Nové železničné zastávky

Popis projektu

Železničné trate sú v Bratislave vedené prevažne mimo hlavných vnútromestských prúdov cestujúcich, no napriek tomu aj na železnici existuje potenciál lepšieho využitia pre mestskú dopravu. Napomôcť tomu majú nové železničné zastávky, oficiálne nazývané ako Terminály integrovanej osobnej prepravy (TIOP). Zastávky majú byť vybudované v blízkosti exponovaných lokalít a súčasne majú umožňovať aj prepojenie s MHD, keďže s výnimkou Mladej gardy majú byť najbližšie zastávky MHD vzdialené cca 50 metrov.

Pôvodný plán uvažoval s vybudovaním 7 nových zastávok:

Podľa štúdie realizovateľnosti železničného uzla Bratislava z roku 2019 sa ako reálne v najbližšom období ukázalo vybudovanie TIOP Ružinov, Vrakuňa, Bory a Patrónka. Zastávky Mladá garda a Trnávka štúdia odporúčala sledovať a znovu preveriť v dlhodobejšom horizonte, zastávka Devínska Nová Ves podľa štúdie nebude mať potrebný potenciál ani v budúcnosti.

Okrem vyššie uvedených zastávok štúdia preverovala aj možnosti zriadenia ďalších zastávok (TIOP): Bratislava-ÚNS, Petržalka-Ekonomická univerzita, Petržalka-centrum, Petržalka-Farské lúky a Petržalka-Janíkov dvor. Vybudovanie týchto zastávok by mohlo mať v budúcnosti význam v súvislosti s novou výstavbou v daných lokalitách a zabezpečení prestupu na MHD.

Doteraz však nie je jasné, či nové zastávky budú slúžiť len pre existujúce vlaky, alebo po ich vybudovaní dôjde k výraznému zlepšeniu intervalu vlakov na spôsob S-Bahnu, aký poznáme zo západnej Európy (interval do 15 minút). Riešeniu à la S-Bahn môže brániť nedostatočná kapacita železničných tratí, ktorých úpravy nie sú súčasťou projektu. Štúdia realizovateľnosti železničného uzla Bratislava predpokladá obsluhu navrhovaných TIOP v intervale 30 minút v špičke a 60 minút v sedle.

Mapa TIOP

Aktuálny stav (4/2024)

V rokoch 2014 a 2015 prebehlo zisťovacie konanie EIA k TIOP č. 2, ostatné TIOP sa neposudzovali. Prebehlo tiež spracovanie a pripomienkovanie dokumentácie pre územné rozhodnutie, súťaž na vypracovanie projektovej dokumentácie vyhrala spoločnosť Reming Consult, pričom dokumentáciu pre územné rozhodnutie subdodávateľsky spracovala spoločnosť Dopravoprojekt. Vydané už boli územné rozhodnutia pre zastávky Devínska Nová Ves, Bory, Mladá garda, Trnávka, Ružinov (pre pôvodnú verziu) a Vrakuňa. Pre nesúhlas vlastníkov pozemkov s plánovaným parkoviskom bolo v roku 2018 potrebné prepracovať dokumentáciu pre územné rozhodnutie pre zastávku Lamačská brána - nové územné rozhodnutie nadobudlo platnosť v júli 2019.

Medzitým sa začala spracovávať štúdia realizovateľnosti železničného uzla Bratislava, ktorá má komplexne riešiť železničnú dopravu v hlavnom meste. Štúdia mala byť pôvodne hotová na konci roka 2017, po niekoľkých odkladoch bola dokončená v máji 2019. Keďže štúdia mala určiť aj to, ktoré z navrhovaných nových zastávok sa oplatí z hľadiska ekonomickej efektívnosti vybudovať, ŽSR s vybudovaním nových zastávok čakali na závery tejto štúdie.

Na základe štúdie realizovateľnosti železničného uzla Bratislava sa v roku 2019 ukázalo ako ekonomicky efektívne vybudovanie zastávok Ružinov a Vrakuňa. Realizáciu zastávky Bory štúdia odporúča v prípade existencie dobrého napojenia na MHD (predĺženie električkovej trate z Dúbravky). Pri TIOP Patrónka sa štúdia prikláňa k modernizácii existujúcej zastávky Železná studienka, vzhľadom na jej blízkosť k navrhovanej zastávke Patrónka. Železnice sa nakoniec rozhodli iba zmodernizovať zastávku Železná studienka a nevybudovať zastávku Patrónka pre jej technickú nerealizovateľnosť v v navrhovanom riešení.

V januári 2019 železnice vyhlásili súťaž na vypracovanie dokumentácie pre stavebné povolenie k zastávkam Ružinov a Vrakuňa. Do súťaže sa prihlásil iba jeden uchádzač, preto sa železnice rozhodli súťaž zrušiť. Projekt obstarania dokumentácie pre zastávku Ružinov sa železnice rozhodli zrušiť z dôvodu zmeny rozsahu a využitia danej lokality a pripravovaného zlepšenia kapacitných možností trate Bratislava-Nové Mesto - Dunajská Streda. Obstarávanie projektovej dokumentácie pre upravenú zastávku Ružinov bolo vyhlásené v júli 2020 a zmluvy s víťazmi súťaže boli podpísané 5.5.2021. Projektová dokumentácia by mala byť hotová a schválená do konca roka 2023, výstavba novej zastávky by následne mala byť zrealizovaná do začiatku roka 2025.

Obstarávanie projektovej dokumentácie a zároveň aj zhotoviteľa zastávky Vrakuňa začali železnice obstarávať koncom júla 2021 (pôvodne sa počítalo vyhlásením súťaže v polovici roka 2019). Víťazom súťaže stala spoločnosť TSS Grade, s ktorou ŽSR podpísali zmluvu na konci marca 2022. Stavebné práce začnú v priebehu jari 2023. Lehota na projekt a výstavbu zastávky je 20 mesiacov, t. j. do novembra 2023. Stavebné práce začali v druhej polovici októbra 2023, do prevádzky by nová zastávka mohla byť odovzdaná koncom júla 2024. Oneskorenie začiatku výstavby bolo spôsobené získavaním potrebných pozemkov a povolení. V termíne od 23.10. do 9.12.2023 bola v tomto úseku úplne vylúčená vlaková doprava.

Vyhlásenie verejného obstarávania na zhotovenie dokumentácie pre stavebné povolenie pre zastávku Bory (pôvodne Lamačská brána) sa predpokladalo v apríli 2020, obstarávanie projektovej dokumentácie vrátane realizácie stavby sa nakoniec vyhlásilo až v auguste 2021. S víťazom súťaže (TSS Grade) podpísali železnice zmluvu na konci marca 2022. Stavebné práce začnú v priebehu jari 2023. Lehota na výstavbu zastávky je 730 dní, zastávka by mala byť teda dokončená na jar 2024. Práce na výstavbe zastávky začnú po zosúladení so stavbou predĺženia Saratovskej ulice až v roku 2024. Predpokladaná doba výstavby je 13 mesiacov.

Rada partnerstva pre integrovaný územný rozvoj Bratislavského kraja schválila vo februári 2024 projektové zámery na výstavbu zastávok Vrakuňa a Bory, vďaka čomu ich bude možné financovať z eurofondov cez Program Slovensko.

Základné údaje o projekte

  • Hlavné predmety projektu: nové železničné zastávky na existujúcich železničných tratiach, úpravy súvisiacich väzieb na MHD a súvisiacich peších väzieb
  • Predpokladaný termín realizácie: 4/2022 - 7/2024 Vrakuňa, 4/2022 - 2025 Bory, 6/2024 - 2/2025 Ružinov
  • Zmluvná cena: 3,918 mil. € (Vrakuňa), 7,832 mil. € (Bory)
  • Financovanie: Operačný program Integrovaná infraštruktúra - Kohézny fond EÚ, štátny rozpočet (Vrakuňa), Program Slovensko (Vrakuňa, Bory)
  • Projektant: Dopravoprojekt; Reming Consult; Valbek&Prodex
  • Zhotoviteľ: TSS Grade (Bory, Vrakuňa)

Železničná zastávka Devínska Nová Ves

Zastávka Devínska Nová Ves (nazývaná aj  Devínska Nová Ves-sídlisko) je umiestnená v km 43,185 – 43,365 t. j. za železničným mostom nad Eisnerovou ulicou v lokalite pri obchodnom centre Glavica. Zástavka bude prístupná novým chodníkom napojeným z chodníka pri kruhovej križovatke a z parkoviska pri nákupnom centre pomocou schodišťa a výťahovej šachty prepojených s nástupišťom pri koľaji č. 1 oceľovou krytou lávkou. Prechod na nástupište pri koľaji č. 2 je navrhovaný chodníkom s využitím prechodu pod jestvujúcim železničným mostom nad Eisnerovou ulicou.

Súčasťou dopravného riešenia vo variantoch je aj vybudovanie zastávok MHD medzi železničným mostom a križovatkou Vápencovej a Eisnerovej ul., ktorá sa navrhuje prebudovať na kruhovú, aby v rámci nej bolo možné otáčať autobusy z Devínskej Novej Vsi.

V roku 2015 MČ vydala pre túto zastávku rozhodnutie o umiestnení líniovej stavby, vypracovaná bola aj dokumentácia pre územné rozhodnutie.

Aktualizácia: Podľa záverov štúdie realizovateľnosti železničného uzla Bratislava zastávka Devínska Nová Ves je výrazne drahšia ako ostatné zastávky, má malý potenciál prestupu na MHD a nemá potrebný potenciál ani v dlhodobejšom horizonte.


Železničná zastávka Bory (pôvodne Lamačská brána)

Zastávka Bory (pôvodne nazývaná Lamačská brána) je umiestnená severne od sídliska Dúbravka, medzi ulicou Agátová a cestou II/505 bezprostredne pri plánovanom predĺžení Saratovskej ulice. Jej poloha je výsledkom odsúhlasenej štúdie dopravného riešenia obsluhy obchodného centra Bory. Železničná trať je vedená na násype vo výške cca 5,50 m nad okolitým terénom, nástupná hrana je v dĺžke 180 m, voľná šírka 3,50 m, nástupištia zastávky budú prístupné schodiskami a výťahmi z chodníka vedeného od parkoviska P+R a z chodníka vedúceho od obchodného centra.

Napojenie na MHD bude riešené v rámci predĺženia Saratovskej ul., ktoré sa bude realizovať súčasne s výstavbou zastávky. Spočiatku tu bude len prestup na autobusové linky, v budúcnosti sa počíta aj s vybudovaním električkovej trate z Dúbravky po Bory. Súčasťou projektu malo byť aj záchytné parkovisko P+R so 470 miestami, s ktorým však nesúhlasili vlastníci pozemkov. Projekt bol preto prepracovaný, nové územné rozhodnutie nadobudlo platnosť v 7/2019. V roku 2021 prebehlo verejné obstarávanie na zhotoviteľa projektovej dokumentácie a zhotoviteľa stavby, ktorú začiatkom roka 2022 vyhrala spoločnosť TSS Grade.

Výstavba by mohla začať v roku 2024. Financovanie bude z eurofondov prostredníctvom Programu Slovensko.


Železničná zastávka Patrónka

Pôvodne bola navrhovaná zastávka Patrónka situovaná za mostom nad Limbovou ulicou v smere jazdy do mesta. Navrhované riešenie malo umožniť prístup na nástupištia zo zastávky trolejbusov a autobusov MHD Suchý mlyn a tiež aj zo zastávky MHD Dubová na Brnianskej ul. s využitím existujúceho podjazdu pod železničnou traťou z Ďumbierskej ul.

V rámci príprav modernizácie západnej vetvy železničného uzla Bratislava sa železnice rozhodli presunúť výstavbu zastávky Patrónka do projektu modernizácie uzla, pričom zároveň prišlo k zmene polohy navrhovanej zastávky. Zastávka Patrónka sa mala nachádzať ešte pred mostom nad Limbovou ulicou smerom do mesta. Pozostávať mala z dvoch krajných nástupíšť, prístup na nástupištia mal byť mimoúrovňový prostredníctvom podchodu a výťahov.

Nakoniec sa ale ukázalo toto riešenie ako nerealizovateľné a tak bola výstavba zastávky Patrónka z projektu modernizácie západnej vetvy bratislavského uzla vypustená.


Železničná zastávka Mladá garda

Zastávka Mladá garda sa uvažuje až po zrealizovaní zdvojkoľajnenia a prestavbe mostného objektu ponad Račiansku ulicu v definitívnej polohe s nástupnými hranami pri oboch koľajach. Obojstranné prístupy na nástupištia schodišťami a výťahmi z oboch chodníkov vedúcich pozdĺž Račianskej ulice s tým, že po oboch stranách nového mosta by sa zrealizovali nové lávky pre peších prístupné schodišťami a výťahmi.

Súčasťou projektu nie je premiestnenie resp. zlúčenie zastávok električiek. Zastávky MHD tak budú v pešej dostupnosti zo železničnej zastávky.

Vybudovanie zastávky môže prísť od úvahy až po zdvojkoľajnení úseku Bratislava, hlavná stanica - Bratislava, Nové Mesto.


Železničná zastávka Trnávka

Zastávka Trnávka (nazývaná aj Martinský cintorín) je situovaná cca v km 4,1 jednokoľajnej trate  Bratislava-Nové Mesto – Podunajské Biskupice a zároveň v km 6,9 dvojkoľajnej trate Bratislava-Nové Mesto – Bratislava-ÚNS. Jedná sa teda o trojkoľajný úsek, ktorý prechádza pomerne husto osídleným územím a spolu s Trnavskou cestou oddeľuje mestskú časť Trnávka od sídliska Ostredky. Nová železničná zastávka je navrhnutá ako krajné nástupište po ľavej strane v smere von z mesta.

Zastávka bude prístupná od Gašparíkovej ulice novým prístupovým chodníkom a zo strany sídliska Ostredky a miesta zastávky MHD novým podchodom pod Trnavskou cestou a trojkoľajnou železničnou traťou so schodišťami a výťahmi umožňujúcimi prístup jednak na upravené nástupište autobusovej zastávky MHD ako aj na nové nástupište železničnej zastávky. Navrhovaný podchod bude zároveň slúžiť na prepojenie obytných zón s tým, že na strane od zastávky MHD bude navrhnuté schodište s výťahom, od Clementisovej ulice a od Gašparíkovej ulice budú navrhnuté rampy. Na opačnej strane je rešpektovaná úprava Trnavskej cesty a územná rezerva pre cyklotrasu v zmysle platného územného plánu zóny Trnávka-stred (návrh na riešenie priecestia na Ivanskej ceste pomocou vzájomne previazanej železničnej a cestnej svetelnej signalizácie).

Aktualizácia: Podľa záverov štúdie realizovateľnosti železničného uzla Bratislava si zastávka Trnávka vyžaduje nadpriemerne vysoké investičné náklady (úprava železničnej a cestnej infraštruktúry) a efektívna by bola len v prípade hustejšej prímestskej dopravy. Jej realizácia sa preto zatiaľ neodporúča.


Železničná zastávka Ružinov

Zastávka Ružinov (nazývaná aj Ostredky) mala byť pôvodne situovaná v km 5,040 – 5,220 jednokoľajnej trate  Bratislava-Nové Mesto – Podunajské Biskupice ako krajné nástupište dĺžky 180 m, po ľavej strane traťovej koľaje v smere von z mesta. Prístupná mala byť zo strany sídliska a miesta zastávky MHD Súhvezdná novým podchodom pod trojkoľajnou železničnou traťou a pod obojsmernou cestnou komunikáciou Vrakunská cesta, ako aj chodníkom zo strany nákupných stredísk Kika a Hornbach.

Aktualizácia: V roku 2019 prišlo k rozhodnutiu vybudovať pri zastávke Ružinov aj výhybňu, ktorá by umožnila na v súčasnosti jednokoľajnej trati BA-Nové Mesto - BA-Podunajské Biskupice dvojkoľajnú prevádzku po zastávku Ružinov s využitím jednej koľaje súbežnej dvojkoľajnej trate BA-Nové Mesto - BA-ÚNS. Preto prišlo k zmene zastávky z krajného nástupišťa na jedno ostrovné nástupište dĺžky min. 200 m medzi uvedenými traťami a jedno krajné nástupište po pravej strane traťovej koľaje na trati BA-Nové Mesto - BA-ÚNS.

V súvislosti s vybudovaním tejto zastávky mesto plánuje presmerovať električkovú trať zo súčasnej konečnej zastávky Astronomická k novej konečnej Súhvezdná. Do vybudovania novej električkovej trate bude železničný zastávka obsluhovaná iba autobusmi MHD.

V máji 2021 sa začala vypracovávať projektová dokumentácia pre túto zastávku, vrátane novej výhybne.


Železničná zastávka Vrakuňa

Železničná zastávka Vrakuňa (nazývaná aj Dolné hony) je navrhnutá ako krajné nástupište dĺžky 180 m po pravej strane v smere von z mesta. Nová železničná zastávka bude prístupná od  Dvojkrížnej  a Čiližskej ulice novými prístupovými chodníkmi umožňujúcimi prístup na nové nástupište na oboch jeho koncoch. Na oboch koncoch je uvažované s prístreškami a plochami pre odkladanie bicyklov.

Súčasťou projektu bude aj presunutie nástupišťa trolejbusov a autobusov Čiližská pre skrátenie pešieho presunu od vlakovej zastávky. Bezkolízny prístup bude zabezpečený aj z výstupišťa MHD. Návrh je skoordinovaný s výhľadovým riešením miestnej komunikácie Dvojkrížnej ul. a  na východnej strane s výhľadovou komunikáciou Horné diely.

V roku 2021 prebehlo verejné obstarávanie na zhotoviteľa projektovej dokumentácie a zhotoviteľa stavby, ktorú začiatkom roka 2022 vyhrala spoločnosť TSS Grade.

Výstavba zastávky začala s oneskorením v októbri 2023 a sprevádzkovaná by mohla byť po kolaudácii koncom júla 2024. Financovanie je zabezpečené cez Operačný program Integrovaná infraštruktúra (2023) a Program Slovensko (2024).

Ďalšie informácie

 

Dokumenty a vyjadrenia k projektu:

Viac k téme

Komentáre

Pridať príspevok

Pridať odpoveď

Upraviť príspevok

Login
Heslo
K príspevku je možné pridať najviac 5 súborov vo formátoch JPG, PNG, GIF a PDF (max. 32 MB). Ku každému súboru je možné pripojiť bližší textový opis. Pridaním súborov súhlasíte s Podmienkami používania.
Teraz pozerám ročný plán výluk ŽSR a TIOP Bory by sa mal robiť od 1.3-31.7

A taktiež od 1.3 elektrifikácia trate DNV-Marcheg
Reakcia na: Solider #132:
Skromne by som si tipol, že nejsou lidi...
Reakcia na: Solider #132:
Fakt sa nerobí? Ja som sa akurát chcel spýtať, či niekto nemá fotky. Ale ak sa nerobí tak asi nič.
Reakcia na: Solider #132:
Zrejme to nevedia ani ZSR, ked nedokazu odpovedat...
Vie niekto dôvod, prečo sa ani v auguste ešte nerobí na železničných zastávkach Bory a Vrakuňa?
Reakcia na: david1 #130:
Najlepšie riešenie by bolo podľa mňa vybudovať terminál pre regionálne autobusy zo strany Jazmínovej, čo by síce niečo stálo, ale autobusy by nemuseli jazdiť cez kruháč a netlačili by sa s MHD v obratisku. Takéto riešenia sa bežne používajú aj vo svete.
Reakcia na: kluvo #128:
Skôr ich nechať v pôvodnej trase a ukončiť pri novom TIOP , aby si neodrezal od obsluhy Ráztočnú ul . a okolie.
Reakcia na: tr3mp #127:
Tak na začiatok aspoň stanicu UNS by mohli konečne obnoviť pre osobnú dopravu , keď už vyše tri roky tade premáva S65.
Nové zastávky by mala zmysel po zahustení taktu na nadjazde ponad Gagarinku a pod električkovým nadjazdom v Petržalke.
Plánuje sa zrušenie existujúcej zastávky Vrakuňa po dostavaní Tiop-u na Čiližskej? Jej zrušením zanikne možnosť prestupu z regiobusov 720, 730 a 740 na vlak a teda tiop paradoxne zhorší situáciu ľuďom z daného smeru.

Možno by bolo fajn sa zamyslieť nad nejakou reorganizáciou linkového vedenia, napr. ťahať 720/740 cez Dvojkrížnu a Odeskú, aby sa zabezpečil prestup na Čiližskej, prípadne tam ukončiť vybrané spoje.
Reakcia na: kadilak #126:
Aký by bol zmysel obsluhy parkoviska pomocou vlakovej zastávky? Ľudia by sa doviezli autom na P+R, tam prešli na vlak (ktorý možno bude jazdiť raz za hodinu) a odviezli by sa kam? Na stanicu do Petržalky? To je minumum ľudí. Na prípadnú novú zastávku v Petržalke s prestupom na električku? To už im je výhodnejšie doviezť sa autom až do Petržalky, než prestupovať na 1 km na vlak. Alebo ísť vlakom na Nové Mesto či hlavnú stanicu vyhliadkovou jazdou okolo Ružinova? To je zase zbytočné sa doviezť autom až takmer do centra (k Prístavnému mostu).

Čo by mohlo mať zmysel je P+R pri Prístavnom moste (najmä pre autá od R7) a električková trať z P. Biskupíc okolo Slovnaftu do centra po Mlynských nivách. Ak by existovala aj dostatočne intenzívna doprava po trati 132 (15 minút interval), tak by mohla mať zmysel aj železničná zastávka, ale s prestupom práve na električku (prípadne inú MHD).
Ja si myslim ze by sa celkom oplatila postavit aj zastavka na krizovatke bratislavskeho obchvatu s Bajkalskou (pri pristavnom moste). Kedze o chvilu sa tam bude aj koncit nova rychlostna cesta R7, toto miesto bude idealne na postavenie P+R parkoviska. Vlakova zastavka v tomto mieste by mohla velmi dobre obsluhovat take parkovisko, a navyse by tato zastavka bola velmi blizko k vznikajucej "mrakodrapovej stvrti" Nivy a celkovo ku centru mesta.
Viete o tomto projekte niečo nové ???
http://www.dubravka.sk/files/documents/uradne_tabule/ut_stavebny/2016/55349kaz.pdf
Okresny urad zrusil rozhodnutie stavebneho uradu DNV ohladom Lamacskej brany a vratil ho na nove prejednanie... problemom su nevysporiadane pozemky pod planovanym parkoviskom ... toto bude este asi nadlho 😞
Reakcia na: piggee #119:
Fuha, som bratislavcan a na ten smer na juh som isiel vzdy autom alebo busom, netusil som, ze je tam jednokolajka 😃 novinka pre mna, tak to je potom problem to chapem. Nuz, slovensky rozvoj kolajovej dopravy je dost mizerny, co sa tyka elektriciek, alebo takychto trati v okoli hlavneho mesta, ktore mali byt uz davno vybudovane tak, aby bolo mozne vypravovat viac vlakov. U nas sa nic neda dokoncit podla vzorov inych velkych miest, hm.
Reakcia na: piggee #119:
"Jedine navysenie kapacit je vo forme voznov (kapacitnejsie/viac), ale to si musi objednat ministerstvo dopravy."

Ale pokiaľ ma pamäť neklame (nechce sa mi zas lúskať zmluvy), tak ministerstvo si objednalo min. kapacitu. Takže ak by RJ chcel, tak vyššiu nasadiť kľudne môže. A teda neviem, aký je rozdiel v nákladoch medzi jednotkou so 150 timi miestami a napr. jednotkou s 200 miestami.
Reakcia na: david1 #120:
Je to iba jeden parameter? Nie dva?
dopravný výkon celkom - vlkm/rok
prepravný výkon celkom - miestokm/rok
Reakcia na: piggee #119:
No RJ tam začal vypravovať aj menšie jednotky , ktoré tam fakt nemajú čo robiť. Ministerstvo si objednáva určitý počet vlakokm. Neviem o tom že by určoval aj aké súpravy tam majú jazdiť.
Reakcia na: pharel #117:
Uvedom si, ze sa jedna o jednokolajovu trat, takze sa vlaky stretavat mozu iba na niektorych miestach. Uz teraz je to v spicke takmer bez rezervy. Taktiez tade premavaju aj nakladne vlaky. Nie, nikto tam uz v spicke nemoze pridat vlak. Ani poondenu drezinu, co by si sam tlacil. Nemas kde. Jedine navysenie kapacit je vo forme voznov (kapacitnejsie/viac), ale to si musi objednat ministerstvo dopravy. Taku kapacitu, aku si ministerstvo ako objednavatel objedna, taku RJ vypravi. Takze ked chces vacsiu kapacitu, tak mozes kazdy den vypisovat na ministerstvo dopravy. Tu mas kontakty http://www.mindop.sk/index/index.php?ids=3681
Reakcia na: pharel #117:
Máš pocit, že je tam v špičke miesto na nejaké ďalšie vlaky?
Reakcia na: 810zssk #115:
Vdaka, super chlapi, ospravedlnujem sa, nevsimol som si to 🙂 a teda ZSSK tam nemoze poslat vlak na ten smer? 🙂 nema tam snad RJ monopol 🙂