http://www.dpb.sk/sutaz/vyzvy/2005_0027vuszjp.pdf
verejné obstarávanie na opravu križovania trolejového vedenia trolejbusov a električiek v križovaní ulíc Mickiewiczova, Špitálsk a Americké námestie.
Predpokladaný financie 2 mil. Sk.
Koľko váži tá meniareň v električke v Karlsruhe? Pritom v Nemecku potrebuješ z dôvodu frekvencie trakčnej siete 16,7 Hz trikrát väčšie trafo ako u nás.
No tak v Paríži:
1) Žiadne medzimestské vlaky tunelom popod centrum neprechádzajú.
2) To, čo poppod centrum prechádza, sú vlaky siete RER (Réseau Exprés Régional) čiže takého parížskeho S-Bahnu. A po ROVNAKÝCH koľajniciach ako metro určite nepremávajú. keď majú napájanie 1,5 kV z troleja...
Chlapče, až budeš vedieť o metre toľko, čo Papyr, tak už budeš mať biele fúzy až po zem.
Zatiaľ sme nepočuli žiadny racionálny argument v prospech metra od fanatických metrofilov.
Neviem, prečo by zanietený električkár s objektívnymi argumentmi pre električky v konkrétnej situácii a v konkrétnom mieste, čase a trase mal byť niečo horšie ako zanietený metrofil, ktorému je jedno, čo to vlastne bude za systém, hlavne aby sa to volalo metro! Pre také typy už vymysleli recept v Spojenom Kráľovstve, kde sa obnovené električkové prevádzky volajú Metrolink a podobne:-P.
Tak kolko by vazila ta meniaren, ktoru by so sebou ten voz musel vozit, ako by to zvysilo osove tlaky, ako sa toto nasledne prejavi na udrzbe trati, kolko ta sranda bude stat. Mas to vsetko vyratane a mozes mi ekonomicky zdovodnit vyhodnost toho systemu? A dalej mi vypracuj dopravnu ododstatnenost ktore potvrdi nutnost takeho riesenia. Dalej mi mozes vypracovat studiu ako sa sprava zeleznicney profil kola v oblukoch s polomerom 25 metrov a pod. Dakujem.
s inym profilom kola tu plz neargumentuj, pokial by sa menil rozchod tak by bolo mozne si vybrat aky sa pouzije a tak by nebol problem pouzit presne rovnaky ako maju zeleznice... trakcne napajanie a prejazdovy profil fozidla uz su trocha vacsi problem (ale riesitelny a urcite jednoduchsie ako zmena rozchodu )
Keby aj mali rovnaky rozchod, nezabudaj na uplne ine napajacia napatie, iny profil kola a aj samotneho vozidla, ktore by bolo dost daleko od peronu k tomu, aby sa pohodlne nastupovalo. Navyse to vobec nie je nutne.
e #41644 Ámos Keynes, BiGmac Musim sa pridat k BigMacovi v tomto. scasti pravdu. Ale s casti, nie. Zavisi od tzpu programu pre hlasic. Lebo poznam osobne dve druhz programu. Ten v ktorom sa regulacia hlasitosti neda ovladat a taka kde sa da prepinat, pocas prevadzky rezim denne nocne, bez ohladu na cas. Bohuzial tento posledny sposob menovanz sa pouzuva iba v Kosiciach. Hlasitost ma stupnicu od 1 - 50. Standardne sa experimentovalo z roznou urobnou hlasitosti a pokial viem tak hladinna denneho hlasenia je upravena na stupen 42 a nocne na 38. Samozrejme tieto dve rezimi su ovladane automaticky v zavislosi od casu ako to pisal Bigmac
No uvidime ci to tak bude, ja o tom az tak skalopevne presvedceny niesom. Celkom zaujimave bolo ked medzi projektami na rychldraznu elektricku bol aj projekt Metra a.s. ktory pocital s neskorsim prechodom na metro.To ako keby lava ruka nevedela co robi prava ?
Re #41648 Miro: No myslmim ze rozchod by na kratkom useku nebol problemom, skor mozno trakcne napatie. Existuje aj inde kde po kusku trate chodia kolajove vozidla z roznym rozchodom.
Amos: Tranzitujuce kamiony patria na vagony a nie do ubohej a aj bez nich pretazenej cestnej siete. Pokial tu bude nakladat alebo vykladat, dobre nech jazdi, ale inak by som ho dalej ako po najblizsiu zeleznicnu stanicu nepustil. A tranzit Rajka-Kuty je dost silny zatazovy smer na to, aby bola linka kombi dopravy dostatocne vytazena. Len ju treba vozit v hodinovom (pripadne polhodinovom) takte. Staci len v noci a pocas spiciek zakazat vjazd tranzitu na uzemie mesta.
Amos: Hlasice programuje a nastavuje vylucne Stredisko spojovacej techniky DPB. Vodic do toho nema ako zasiahnut, aj keby sa hned ako snazil, aj tak hlasitost neovplyvni. Zasa len trepes polopravdy. Pravda je taka, ze sudruhovia pseudoinformatici to nevedia zapojit a toboz nie nastavit. Hlasitost nastavuje program palubaku, od 06 do 20h ma dennu, od 20 do 06h ma nocnu. Je to sice blbost, ale je to tak, stdruhovia este nezistili, ze vnutorna hlucnost vozidla je rovnaka bez ohladu na cas.
A presne o tom hovorím. Len Jonnymu jednoducho nevysvetlíš, že tá električka bude mať rovnaké vlastnosti ako napríklad Viedenský Ubahn len vozidlá budú menšie a preprava menej kapacitná, ale stále pre Bratislavu postačujúce, lebo kapacita je výsledkom násobenia obsaditeľnosti vozidla + počet vozidiel za hodinu.
A budem radšej keď mi pôjde 40 električiek o obsaditeľnosti 350 ľudí (čiže každých 90s) ako 12 súprav metra o obsaditeľnosti 1000 ľudí každých 5 minút.
On jednoducho potrebuje názov metro. A keby sa celý prokejt električky do Petržalky od začiatku nazval ultraľahké metro tak bude spokojný a žiadne debaty s ním tu nenastanú.
V Ríme som išiel metrom po taliansky metropolitana zo stanice Roma-Termini do štvrte na okraji Ríma E.U.R. Keď sme vyšli z centrálnej časti mesta, niekde za hradbami v Roma-Ostia, tak sme vyšli na povrch a ešte niekoľko kilometrov sme sa viezli do štvrte E.U.R. Taliani to nazývajú metrom, nemal by byť názov rýchlodráha aspoň v tej časti ak ide po povrchu?
Aha, takze asi pojde o dvojkolajnu, elektrifikovanu, segregovanu, normalnerozchodnu zeleznicu. Hej, to beriem. A preco do toho nezaintegrovat aj sucasne elektrickove trate? Tie maju byt extra?
Zmeniť zobrazenie
Hľadá sa v texte príspevku aj v mene používateľa. Súčasne je možné hľadať viac výrazov oddelených medzerou. Návod pre pokročilé vyhľadávanie nájdete tu.
Znelo to dost nelovensky 
)
fobust
Keby aj mali rovnaky rozchod, nezabudaj na uplne ine napajacia napatie, iny profil kola a aj samotneho vozidla, ktore by bolo dost daleko od peronu k tomu, aby sa pohodlne nastupovalo. Navyse to vobec nie je nutne.