Vozidlá › Autobusy › Ikarus 283

Autobus Ikarus 283 vyrábal maďarský výrobca Ikarus Budapešť. Jeho vznik bol reakciou na požiadavku výroby kapacitnejšieho vozidla než bol 16,5 metrový Ikarus 280, najmä zo Sovietskeho zväzu, kam putovala veľká časť produkcie budapeštianskeho výrobcu. Už v roku 1977 bol vyrobený 18-metrový Ikarus s označením 282, ktorý vznikol iba predĺžením článkov pôvodného typu, no toto riešenie sa v praxi neosvedčilo a vyrobilo sa len niekoľko kusov. Na začiatku 1980-tych rokov Ikarus vyvinul aj 18-metrový Ikarus 284 novej tlačnej koncepcie (motor bol presunutý do zadného článku), ale dopravcovia ani o tento typ záujem neprejavili. Úspešný bol až Ikarus 283 s klasickým umiestnením motora v prednom článku, ktorého prvé dva prototypy boli vyrobené v roku 1988. Oproti Ikarusu 280 mal predĺžené oba články a zadná náprava už nebola riaditeľná, čo umožnilo zvýšiť jej zaťaženie. Sériová výroba Ikarusov 283 začala v roku 1990 veľkou sériou autobusov pre Moskvu. Ikarusy 283 sa vyrábali vo viacerých verziách, ktoré sa líšili použitou pohonnou jednotkou, rozmiestnením dverí aj interiérom. Od roku 1997 boli viac než štyri stovky Ikarusov 283 vyrobené na dovezených podvozkoch aj v Tunisku v podniku STIA, ktoré sa vyznačovali odlišnou karosériou. Spolu bolo vyrobených len niečo vyše tisíc Ikarusov 283, pričom mimo Ruska a Tuniska skončilo len málo z nich. Vyrobený bol aj jeden prototypový autobus pre ľavostrannú premávku s označením Ikarus 285 pôvodne určený pre Malajziu, no k sériovej výrobe neprišlo. Polstovka vozidiel Ikarus 283 pre ľavostrannú premávku sa však vyrobila lokálne v Thajsku pre Bangkok na podvozkoch dovezených z Maďarska. Nástupcom Ikarusu 283 bola v roku 2000 modernizovaná verzia C83, z ktorej sa ale vyrobilo iba 5 vozidiel.

Bratislavský dopravný podnik zakúpil v roku 1991 jednorazovo 21 autobusov Ikarus 283.01. Ich nákupu predchádzalo v rokoch 1989 a 1990 opakované testovanie jedného z prvých dvoch vyrobených Ikarusov 283, ktorý dopravnému podniku zapožičal výrobca. Bratislava bola zároveň jediným mestom v bývalom Československu, ktoré Ikarusy 283 zakúpilo.

Trojnápravové vozidlo zvonka oplechovanej samonosnej zváranej konštrukcie z oceľových profilov bolo zostavené z ťažnej časti a prívesu navzájom spojených guľovým čapom. Prechod medzi článkami bol zakrytý dvojdielnym gumeným mechom. Motor bol umiestnený v prednom článku pod podlahou medzi prvou a druhou nápravou. Stredná náprava bola hnacia RÁBA s planétovými prevodmi a zadná náprava pevná rovnakej značky. Použitie neriadenej tuhej zadnej nápravy zjednodušilo konštrukciu vozidla a umožnilo zvýšiť zaťaženie vlečky. Odpruženie vozidla bolo vzduchové, brzdový systém využíval dvojokruhovú vzduchotlakovú brzdu, motorovú brzdu a parkovaciu ručnú brzdu. Rýchlu výmenu cestujúcich zabezpečovala štvorica dvojdielnych platňových dverí s elektropneumatickým pohonom. Okná boli osadené v gumených profiloch, bočné okná s otvárateľnými časťami mali všetky rovnakú veľkosť (pri Ikarusoch 280 veľkosť všetkých okien nebola rovnaká), čo sa dosiahlo použitím niekoľkých úzkych okien na oboch článkoch.

Steny a strop interiéru pokrýval béžový sololit. Sedadlá s kovovou kostrou a penovou výplňou boli potiahnuté tmavohnedou koženkou a svojím vyhotovením sa líšili od sedadiel použitých v type Ikarus 280. Usporiadanie sedadiel bolo v konfigurácii 2 + 1. Vyššia prepravná kapacita sa okrem dlhšej karosérie dosiahla aj menším počtom sedadiel, než v prípade Ikarusov 280. Oproti druhým dverám bol vyčlenený priestor pre detský kočík a priestor bez sedadiel určený na státie bol aj oproti tretím dverám.

Vetranie interiéru zabezpečovali posuvné časti bočných okien a pätica strešných klapiek, z ktorých dve väčšie slúžili aj ako núdzové východy. Vodič mal k dispozícii veľkú uzavretú kabínu, do ktorej bol možný nástup aj jednou polovicou predných dverí. Vetranie kabíny vodiča bolo zabezpečené aj strešným ventilátorom.

Vyfarbenie vozidiel bolo v kombinácii tmavočervenej farby a slonovej kosti. Po vzore Ikarusov 280 boli z vonkajšej strany k dverám doinštalované výstražné svetlá so signálom "Nenastupovať".

Autobus #1509 v roku 1995 dostal nové sedadlá s textilným poťahom a zmenilo sa aj ich usporiadanie v ľavej prednej časti. Niektorým autobusom (#1510, 1513, 2511, 2516, 4510) sa postupne prestavali motory na emisnú normu Euro 1. Prestavbu motorov spočiatku vykonával výrobca Rába Győr, v roku 1999 slovenská spoločnosť JUMAS Vráble.

V roku 1998 bol v ústredných dielňach DPB zgenerálkovaný autobus #1514, ktorý po oprave dostal náter v pôvodných farbách. Ďalšie autobusy sa postupne podrobili generálnej oprave spojenej s modernizáciou v SAD Banskobystrickej dopravnej spoločnosti v rokoch 1999 - 2000, kde okrem nového oplechovania a laku v bielo-červeno-čiernej kombinácii dostali aj optický informačný systém BUSE, nový tarifný systém, nové poťahy sedadiel, solility a protišmykovú podlahu. Pôvodný gumený mech zakrývajúci kĺb bol vymenený za plastový. Prvý a posledný modernizovaný autobus sa od ostatných líšili vo farebnom vyhotovení - #1513 mal oranžové dvere, ostatné už biele a posledný autobus #4510 dostal nad predné čelo červený pás, pričom od ostatných vozidiel sa už na prvý pohľad líšil farebnou úpravou náprav. Pri opravách v Banskej Bystrici sa vozidlám odstránili výstražné svetlá z bočníc vedľa dverí.

Generálnou opravou spojenou s modernizáciou v SAD BBDS prešli tieto vozidlá:

• 1999: 1513, 1509, 1512, 1515
  
• 2000: 1511, 2511, 2513, 2514, 2515, 4508, 4507, 4510
  

Ako posledný bol v rokoch 2001 - 2002 v dielňach DPB opravený autobus #4506. Rekonštrukcia prebehla len v rozsahu výmeny oplechovania a prelakovania podľa vzoru autobusov po GO v BBDS.

V decembri 2004 dostal skúšobne autobus #2515 zariadenie JetStar, ktoré obohacovalo palivovú zmes vodíkovým plynom, čo malo za cieľ znížiť spotrebu a dymivosť vozidla. Pre finančnú náročnosť sa však prestavby ďalších vozidiel nerealizovali a aj z vozidla #2515 bolo zariadenie neskôr demontované.

Spoľahlivosťou patrili Ikarusy 283 u obslužného personálu medzi najobľúbenejšie autobusy. Napriek ich výrazne vyššej obsaditeľnosti ako pri Ikarusoch 280 a Karosách B 741 neboli vypravované na vymedzené linky a do premávky sa zaradili ako štandardné kĺbové autobusy.

Ako prvý bol vyradený autobus #2510, ktorý mal v decembri 1993 ťažkú nehodu v Prievoze, pri ktorej do autobusu zboku narazil kamión. Ako ďalší musel byť vyradený po požiari autobus #4511, ktorý bol požiarom vo vozovni Trnávka v auguste 1998 úplne zničený. Zošrotovaný bol až v roku 2001. V roku 2003 bol z premávky odstavený nezgenerálkovaný autobus #4509 a v auguste 2005 dojazdil aj autobus #4505. Prvým vyradeným autobusom po oprave bol autobus #4506 na jar 2006. V lete 2006 ho nasledovali aj autobusy #1513 a 2513 a neskôr aj ďalšie vozidlá. V októbri 2007 zostali v prevádzke po dve zgenerálkované vozidlá z každej vozovne a o rok neskôr jazdilo už len posledné vozidlo #1512, ktoré bolo z pravidelnej premávky odstavené začiatkom júla 2010 po sprevádzkovaní autobusov Mercedes-Benz CapaCity a SOR NB 18 City.

Pre zbierku historických autobusov DPB bolo zachované vozidlo #1512. K rekonštrukcii historického autobusu malo poslúžiť aj vozidlo #1510, ktoré sa taktiež podarilo zachovať, ale pre nepriazeň osudu bol tento autobus vo februári 2018 zošrotovaný. Po vyradení sa vďaka Klubu historických autobusov podarilo pred zošrotovaním zachrániť aj autobus #4507, ktorý sa neskôr v roku 2024 dostal k zberateľovi Ikarusov z ČR.