Tu sa skôr naskytá otázka, ako mohla (ne)daná smerovka autobusu spôsobiť to, že mu auto nedalo prednosť. Smerovku predsa nedávaš pri vjazde do kruhového objazdu ale na výjazde z neho, a pokiaľ si v kruháči, ktorého značenie to tak upravuje /ak sa nemýlim tak kruháč pri optime je rovnaký/, tak si vo vnútri kruháču na hlavnej. Takže smerovka autobusu tu neovplyvňuje na takomto kruhovom objazde prednosť.
Osobne ale na tomto mieste nevidím zmysel kruhového objazdu, frekvencia dopravy tam nie je taká, aby tam kruháč musel byť. Vhodnejší by bol skôr na tej spojnici zozadu za OBI smerom na Blšák resp. Optimu, áut tam jazdí viac, a výhľad z križovatky smerom od optimy je tam katastrofálny.
Osobne ale na tomto mieste nevidím zmysel kruhového objazdu, frekvencia dopravy tam nie je taká, aby tam kruháč musel byť. Vhodnejší by bol skôr na tej spojnici zozadu za OBI smerom na Blšák resp. Optimu, áut tam jazdí viac, a výhľad z križovatky smerom od optimy je tam katastrofálny.
mi.v
Môj názor je, že niektorí chodci sú aj pri cestách naďalej vo svojom svete (či je za tým momentálna indispozícia alebo nadobudnutá lenivosť sa akokoľvek namáhať) a iní chodci aj motoristi podceňujú 1. schopnosť zrýchlenia električky a 2. brzdnú dráhu električky. Niekedy sa ich správanie dá predvídať a niekedy nie. Ale vzhľadom na ich vyžadovanú dopravnú kvalifikáciu (u chodcov – nulová*, u vodičov individuálnej dopravy – nízka) väčšiny chýb sa dopúšťajú oni, čo vidieť aj v praxi. Ich možné dobré zrýchlenie vo vzťahu k dopravnej situácii im dáva aj priestor k impulzívnemu konaniu, kým vodič električky, autobusu alebo nákladného auta potrebuje dlhší čas na rozjazd a preto aj viac plánuje a vyhodnocuje situáciu – ani keby chcel, často sa nevie vrhnúť do kolíznej situácie tak bezhlavo ako chodec, cyklista, motorkár alebo automobilista, ktorý niekedy najprv ide, potom rozmýšľa.