Reakcia na: 81-71 #55777:
Ten "krátky úsek" diery "C" bol Sokolovská (dnes Florenc) - Kačerov, čo by v bratislavských pomeroch zodpovedalo takému nejakému úseku Lúčanka - Kamenné námestie. Kratší úsek by totiž skutočne nemal význam. Takže si spočítaj, koľko by taký úsek metra stál, nájdi preň reálne financoivanie tak, aby si zbytočne nesiahal na iné priority a potom sa možno aj ja stanem metrofilom.Re #55781 81-71: Čo, čo konkrétne sa začalo stavať? Ak sa po 2 či 3 rokoch výstavby projekt definitívne zastavil, musia po ňom za tie 2 či 3 roky výstavby byť viditeľnejšie stopy, než pár prieskumných vrtov pod Dunajom. Ešte pár rokov takýchto otvorených klamstiev na verejných fórach a budúca generácia si bude myslieť, že zlá električkárska lobby nechala v Bratislave zasypať štyri hotové trasy metra a zošrotovať dovezené vlaky pripravené na prevádzku, prípadne ich zrekonštruovať na K2S.
Re #55785 aquila: Jasné, rozvoj mesta sa nekončí a bude pokračovať práve smerom k štátnej hranci, ktorú nezadržiteľne prekročí... Ja nemám nič proti diskusii s inteligentným metrofilom typu yale či Sommelier, ale takíto metrofilovia akurát myšlienku metra zosmiešňujú, ba dovolím si tvrdiť, že tak, ako najväčším nepriateľom železnice je ortodoxná modrá guma, najväčším nepriateľom metra je nekritický metrofiul, oháňajúci sa imaginárnymi peniazmi z EÚ. Čo si myslíte, že v EÚ sa tie peniaze tlačia?
Re #55786 81-71: Z ktorých smerov by končila SADka v Petržalke? Ty si schopný aj vlastný mozoček používať alebo len omieľať príklady, ako je to inde? Na Černom moste končia linky zo severovýchodných a východných smerov od Prahy. Vzhľadom k tomu, že Petržalka končí na štátnej hranici, mohli by na terminále končiť linky z Rajky, Hegyeshalom, Mosonmagyaróváru, Kittsee a Mostu nad Litavou. Alebo by si nechal linky od Žitného Ostrova či od Záhoria prejsť cez pol mesta, aby si ich ukončil na terminále Petržalka-Juh II., aby si si naplnil svoje túžby? Čo sa týka "kapacitného problému" z Dúbravky, prines na DPB peniaze, kapacitný problém sa hravo vyrieši.
Re #55789 untrop: Trojminútová 95 nestačí, možno by teda stačila dvojminútová? Dvojminútový interval kĺbových autobusov zodpovedá štvorminútovému intervalu súprav 2*T3, čo nie je nič extrémne a nedosiahnuteľné, štvorminútový interval moderných, štyridsaťmetrových električiek teda prinesie výrazné zvýšenie komfortu i kapacity.
Re #55792 SZKV: No, já si myslím, že bys měl ze své hyperkritičnosti vůči Prase polevit, protože působíš směšně. Nikdo tady neobskakuje svaté metro a ostatní doprava neupadá. Chyby jsou všude ale je potřeba nemít zatemněný mozek.

Stale sa vsak da elektricka zakopat pod zem...
ivanbuto
Je som netvrdil, že to bude alebo nebude financovať mesto - ja som sa na to pýtal.
Pre mňa skôr dôležitejšou otázkou je, či a prečo je naozaj treba diaľničné spojenie Stupava-tunel-Vajnory. Tu nestačia čísla o očakávanom náraste dopravy. Treba tu zvážiť viacero faktorov. Jednak by sa jednalo o nepriaznivý zásah do životného prostredia. Ďalej, v meste Bratislava aj v širšom regióne je dneska absolútne nevyhnutné zastaviť tzv. živelný spôsob rastu a rozrastania mesta, ktorý má za následok to, že sa podporuje závislosť na automobilizme pri súčasnej celkovej degradácii životného prostredia. Dopravné stavby treba vidieť v tomto kontexte. Okrem toho s rozširovaním ciest a budovaním nových ciest si treba dávať pozor - áno, niektoré stavby a obchvaty sú objektívne nevyhnutné, ale treba sa vyvarovať skúsenosti a modelu z USA (o tom by som mohol napísať aj viac, ale teraz nemám čas), ktorý spočíva v tom, že zvýšenie ponúkanej kapacity vedie následne nielen k uspokojeniu dopytu, ale aj k vytváraniu nového dopytu, a o pár rokov sa zápchy zase vrátia. Medzitým sa postaví viac hypermarketov, benzínových púmp, parkovísk, atď.
Ide o to, že okolie Malých Karpát, či už je to zo strany západnej alebo východnej, má istý charakter, a ten treba zachovať a ochrániť pred ďalším betónovaním, atď. Akékoľvek dopravné stavby v širšom regióne musia byť podmienené tým, že existuje tu nejaká koncepcia rozvoja, teda v poriadku, mesto aj región bude rásť a rozvíjať sa, ale KDE sa tento rast bude odohrávať a AKÝ bude mať charakter. Pri všetkom tomto sa dnes mesto aj vôbec politici sústredia oveľa menej na verejnú dopravu, ako by bolo potrebné, čo sa týka financií aj celkovej pozornosti, záujmu, a hlavne činov.
Vrátim sa k tomu obchvatu - tu sa teda treba pozerať nielen na samotný obchvat, ale aj čo sa následne bude stavať v jeho okolí. Doprava sa nedá oddeliť od využitia územia. Na toto dnes už prichádzajú aj v niektorých častiach USA, kde päťdesiat rokov dominoval (a ešte stále dominuje) rast závislý na automobilizme.
Preto predtým, ako sa bude diskutovať o tom, kto bude čo financovať, by bolo treba zvážiť niektoré tieto aspekty.