Diskusné fórum › Všeobecná diskusia

Existujú aj električky tybu T5C5 ako aj rôzne ex-NDR rekonštrukcie T3 - jednosmerné s dverami po oboch stranách. Intony si ich môže spojiť PX a získa vratnú súpravu, ako je tomu v Budapešti.

A e3te povzdych do tmy: Kedy sa konečne vrátia admini z dovolenky... toto sa tu už vážne nedá čítať, a na niektorých už ani laminátkoterapia nepomôže...
A navrhujem premenovať užívateľa Marcelllllllllooooooooo na Centrálny_komponent. Vie niekto okrem jeho veličenstva Najmúdrejšieho, kde sa takýto terminus technicus používa?

A prečo nejazdia v Brne také električky všade a nie sú také konečné všade?
Električky KT8 boli výsledkom komunistickej snahy o vytvorenie univerzálneho vozidla pre všetky prevádzky.

To nestačí? Položím otázku inak: Akú výhodu PRE CESTUJÚCEHO majú obojsmerné vozidlá. Mimochodom, odpoveď pre šteňací argument: Problematiku hustej zástavby rieši tzv. bloková slučka.

S Tvojou pripomienkou voči spomínaným 100 rokom principiálne súhlasím, ale ku koncu svojej prevádzky boli už dvojnápraváky zjednosmernené vykuchaním jedného stanovišťa a zablokovaním dverí na jednej strane Kedy presne bol zjednosmernený posledný dvojnápravák, si nepamätám...:-)

Kde má pán tých "vyše sto rokov"??? Obojsmerné vozidlá doajzdili v Bratislave tuším v roku 1973 alebo 1974...

Prevdepodobne sa práve preto chcel ten autobus na koľajniciach, lebo drevený verkel, v ktorom mohlo dvanásť ľudí sedieť a ostatní sa mohli hompáľať na kožených pútkach, už nebol v konkurencii IAD dostatočne zaujímavý. Nehovoriac o komplikovanejšom radení na konečnej (obzvlášť v starodávnej premávke s vlečnými vozmi) a väčšej náročnosti na manipuláciu. Zastávky v strede do toho nemotaj, jednosmerné vozidlo môže tiež mať dvere po oboch stranách (ja ale uprednostním postranné nástupištia, jednak z dôvodov nemiesenia sa cestujúcich pre oba smery, jednak pre väčšiu pohodlnosť jednosmerných vozidiel.

Ale ved to on ani netvrdil!

Ty byvas na Rovniankovej, ze? To je nie prave najlepsia cast Petrzalky. A vobec je to panelovy dom v Petrzalke. Preco si si nepostavil rodinny niekde za bratislavou, ci v Rusovciach. Alebo preco si si nekupil vilku pod Slavinom, ci byt na Sedlarskej. Nemas na neho? No ale ved to pre teba nie je problem? Ved aj mesto Bratislava ma podla teba stavat metro, na ktore nema...

Hurraaaa, konecne dakto kto vidi skutocnost a aj riesenia su rozumne. ?

Priemerna premavkova rychlost na trase metra A v Prahe je 28.7km/hod.
Na trase Zatisie - Zlate piesky pred vypnutim preferencie na krizovatke na konci Vajnorskej tuto 3786m dlhu trasu zvladali elektricky za 8minut, co je priemerna premavkova rychlost 28,4km/hod. Ak by boli preferenicou riadene aj krizovatky Vajnorksej s Bojnickou, Odborarskou a Tomasikovou, priemerna cestovna doba by mohla byt medzi 7-6 min. To by bolo 37,9 - 32,5 km/hod. To su priemerne cestovne rychlosti, ktore dosahuju ostatne dve trasy metra v Prahe. B-cko 37,6km/hod a C-cko 34,9.

Porovnavas dva kvalitativne rozdielne druhy dopravy. To, ze na sucasnu uroven uroven stacia autobusy neznamena, ze NS MHD s novou kvalitou nebude prospesnym a spatne este viac odlahcujucim busy, ze ich bude treba este dokonca menej...

A uz vobec to neznamena, ze treba eliny. Pozadovat eliny je cisto vec presadenia preferencie elektriciek z dovodu elektrickoveho fundamentalizmu (ako to ja nazyvam).

Re #96406 Sommelier: Ave emperator!
Absolutny suhlas.

Ešte niečo:

V územnom pláne je zakreslená trasa "metra" od Tranvského mýta po koniec Ružinova takmer súbežne s električkovou traťou.

Ak by sa električková stanica na Trnavskom mýte zakopala pod zem, križovatky Záhradnícka-Jegého-Miletičova, Ružinovská-Tomášikova boli riešené podjazdom a ostatné preferenciou, aký by bol rozdiel medzi súbežným podzemným metrom a oným omnoho lacnejším električkovým riešením?

Prečo sa nepostupuje tak, ale namiesto toho vytvára pomalú električku, aby metro mohlo byť ďalšie dlhé všeliekom a dogmou?

POZOR! Nezohladnuje to matice! ? ?

Mar(ne si tukas na) celllooo v Brne nebol, nevie ake tam maju matice takze ti povie ze v Brne ano, ale v Bratislave nie ?

Rozdiel je v tom, ze SORke tie dvere nepriliehali, zatial co pri Mercedese (predpokladam) nesli zavriet lebo je tam fotobunka neumoznujuca zavriet dvere ak v nich niekto stoji, ty tlcik na maso.

Keď je mesto neschopné spraviť fungujúcu preferenciu, "metro" nezavíta do Dúbravky, Karlovej Vsi a Ružinova nikdy.

tvoje prispevky citam uz len zlahka, lebo si ignorant a demagog. Ohanas sa tu vetami ako dialog, diskusia, normlane bez urazok viest rozhovor a potom napises nieco taketo: "Takze tebe ide o to byt pseudointelektualsky filozofujuci mudrlant, co?"
Si premna hlupak, s ktorym sa neoplati diskutovat, lebo si sem neprisiel diskotovat. Prisiel nas len presvedcit o svojej pravde.

Takze ti len zopakujem pravdu moju (mozno "nasu") pre Bratislavu Elektricka ako nosny system plne postacuje. Okrem ineho podla zaverov UITP z konferenice v Montreale, uz dnes Bratislava ma na mnohych miestach elektricku, ktora by sa dala nazvat rychlodraznou. Rychlodrazna elektricka je vhodna na miesta, kde je potrebne prepravit vacsie mnozstvo cestujucich - cca do 40.000 cest./hod na smer. (citacia KLATIK, M.: Historia elektricovej dopravy v Bratislave do roku 1989 ? )

O tom hovorím.

Prečo niekto nenavrhuje prestavby električkových tratí na radiálach a prečo teda stále niekto počíta s výstavbou úplne nového systému namiesto prestavby?

Prečo nemôže byť centrálny mestký okruh NDS riešený na báze električky s napojením na prestavané radiály s tým, že by trate na Špitálskej a Obchodnej boli riešené ako klasická električka, ostatné tarte v centre riešené podzemne?

Naozaj ja nutosť, aby bol koľajový systém pod zemou a nútiť ľudí zdĺhavo schádzať do podzemia aj tam, kde by bol dostatočne rýchly aj povrchovo iba preto, že je to NDS?

Hovorím o postupných a čiastkových riešeniach, ktoré by markatne zlepšovali električkovú dopravu na všetkých radiálach za podmienky, že by sa z ÚP definitívne vyškrtli pôvodné trasy metra.

Načo je trasa nového koľajového systému, ktorá povedie z Petržalky na Trnavské mýto bez ostatného napojenia na existujúci mestský koľajový systém?

Teraz si ešte polož otázku, prečo súčasný električkový systém v Bratislave vyzerá tak ako vyzerá. Pretože sa postupovalo podľa nezmyselnej koncepcii podzemného metra, ktorého prvého zmienka pochádza zo začiatku 70-tych rokov, kedy sa počítalo s miliónovou Bratislavou. Dovtedy sa počítalo so sytémom rýchlodrážnej električky.

Otázka na záver. Brnenský električkový rýchlodrážny systém nie je spoľahlivý NDS?