Diskusné fórum › Off-Topic Fórum

Prekvapivo,
tvar klbák sa v nejakom slovníku nachádza: https://slovnik.juls.savba.sk/?w=klb%C3%A1k&s=exact&c=47c0&cs=&d=kssj4&d=psp&d=ogs&d=sssj&d=orter&d=scs&d=sss&d=peciar&d=ssn&d=hssj&d=bernolak&d=noundb&d=orient&d=locutio&d=obce&d=priezviska&d=un&d=pskfr&d=pskcs&d=psken#
Do slovenských slovníkov sa však zámerne dostáva všeličo (napr. do kodifikačného KSSJ tvar vtačí popri vtáčí, rôzne šmakoty typu notbuk namiesto notebook, fejsbúk namiesto facebook, džez namiesto jazz), takže to zasa netreba brať tak, že teraz sa tu budú viesť nejaké sväté vojny za kĹbaky, klbÁky alebo kĹbÁky. Podstatné je, či tomu ľudia rozumejú a ak áno, tak je to fajn. Tendencia zachovávať základ je pochopiteľná (lebo potom z toho vyplývajú intuitívne otázky typu "Čo je klb?"). Ak to nie je podľa podľa nejakého postupu a po 40-50 rokoch pokusov o vytláčanie sa stále používa "nevhodný" tvar, tak to do slovníka zaradia ako "zaužívanú výnimku". Spisovnosť je len názor na jazyk od ľudí, ktorí študovali jeho minulý stav, zapísaný v knihe, potvrdený vyhláškou Ministerstva kultúry.

A k slovám typu padák, tam to vzniklo od základu slovesa: pad(ať) + ák. Preto krátka prvá slabika. No tieto odvodeniny vo všeobecnosti nemajú celkom pravidelný odvodzovací zmysel, čo sa týka dĺžky slabík, napr. ochrániť -> ochrana, ale schrániť ---> schránka, odchýliť -> odchýlka, ale uchýliť -> úchylka, čítať -> čitateľ, ale čítačka atď.

To mi je jasne len som chcel vediet si zase iba odplul trollie sliny alebo premyslaniu venoval aspon 5 minut

to neries, gejza je tu znamy troll. developer je prenho nadavka a moze za vsetko zle na tomto svete.

Odkial beries tu istotu?

My našťastie máme IDS BK, takže odmenou za opakovanú nefunkčnosť všetkého možného je dohodenie ďalšej zakázky.

"spoločnosť EM Card zo Žiliny"

Trnava demontovala parkovacie automaty, v uliciach boli len pár mesiacov
https://mytrnava.sme.sk/c/22984417/trnava-odmontovala-parkovacie-automaty-v-uliciach-boli-len-par-mesiacov.html

Toto je obrovské prekvapenie...

Bohužiaľ, v rámci pretrvávajúcej snahy o transformáciu železnice na atraktívnu alternatívu aj pre tých čo na ňu nie sú odkázaní, sa MDV rozhodlo zrušiť večerný vlak z asi najvýznamnejšej business destinácie ktorú Bratislava má.

Metropol má podstatne inú klientelu než Zemplín. Neviem či je dopyt po vlaku z BA do Prahy na ôsmu ráno. Hento je skôr turistická linka primárne existujúca kvôli Budapešti.

Výborne

https://www.tyzden.sk/svet/82394/ukrajina-online-ruska-zakladna-na-kryme-je-tazko-poskodena-ukazuju-druzicove-zabery/

Trochu mimo témy, ale v návrhu GVD 2022/23 som si všimol že EC 284/285 nebudú vedené v úseku Břeclav - Bratislava hl. st. Takže keby niekto chcel ísť nie nočným vlakom a na jeden deň, tak by pobudol asi iba 7 hodín v Prahe ak počítam súčasné výluky. Ja to asi vyriešim tak, že by som išiel do Prahy EC 282 s príchodom o 10:42, a domov by som išiel IC Metropolom po Brno, tam by som pobudol na noc v meste a odtiaľ prvým Metropolitanom. Ja odmietam ísť lôžkovým vozňom, nerobí mi problém zaplatiť ale nie som zvyknutý spať vo vlaku. A 7 hodín Prahy nepovažujem za dostatočné.

No dobre, ale vezmi si napr. taký R 614, ktorý by tiež mohol stáť napr. niekde v ZA, keďže jeho cesta z BA do HE trvá len necelých 8 hodín hodiny (čiže sa vyspíš cca 7 hodín) a ak necestuješ z HE, tak je to ešte o niečo menej. Ak by EN 476 prišiel do Prahy už o 6:42, tak by jeho cesta stále trvala cca 8,5 hodiny, čo je na spánok viac než dosť (po Brno ním asi z BA nikto necestuje a ostatní by mali na spánok cca 6 hodín). Píšem to len preto, že veľa ľudí cestuje tým R 614 tak, aby prišli na ôsmu do práce, čo sa pri EN 476 do Prahy veľmi nedá.

"nočný vlak stojí 6 hodín v Břeclavi (prečo vlastne nepokračuje už o nejakej 3-ej ďalej do Prahy, aby tam nedošiel až 8:42?)"
Lebo sú to priame lôžkové a lezadlové vozne, ktoré by nemali moc zmysel ak by si sa po ceste nestihol vyspať

Na margo nesmierne veľkých meškaní - možno stačí vedieť rozumne konštruovať grafikon a operatívne organizovať dopravu. Mnohé západné dráhy rátajú s tým, že drobná nepravidelnosť sa vyskytne a nachystajú si to tak, že prípadné meškanie je ako krátiť. Railjet BA - Zürich bežne jazdí s akceptovateľnými odchýlkami (prestupy ~20' v Zürichu mi vždy klapli), takisto z ICE Viedeň - Frankfurt som si pred koronou plánoval väzby ďalej po Nemecku najskoršími prípojmi a nikdy nebol problém.

Vlaky z Prahy do Chorvátska sú podľa mňa celkom dobrým príkladom, že niečo ako "chartrové vlaky" dáva zmysel. Ak by tie vlaky nejazdili, tak by veľa ľudí z vlaku išlo autom. V zime by sa mohli uživiť aj nejaké "lyžiarske vlaky" napr. do Álp, ak by boli za rozumnú cenu, pretože vlaky v AT sú oproti SR a ČR celkom drahé (dobré by bolo, ak by existoval nejaký výhodný týždenný/mesačný sieťový lístok platný napr. vo vybraných 2-3 štátoch). Vzhľadom na rýchlosť vlaku asi nemá zmysel mať nejaké dlhé vlaky, keďže pri ceste nad 4 hodiny je už lietadlo spravidla rýchlejšie. Skôr by bolo treba posilniť a doplniť súčasné EC, railjety,... a vytvoriť tak sieť expresných vlakov s pomerne dobrým intervalom, aby človek nemusel čakať 2-3 hodiny na ďalší vlak, keď nestihne prípoj (to podotkli aj v tých videách). Tiež súhlasím, že je dôležité, aby vlaky premávali po celý deň a nie že napr. posledný vlak z BA do Prahy ide o 18:06 a potom nočný vlak stojí 6 hodín v Břeclavi (prečo vlastne nepokračuje už o nejakej 3-ej ďalej do Prahy, aby tam nedošiel až 8:42?), takže do Prahy príde len o hodinu skôr ako prvý ranný vlak. Na nejakých trasách krížom cez Európu ale stále bude lepšie ísť lietadlom, a preto je asi zbytočné zavádzať také dlhé vlaky (s výnimkou turistických, ak budú lacnejšie ako lietadlo), nehovoriac o tom, že by potom vznikali aj nesmierne veľké meškania. Skôr by sa mali skoordinovať diaľkové vlaky v jednotlivých uzloch (aby napríklad prichádzali zo všetkých smerov naraz) a tiež aj regionálne prípoje (tie by mohli odchádzať napr. 15 minút po príchode diaľkových vlakov zo všetkých smerov).

Dalo mi to asi 10 minút googlenia, ale nakoniec som to našiel

https://publications.europa.eu/code/sk/sk-4100500.htm
V spisovnej slovenčine nebývajú dve dlhé slabiky bezprostredne za sebou. Ak sa tvarotvorný alebo odvodzovací základ končí na dlhú slabiku, ohýbacie alebo slovotvorné prípony s dlhou slabikou sa v rámci slova skracujú. Za dlhé slabiky sa pokladajú slabiky s dlhou samohláskou, s dvojhláskou a s dlhým ĺ a ŕ.
...
Pravidlo o rytmickom krátení sa uplatňuje v týchto prípadoch:
...
6. pri tvorení podstatných mien príponami -ník, -ík, -íček, -íctvo, -ák, -ár, -áreň a pri tvorení prídavných mien príponami -ný, -ský, -cký, -iansky po predchádzajúcej dlhej slabike nasledujú krátke prípony

Základ slova končí na dlhú slabiku (kĺb), takže sa skracuje prípona (ák na ak)
Ale ten padák si už vysvetliť neviem.

Ja používam v rozpore s PSP zásadne slovo kĺbák .

Keďže u dopravákov pozorujem nadpriemernú schopnosť vyjadrovania sa v spisovnej slovenčine, mám lingvistickú otázku.

Názov včerajšieho updatu „Kĺbaky“ považujem za nesprávny, myslím si, že podľa logiky slovenčiny by malo ísť o „Klbáky“ (napriek tomu, že existenciu tohto slova v nejakom slovníku spochybňujem).

Totiž, keď niekto skočí z lietadla a užíva si voľný pád, tak nemá na chrbte pÁdak ale padÁk. To isté platí pre pavúka s krížom na chrbte – voláme ho križiak a nie krížak.

Čo vy na to?

Čo hovoríte na veci, čo zaznievajú v týchto videách?
Adam Something: European International Rail SUCKS, Here's Why
https://youtu.be/Oxz4oY0T85Y

Wendover Productions: Europe’s Experiment: Treating Trains Like Planes
https://youtu.be/U9jirFqex6g