Reakcia na: Zvero #90673:
Čo si pamätám, tak DPB vykazoval nasledovné prevádzkové náklady na jedne osobokilometer v roku 2002 či kedy:
autobus: 51 hal/oskm
trolejbus: 49 hal/oskm
električka: 24 hal/oskm
Ono je to s trolejbusmi a ich nákladmi pri porovaní s autobusmi tak, že raz je výhodnejšie jedno, raz druhé. Ale rozidely sú tam malé. Čo je problém trolejbusu je že vyššia počiatočná investícia oproti autobusu a takisto drahšie vozidlá. Lenže v praxi majú aj dlhšiu životnosť ako autobusy a neviem či sa nedajú aj dlhšie odpisovať (ak niekto viete, doplnte ma). Problém nastane vtedy, ak ti práve konší životnosť trolejového vedenia a vozidiel a práve v tom čase vychádza autobus v rovnakých reláciach lacnejšie. Takto zaniklo mnoho trolejbusových prevádzok v čase lacnej nafty.
musim si to este poriadne pozriet hehe. Na to ze eliny maju baterku som vtedy urcite nemyslel ked som sa na to pozeral ?. Kuknem sa na to ked budem nabuduce v eline, ale po predchadzajucom fobustovom vysvetleni mi to pride logicke.
Takze teraz je mi to myslim uz uplne jasne 
fobust
25 kV električky ani trolejbusy určite nemajú. V Bratislave jazdia na 600 V jednosmerných. Norma zakazuje vyššie napätie ako 1000 V v trolejovom vedení mestských ulíc. V praxi sa zaužívalo 600 V, ale niekde je aj 750, výnimočne 1000 (v Taliansku sú alebo boli také trolejbusové prevádzky). Pôvodné napätie Bratislavských električiek a trolejbusov bolo 550 V, neskôr zvýšené na 600 V. Rýchlodrážne systémy a metro jazdí zvyčajne na 750 V, londýnske metro jazdí na 630 V tuším. Unikátnosťou londýnskeho metra je aj štvorkoľajný systém, oproti bežne používanému trojkoľjanému - má samostatnú koľajnicu na prívod aj odvod el. energie. Jedna má plus 420 a druhá mínus 210 V. Výhoda je v tom že nevznikajú blúdivé prúdy a pri poškodení izolácie pri ktorom dôjde k uzemneniu jednej koľaje sa môže premávať ďalej, nakoľko nie je uzavretý el. okruh.