilnenou L4, ktorá to všetko bude voziť až do Dúbravky?
#207215 810zssk:
"v kazdom systeme potrebujes aj mensie vozidla na urcite trasy"
Ale reálne si zhodnoťme, ktoré také trasy (linky) v BA sú:
- L1 a L2 určite, 32m by boli využité len nárazovo (potreba 12 vozov),
- L6 možno, ale 32m by sa tam dali naplniť v pohode, na Račianskej pribudne niekoľko bytových súborov (potreba 14 vozov v špičke),
- na ostatných môžeš kľudne nasadiť aj 32 metrové (s vedomím, že na Ružinovskej ponúkneš vyššiu kapacitu).

Čiže v zásade by 24m vozidlá stačili na linky 1 a 2, kde ich aj s príslušnou zálohou potrebuješ tak 15. A teraz, oplatí sa potrebe cca 140 súprav mať 15 kratších (a nedaj bože aj úplne iného typu)? Keby ich malo byť aspoň nejakých 20-30 % tak nič nepoviem, ale keď je ich potreba 10%...
Tu by som sa skôr prikláňal k Ámosovi k tomu, aby sa nejakým spôsobom podarilo zatraktívniť električkovú dopravu zo stanice, čím by sa naplnili aj 32 m vozidlá (však ľudia nemusia stáť až po dvere).
Staré K2Sky by som vyradil a predal (za predajnú cenu, nie za cenu toho, že budú najskôr 5 rokov hniť na nejakej odstavnej koľaji), novšie by som nechal dožiť (ale to sa stále bavíme o cca roku 2020) na L6 (lebo je len špičková).

Tých celkom dosť iných zástavok obslúži aj 4, takže 2 sa môže zrušiť.

Snad si nemyslis ze linka 2 je urcena na vozenie ludi zo ZST NM na hlavnu stanicu. Nikto ju s tymto ucelom nevymyslel a takmer nikto ju na to nevyuziva. Ona ma po trase celkom dost inych zastavok

No a pokial ide o K2S, v kazdom systeme potrebujes aj mensie vozidla na urcite trasy. Preto najlepsiou nahradou K2S budu proste male ForCity. Ak nechceme vozit vzduch.

Už je to otravné, jak s tým furt niekto dobiedzate. Skús i prečítať jedno z vlákien pod fotkami z posledných dní (v komentovaných materiáloch iste hneď nájdeš), je ich tam asi 5 ?

lebo usporiadanie 1+1 je preferované, nad podvozkami 2+2 .. preto, ako usporiadanie 1+2 by vyriešilo asi toľko, že by sa znížila kapacita na státie .... lebo viacej ľudí sa zmestí keď stoja ako keď sedia.. viď sklápacie sedadlá v sorkách.. ale to je logické...

A načo je v tých bratislavských jednosmerných nízkopodlažných električiek tak veľa oproti sebe situovaných sedadiel? Má to tam nejaký technický dôvod (ako autobusy - koleso)? Nesledoval som detailne, ale minimálne v jednej "štvorke" sedadiel nie je na boku držadlo, takže pri prudšom zabrzdení cestujúci v smere jazdy ľahko skončí v cestujúcom sediacom oproti...

Vie mi niekto vysvetliť prečo aj jednosmerná bratislavská nízkopodlažná električka má tak málo sedadiel zatiaľ čo napr. viedenská ich má dosť? http://www.wien.gv.at/ma53/rkfoto/2007/025g.jpg

http://hrady.sk/imhd/

Ale pride ?
A nervacim stale.
Teplo islo z otvorov pod sedadlo, technike nerozumiem, ja sa kludne budem stazovat dalej, len som hladala spravneho adresata.
Nabuduce - ak nejake bude - si vsimnem cislo elektricky.

Dôvod AH na koridore je prozaický, Siemens v tej dobe nevedel dodať AB spolu s ETCS.
Medzi stanicami pri AH môže byť aj viac oddielov ako 2, ak je tam výhybňa tak sa počet znásobuje.

Predpokladám, že AH je teda veľmi zjednodušene povedané len technologický medzikrok medzi človekom ovládaným hradlom a autoblokom. Preto nerozumiem, prečo sa pri rekonštrukcii trate nepoužil AB, ktorý by jednoznačne zvýšil kapacitu trate. ECTS na 120ke myslím je. Ale toto by vyriešila až úroveň 3, ktorá je asi hudba budúcnosti.

ale ved este maju plantu VP. Hadam ich neposleme do srotu s platnymi preukazmi.

wapka... Eto balšaja technika?

nie, ale už vidím, ako dielňa umýva vozy na dvore nejakou WAP-kou ? ? ?

Autoblok (AB) je výhodnejší ako automatické hradlo. Automatické hradlo (AH) (neviem, či všade, alebo len u nás, ale predpokladám, že skôr len u nás) môže byť v medzistaničnom úseku len jedno, t.j. úsek je rozdelený na dva priestorové oddiely, zatiaľ čo návestidiel autobloku môže byť viac, a teda úsek je rozdelený na viac priestorových oddielov. A zjednodušene povedané, čím viac priestorových oddielov v medzistaničnom úseku, tým viac vlakov môže byť naraz v takomto úseku, čo znamená vyššiu priepustnú výkonnosť trate s AB ako s AH.
Na koridore by mal tento nedostatok pomôcť odstrániť systém ECTS ako popisuje laminátka, ktorý sa však v praxi veľmi nevyužíva.