J: Nebezpecenstvo kompromisneho riesenia je, ze ak to bude bezna trasa, pri kazdej vrbe sa najde skupina iniciativnych obcanov, ktori prave tam potrebuju zastavku a urobia peticiu a sme dosli... po par rokoch uz ani nerozoznas, co malo byt rychlodrahou a co nie. Cize musi to byt nieco, co vydrzi takuto manipulaciu ako kompaktny celok, a prave v pripade metra, alebo samostatne navrhnutej trasy ta odolnost voci spriemerovaniu je vyssia. Amsterdam sice nie je ziarivy priklad riesenia MHD, ale maju tam napriklad linku 51 metra, ktora je osadena lahkymi vlakmi Sneltram, ktore po vyjazde na povrch pouzivaju trasu elektriciek (kvoli tomu maju aj horny zberac). Ale ta trasa je samostatne teleso, nie je to poulicna elektricka a zastavky su rozdelene na dve urovne - pri nizkej zastavuju elektricky, pri vysokej Sneltram. Sneltram vsak nie je elektrickou.
Odporucam mrknut na:
http://world.nycsubway.org/eu/nl/ams-metro.html
tam je vidiet rozdiel medzi vozidlami Sneltram (linka 51) a klasickeho metra (ktore tam tiez ciastocne chodi po povrchu).
Odporucam mrknut na:
http://world.nycsubway.org/eu/nl/ams-metro.html
tam je vidiet rozdiel medzi vozidlami Sneltram (linka 51) a klasickeho metra (ktore tam tiez ciastocne chodi po povrchu).
yale
Vystavba elektricky do Petrzalky ma nevyhodu v tom, ze sa v projekte lahko daju robit kompromisy, takze vyvoj pojde asi takto:
- naco stavat standardny rozchod, metrovy nam staci a elektricka moze behat aj po ostatnych tratiach (aj ked sa neskor ukaze ze nemoze)
- naco stavat vsetky krizovania mimourovnovo, niektore staci urobit v urovni a s preferenciou (ktora casom zanikne)
- naco kupovat nove vozidla, ved mozeme lacno zrekonstruovat T3
- naco stavat uzatvorene stanice, stacia ostrovceky, nastupovat do vozidiel sa bude po schodoch
- naco trasovat Petrzalku vo vykope, staci po povrchu
atd...
S metrom sa to prilis neda, to je stavba sama o sebe, kompromisy sa v procese vystavby uz nedaju robit. A dokonca pri troche stastia by ho mohol prevadzkovat niekto iny ako DPB.
Samozrejme, metro moze chodit mimo centra aj po povrchu na samostatnom telese. Dolezite su vsak jeho vlastnosti: nastup v rovine podlahy, velkokapacitne supravy, plna preferencia v doprave, informacny system, jednoduche prestupy na ostatne typy dopravy. Tie vozidla ktore v takychto systemoch jazdia su blizsie vlakom ako elektrickam. Combino ani ULF nie je na rychlu premavku s velkou prepravnou kapacitou. Staci si postat na prestupnej stanici metra a clovek za chvilu pochopi, kolko ludi sa tadial premelie.
Do Petrzalky by teda mala ist naozaj kapacitna prepravna zbernica noveho systemu, aby sme tu za par rokov nemali iba ospalu trat po ktorej sa elektricka hrkoce pol hodiny, podobne ako dnes na Zlate Piesky.