Reakcia na: Jenki #32487:
Pred chvíľou som sa vrátil z DP a ponavštevoval pár kľúčových ľudí od nižších až po najvyššie miesta. Síce som sa nedozvedel aké je zapojenie výzbroje (ešte sa stretnem s kompetentnou osobou z elektroskúšobne), ale aspoň som zistil, že všade sa o používaní prepínania reverzu vie. Aj napriek tomu mi vedúca výpravy potvrdila, že prepínanie reverzu je v bežných podmienkach zakázané. Bežné podmienky sa však dajú vyložiť rôzne. Náhodne som sa stretol aj s niekoľkými najskúsenejšími vodičmi, ktorí práve vyrážali na špičku na rýchlodráhu. Všetci svorne tvrdili, že bez prepínania reverzu sa jazdiť nedá. Na záver na mňa zapôsobil rozhovor so zamestnancom na jednom s najvyšších miest, ktorý mi po tom, ako som vysvetlil možnosti zapojenia výzbroje a vyslovil želanie o vyskúšanie niektorej T3, tak mi bolo povedané, aby som sa na tom s niekým dohodol a vyskúšal. 
V tejto súvislosti si chcem ešte raz prejsť, ktorý výsledok skúšobnej jazdy patrí ku ktorej možnosti zapojenia:
- v prípade odpichu na 300A a následnému streleniu (všetky 3 možnosti?)
- v prípade naskočenia čeľustí
- v prípade, že sa nebude nič diať (ktorá možnosť+finta s pridržaním odpadnutého LO).
Ešte jeden zaujímavý poznatok, ktorý som sa dnes dozvedel, že v prípade súprav 3xT3 sa zrýchľovače sa nastavili a dolaďovali tak, že jednak sa celý vlak správal ako jeden voz a jednak bola príprava stiahnutá na najnižšiu možnú mieru (údajne medzi 50 až 100A pri rýchlostiach 55 až 65 km/h). Aj z tohto dôvodu vozidlá trojičiek premávali stabilne bez prehadzovania vozidiel, či odpájania posledného vozidla (pre možnosť ďalšej prevádzky v súprave 2xT3) alebo oboch zadných vozidiel (pre možnosť ďalšej prevádzky ako sólo).
Jenki
Vypínání reverzu se dělo na rychlodráze od nepaměti, určitě nejméně 30 let. Samozřejmě to způsobovalo devastaci plechů ZR, takže se mezi plechy narvaly azbestové pásky. To sice zabránilo kroucení plechů, ale zato se úplně zrušil průtok vzduchu zrychlem a plechy se začaly silně přehřívat a praskat.
Následně se různě laborovalo s rozměrem a umístěním vložek mezi plechy, aby se našlo aké - také optimum, a dokonce se daaké našlo. I přesto ale byly košické zrychly vždy děs a hrůza, na parcovišti Stykače & zrychlovače na ně dodnes se slzou v oku a sekerou v ruce vzpomínají dodnes.
Už tehdy (kolem r. 1980) se prý někde v hospodě mluvilo o možnosti nějakého přeprasení obvodu pilotmotoru. Jak to dopadlo dál jsem se nedopátral, ale dokážu si to poměrně přesně představit.