Vozidlá › Autobusy › Karosa B 731 & Karosa B 732

Významným medzníkom vo výrobe autobusov vo firme Karosa Vysoké Mýto bol nový rad vozidiel Karosa 730 vyvinutý v priebehu 1970-tych rokov a dodávaný dopravným spoločnostiam od roku 1981. V roku 1981 začala výroba linkovej verzie C 734 a mestské autobusy B 731 s automatickou prevodovkou sa začali sériovo vyrábať od roku 1982. V roku 1984 ponuku rozšírila tzv. predmestská verzia B 732 s manuálnou prevodovkou. Výrobný program zahŕňal aj diaľkové verzie LC 735/736 a kĺbové typy C 744/B 741. Autobusy polosamonosnej konštrukcie s motorom umiestneným v zadnej časti vozidla na dlhé roky ovládli ulice miest v Československu, exportované boli aj do viacerých krajín sveta. V rokoch 1981 až 1999 sa vo Vysokom Mýte vyrobilo spolu 37 166 autobusov radu Karosa 700, vrátane exportných verzií. Ich nástupcom boli autobusy Karosa radu 900, ktoré už ale bratislavský dopravný podnik nenakupoval.

Bratislavský dopravný podnik začal nakupovať vozidlá Karosa B 731 od roku 1982, neskôr sa preorientoval najmä na nákup verzie B 732. Posledné vozidlá tohto typu boli dodané v roku 1993. Dodaných bolo viac ako 550 vozidiel, len o málo menej než v prípade predchádzajúceho typu Karosa ŠM 11. Na linkách MHD premávali tieto vozidlá do roku 2011.

Na oceľovom ráme zostavili z panelov polosamonosnú karosériu, zvonka oplechovanú hladkým plechom. Strop a bočnice interiéru pokryli umakartom, podlahu gumou. Pre cestujúcich osadili latexové sedadlá s koženkovým poťahom v mestskom usporiadaní. V bočnici umiestnili troje výsuvné dvojkrídlové dvere s elektropneumatickým ovládaním. Pracovisko vodiča v prvých sériách (731.00 a 732.00) oddeľovala od priestoru pre cestujúcich presklená priečka. Od výrobnej série 731.04 a 732.20 začali v mestských vyhotoveniach montovať uzavreté kabínky pre vodiča. Vykurovanie interiéru bolo zabezpečené naftovým agregátom a teplovzdušnými radiátormi, vetranie cez stropné vetráky a horné posuvné časti bočných okien. Interiér osvetľovali žiarivkové telesá.

Rozdiel medzi typmi B 731 a 732 bol iba v použití automatickej (B 731) resp. manuálnej prevodovky (B 732). Aj preto bol typ B 732 pôvodne určený pre prímestské spoje, no nakoniec sa presadil aj na linkách MHD. Vyfarbenie vozidiel z rokov 1982 - 1985 bolo červeno-krémové, ostatné autobusy sa dodali v kombinácii červenej a bielej. Okrem interiéru, kde boli do roku 1985 svetlohnedé koženkové sedadlá a svetlohnedý umakart, sa prvé série líšili aj zadnou nápravou RÁBA 118, ktorá sa používala až do roku 1986. Od tohto roku sa začali montovať čierne sedadlá a sivý umakart, o rok neskôr dostali vozidlá tichšiu nápravu RÁBA 007 a predné dvere s menšími oknami v spodnej časti. Niektoré vozidlá B 732.40 a B 732.1652 zo sérií dodaných v rokoch 1989 a 1990 boli pôvodne určené pre Vietnam a boli vybavené veľkými posuvnými časťami okien určenými na vetranie. Posledné dve série dostali na spodnú časť ľavého krídla predných dverí madlo na ich otváranie a zmenili sa aj strešné svietidlá, ktoré mali upravené kryty. Do uvedených vozidiel už bola nainštalovaná zadná náprava Detva 11N od slovenskej firmy PPS Detva, ktorá sa v roku 1992 stala výhradným dodávateľom hnacích náprav pre Karosu.

Prvé série mali (rovnako ako ostatné autobusy a trolejbusy) na čele štvorcové podsvietené označenie linky. To bolo neskôr demontované.

Kvôli poruchovosti automatickej prevodovky a vysokej spotrebe vozidiel ňou vybavených boli niektoré autobusy rekonštruované z typu 731 na typ 732. Autobus #2141 dostal novú automatickú prevodovku VOITH D851.2.

Autobus #1134 dostal vo februári 1995 ako prvý informačný systém firmy BUSE s terčíkovými displejmi (typ BS 110), ktoré boli ovládané palubným počítačom SAVS BCU 01. Predný displej mal rovnakú veľkosť ako bočný. Do autobusov #1107, 2148, 3152 a 4098, ktoré slúžili ako záložné vozidlá, boli v januári 1996 tiež nainštalované terčíkové displeje firmy BUSE s palubným počítačom SAVS BCU 01. Predné displeje už mali väčšiu šírku. Palubné počítače SAVS boli v roku 1999 nahradené palubným počítačom BUSE BS 100.

Zásadnejšími úpravami boli rekonštrukcie na pohon stlačeným plynom. Pre tento účel bola v DPB vytvorená vývojová dielňa plynofikácie na Záhradníckej ulici, zároveň bola postavená aj malokapacitná kompresorová plnička zemného plynu. Prvým plynofikovaným autobusom slúžiacim na testovacie účely bolo vozidlo Karosa B 732 #1082 z roku 1987, ktoré bolo v roku 1988 prestavané na pohon stlačeným zemným plynom v ČSAO NVP Praha, kde v roku 1987 dokončili vývoj prototypovej prestavby autobusu na kombinovaný pohon nafta-CNG pod vedením bývalého automobilového pretekára Zdeňka Haladu. Prestavaný autobus umožňoval jazdu buď na naftu, alebo na CNG, prepínanie medzi pohonmi sa realizovalo prepínačom na prístrojovej doske. Autobus bol vybavený plynovými komponentami REG talianskej firmy OMVL s piatimi zásobníkmi stlačeného zemného plynu pod podlahou, pričom na jedno naplnenie plynom mal dojazd okolo 240 km. Pri jazde na plyn mal motor čistejší a tichší chod a poskytoval vyšší výkon. V skúšobnej prevádzke bez cestujúcich bolo vozidlo #1082 využívané od mája 1989 a slúžilo pri ďalšom vývoji plynového pohonu.

Neskôr nasledovalo plynofikovanie autobusov Karosa B 732 #1127, 2134 a 4067 v rokoch 1992 - 1993, ktoré boli prestavané už len čisto na CNG pohon. Plynové zariadenie bolo typu OMVL AK-01. Potom sa však projekt plynofikovania autobusov v DPB pre nedostatok financií zastavil a následne boli tieto autobusy a celá vývojová agenda odpredané do Slovenského plynárenského priemyslu, ktorý v roku 1996 dva z prestavaných autobusov (#1127 a 2134) zapožičal dopravcovi SAD Nitra, u ktorého jazdili dlhú dobu medzi Nitrou a Bratislavou, neskôr v okolí Nitry. Ďalšie dva prestavané autobusy mal SPP využívať na prepravu zamestnancov v rámci Bratislavy. Autobus #4067 bol v roku 1999 zapožičaný DPB a skúšobne jazdil v bratislavskej MHD pod číslom 3025, neskôr prečíslovaný na 3600. Cieľom bolo overiť jazdné vlastnosti a spoľahlivosť CNG pohonu v mestských podmienkach. Autobus bol neskôr na konci apríla 2004 vrátený SPP, kde už ale ďalšie využitie nenašiel a v roku 2007 bol zošrotovaný. Vozidlo #2134 jazdilo v SAD Nitra do roku 2004, kedy bolo vyradené a autobus #1127 sa ešte v roku 2007 dostal do SAD Zvolen, kde niekoľko ďalších rokov jazdil na prímestských linkách.

Projekt plynofikácie starších autobusov sa oprášil v roku 2001, kedy sa začalo s hromadnou prestavbou autobusov Karosa na CNG pohon. Od jari sa postupne začali plynofikovať autobusy, ktoré sa zároveň podrobili generálnej oprave buď v ústredných dielňach DPB alebo vo firme Starko (od r. 2005 Autostarko), pri ktorej dostali nové oplechovanie a väčšina aj kostru. Rekonštrukcie v Starku a ústredných dielňach (ÚD) sa odlišovali napríklad farbou tyčí (červená - ÚD / žltá - Starko), čalúnením sedadiel, obrysovými svetlami (ÚD) a hmlovkami (ÚD). Treba však pripomenúť, že niekoľkým takto zrekonštruovaným autobusom už krátko po oprave začal praskať rám vozidla. Okrem prvého plynofikovaného vozidla #3184 dostali všetky autobusy optický informačný systém BUSE. Vozidlu #3184 už pod číslom 3612 nainštalovali transparenty dodatočne. Prvých 32 plynofikovaných autobusov dostalo zeleno-biely náter s reklamou SPP Drak (Dopravná racionálna automobilová konštrukcia). Koncom roku 2003 sa inovovala reklama SPP a novoplynofikované autobusy už preto lakovali žlto-zeleno-bielym náterom, ktorý bol postupne aplikovaný aj na zvyšné plynové vozidlá.

Modernizáciou a prestavbou na plynový pohon prešli od roku 2001 vozidlá:

• 2001: 3184, 3004_II, 3006_II, 3023_II, 3007_II, 3008_II, 3009_II, 3162, 3176, 3022_II, 3010_II (overovacia séria 11 vozidiel)
  
• 2002: 3190, 3181, 3614 - 3629
  
• 2003: 3630 - 3639, 2701 - 2710
  
• 2004: 3640 - 3641, 1701 - 1704
  
• 2005: 1705 - 1709
  
• 2006: 1710, 2711 - 2713
  

Pred plynofikáciou autobusov sa vykonávali generálne opravy v spoločnostiach ČSAO Moldava nad Bodvou (1980-te roky), Zliner (#1111), BBDS (#3133, 3143, 3144, 3145 a 3172), S.A.O. Bus Lučenec (#2102, 2132, 3191, 3192), v ústredných dielňach DPB (#1101, 1120, 2109, 3187) a vo firme Starko (#1128, 2119, 2137, 3020_II, 3185, 3189 a 4089). Všetky rekonštrukcie sa od seba líšili vzhľadom. V BBDS dostali vozidlá nový lak a gumu na podlahe, v ústredných dielňach sa okrem laku väčšine vozidiel zmenil aj interiér (červené tyče, hnedé sedadlá, nová podlaha). Autobusy opravené v S.A.O. Bus Lučenec mali v interiéri žlté tyče. Vozidlá #1101 a 2109 rekonštruované v DPB a všetky autobusy generálkované v Starku dostali aj digitálne transparenty BUSE. Autobusy #1101, 1120, 2109 a 3187 boli nastriekané s farebným vzorom podobným Ikarusom 415, vozidlá rekonštruované vo firme Starko mali vzor so šikmými červenými pásmi.

Autobus #1111 dostal v roku 1992 plošinu pre cestujúcich na invalidných vozíkoch a následne premával na špeciálnej školskej linke. Po jeho nahradení Ikarusom 412 #1700 bol v rokoch 1999 - 2000 zmodernizovaný v spoločnosti Zliner, namiesto zdvíhacej plošiny dostal nové skladacie schody, nový oranžový lak a tiež optický informačný systém BUSE, hoci autobus potom premával permanentne na rovnakej linke pre deti s telesným postihnutím.

Zaujímavou rekonštrukciou v dielňach DPB prešiel v rokoch 2005 - 2006 autobus #2141, ktorý dostal novú otvorenú skriňu a manuálnu prevodovku, čím z neho vznikol kabriolet #2999. Do vozidla bol zabudovaný aj nový motor TEDOM spĺňajúci emisnú normu Euro 3.

V rokoch 2003 - 2005 sa vozidlá #4091, 4093, 4095, 4096, 2139, 2143, 2152, 1134 a 1066_II podrobili v ústredných dielňach opravám spojených s výmenou plechov a novým červeno-bielym náterom. V roku 2003 boli v DPB zgenerálkované aj pracovné vozidlá #4061, 4063 a 4066. Autobus #4061 dostal klasický červeno-biely náter a #4063 a 4066 náter oranžový.

Viaceré autobusy (#1001, 2000, 2023, 3006, 3015) boli po vyradení z osobnej prevádzky v druhej polovici 1980-tych rokov upravené na pojazdné bufety zabezpečujúce stravovanie zamestnancov dopravného podniku na konečných zastávkach. Nahradili pôvodné bufety z upravených autobusov Karosa ŠL 11. Približne sedem desiatok autobusov Karosa B 731/732 bolo po vyradení z osobnej prevádzky preradených medzi technologické vozidlá a po väčších či menších úpravách slúžili pre správu koľajových tratí, zimnú údržbu zastávok či ako dielenské vozidlá.

Karosy B 732 sa využívali aj na výcvik nových vodičov. V roku 1988 bolo medzi výcvikové vozidlá zaradené vozidlo Karosa B 732.20 #8002 hneď po dodaní. Od toho istého roka bolo pre účely autoškoly vyčlenené aj vozidlo Karosa B 732.00 #1045 (neskôr označené číslom 8005) z roku 1985. V roku 1990 boli pre stredisko autoškoly dodané aj nové vozidlá Karosa B 732.1652 #8003 a 8004, ktoré boli v exportnej verzii s veľkými okennými vetračkami. Autobus #8002 neskôr dostal atypický biely náter s modrými a červenými pruhmi, pri generálnej oprave v roku 2003 dostal aj nový rám.

Karosám B 731 a B 732 sa nevyhli reklamy, z najzaujímavejších treba spomenúť reklamy West, Bingo, VÚB (3 druhy), ZOO, Svetová výstava a Recar. Tri autobusy boli po skončení cigaretovej reklamy pomaľované deťmi (#3128, 3142, 3178) a takto jazdili v premávke. Z iných boli odstránené reklamné nápisy a jazdili ďalej vo farbách reklamného podkladu. Neskorší pokus prinavrátiť pôvodné farby autobusom #3142, 3183, 3177, 3178 a 2142 nedopadol najlepšie a náter mal veľmi nízku kvalitu.

Prvé mestské autobusy Karosa B 731 (# 1000, 1001, 2000, 2001 a 3000) v krémovo-červenom nátere sa zaradili na linky MHD Bratislavy v októbri 1982.

Autobusy sa stali neodmysliteľnými vozidlami vo všetkých častiach Bratislavy. Po roku 1990 však boli vytláčané hlavne z Petržalky, kde ich nahrádzali kĺbové autobusy. Vďaka svojmu neradostnému technickému stavu dostali Karosy tohto typu na začiatku 21. storočia prezývku "Vrakosa". Autobus #1111 jazdil po úprave na prepravu vozičkárov výhradne na špeciálnom školskom spoji, #4097 jazdil na služobnej linke 406 a linkách školskej dopravy.

Karosy zažili množstvo prečíslovaní evidenčných čísiel. Okrem výmien čísiel vozidiel medzi sebou sa v roku 1987 po vzniku 4. dopravno-technickej prevádzky prečíslovalo 43 autobusov do nového radu 40xx. Postupne sa v dôsledku obmedzovania dopravy začali na takmer všetky petržalské linky vypravovať kĺbové autobusy a po zmene výpravy vyťaženej petržalskej linky 50 sa "krátke" autobusy začali vymieňať s "dlhými". V druhej polovici 1990-tych rokov boli niektoré vozidlá preradené z Petržalky vozovní Trnávka, Jurajov dvor a Krasňany dostali čísla 106x, 206x a 302x. V roku 1999 boli tri autobusy preradené medzi vozidlá zmluvnej dopravy a obdržali čísla 1610 - 1612. Po zrušení zmluvnej dopravy a prevedení väčšiny autobusov z tejto prevádzky do firmy Zájazdy Bratislava k novembru 2001 boli vozidlá #1610 a 1611 na pôvodné čísla 4074 a 4086. Autobus #1612 sa už do premávky nevrátil a bol rozobratý.

Po začatí plynofikácie neboli vozidlám pochádzajúcim z vozovne Krasňany menené evidenčné čísla a ostatné autobusy preradené do Krasňan dostali nové čísla 3007_II - 3010_II. Koncom januára 2002 sa všetky existujúce plynové autobusy prečíslovali do radu 36xx v poradí, v akom nasledovali ich evidenčné čísla. V júli 2003 vznikol nový číselný rad plynových autobusov 27xx pre vozidlá z Jurajovho dvora a v máji 2004 aj rad 17xx pre autobusy z Trnávky.

Posledné veľké prečíslovanie týchto autobusov nastalo koncom leta 2006, kedy sa všetky premávkové naftové Karosy B 732 z vozovní Trnávka (okrem #1093), Jurajov dvor a Petržalka preradili do vozovne Krasňany, kde obdržali čísla 3021 - 3044 (väčšina z nich bola do roka vyradená). Naopak, z vozovne Krasňany sa do vozovní Trnávka (#1711 - 1718) a Jurajov dvor (#2714 - 2730) preradila väčšina plynofikovaných Karos B 732 CNG.

V pravidelnej premávke na linkách MHD dojazdili Karosy B 732 CNG v novembri 2011. Následne zostal v príležitostnej premávke už len prestavaný kabrio autobus #2999 a neskôr aj opravený plynofikovaný autobus #1710.

Autobusy boli postupne nahrádzané vozidlami rovnakého typu, neskôr vozidlami TAM 232 A 116 M, Ikarusmi 415 a midibusmi SOR B 9.5. Od roku 1994 sa vyraďovanie autobusov tohto typu spomalilo a po vyraďovacej vlne v rokoch 1997 - 1998 a začatí plynofikácie začiatkom milénia sa takmer úplne zastavilo. Ďalšie väčšie vyraďovanie súviselo až s obnovou vozidlového parku v rokoch 2007 a 2009.

Niektoré vozidlá ukončili svoju premávku nehodami (napríklad #1059 zrážkou s kamiónom, #3123 po zrážke s vlakom). Po dodávke nových vozidiel Irisbus Citelis 12M v mesiacoch august až október 2009 boli z premávky odstavené plynofikované vozidlá #1711 - 1718, 2701, 2704, 2710, 2714 - 2718, 2720, 2722 - 2730, 3632, 3635, 3636, 3639 a posledné premávkové naftové vozidlá #4081 - 4084 (s výnimkou vozičkárskeho autobusu). Na prelome rokov 2009 a 2010 sa odstavili aj vozidlá #2708, 3623, 3625 a 3634. Autobus #1710 zostal po vyradení z osobnej prevádzky ako technologické vozidlo vo vozovni Jurajov dvor.

Posledné premávkové vozidlá (#1702, 1704, 1705, 1706, 1707, 1708, 1709, 2711, 2712, 2713) dojazdili v polovici novembra 2011 a následne boli preradené medzi vozidlá pre zimnú údržbu zastávok, pričom nahradili svojich naftových predchodcov. Na zimnú údržbu boli využívané do roku 2015, kedy boli všetky vyradené a nahradené autobusmi SOR B 9.5. Pôvodný vozičkársky autobus #1199 (ex #1111) bol v roku 2011 preradený ako pracovný pre stredisko údržby koľajových tratí pod číslom 4340_/II. Posledné autoškolské vozidlo #8002 bolo v marci 2023 nahradené novším autobusom Irisbus Crossway LE 12M.

Viacero z pôvodných bratislavských autobusov Karosa B 731 a 732 našlo ďalšie uplatnenie u iných dopravcov. Bolo ich tak možné stretnúť nielen v Bratislave (#1060_/II, 1129 u Zájazdov Bratislava; #1082, 3600 u SPP), ale aj v ďalších slovenských mestách a regiónoch, napríklad v Žiline (#1061, 1074, 1102, 3111, 3124), Považskej Bystrici (#1074 u AD Čáni 2005 - 2006), Čadci (#1073, 4038), na Kysuciach (#1074 v rokoch 2006 - 2009), v Malackách (#3127_/II), Nitre (#1127, 2134 zapožičané z SPP), Zvolene (#1127 od roku 2007), či dokonca v zahraničí v Bulharsku a Poľsku (#1083, 1090, 2078).

Výhľadovo bolo pre zbierku historických autobusov DPB ako prvé po vyradení z premávky zachované vozidlo B 731.1653 #4079 a neskôr aj autoškolská Karosa B 732.00 #8005. Po vyradení sa zachovala aj autoškolská Karosa B 732.1652 #8004. Nakoniec boli všetky tieto autobusy zošrotované, pričom vozidlo #4079 po vyše dvoch desaťročiach od odstavenia. Z plynofikovaných vozidiel sa zachovalo iba vozidlo #1710, ktoré po vyradení z osobnej prevádzky v roku 2010 slúžilo vyše desaťročie ako technologické vozidlo vo vozovni Jurajov dvor. Pri príležitosti zorganizovania rozlúčky s autobusmi Karosa radu 700 na jar 2022 bolo vozidlo #1710 opravené na historické vozidlo.