Martin Fundárek - Priepustnosti: nuz, bohuzial grafikon nemam k dispozicii, takze to nemozem dobre posudit. Ale ked som isiel minule peso po trati od Technickeho skla do Devinskej, vlaky behali dost casto za nimi. Vlak by medzi ne asi este isiel vlozit, ale so zastavovanim na stanici bez vyhybky by asi bol problem (lebo by medzi casom asi dofical dalsi vlak). Ale ako vravim, to je len moj odhad na zaklade skusenosti - chcelo by to spravit nejaku analyzu ...
Trubo
Hmm, na to by si potreboval variabilny kompresny pomer. Viem ze sa take daco vyvyjalo v SAAB-e. Alebo Volvo to robilo. Slubovali si od toho nasledovne veci: Znizenie spotreby benziu a zvysenie ucinnosti. Totiz pri nizkych otackach je idealne mat vyssi kompresny pomer, pri vyssich staci nizsi. Samozrejnmostou je varaibilne casovanie ventilov, o ich pocte na velec netraba hovorit. Je to velmi zaujimava tema a uvidime co buducnost prinesie. Kazdopadne ale plati stale jedna zasasda: Ziaden spalovaci motor sa nevyrovna elektromotoru. Kto si mysli, ze elektromotory sa uz vynasli vsetky a nie co zdokonalovat sa tiez myli. Mozno nie priamo elektromotory, ale ich regulaciu. Ako priklad si veumem trolejbusy. Prve mali derivacne motory, ktore sa vlemi lahko riadili. Potom sa uchytili motory seriove, ktore sa daju velmi lahko ovladat pomocou shuntovania. Okrem toho sa lahko spajaju viacere motory do jednej regulacie. V sucastnosti letia asynchronne motory, pri ktorych je ale problem ustrazit ich a dat viacej asynchronnych mototrov pod jednu regulaciu je fakt obtaizne. Ale vyvoj pokracuje (niekedy aj velkymi omylmi, akym je napr. T3Mod