Diskusné fórum › Všeobecná diskusia

Ja som len tiež obyčajný cestujúci, neviem odpovedať.
Súhlasím s bobitwom, že nám to môže byť jedno: potrebujeme vedieť kam ísť.
Tam kde sú vybudované nástupištia, je dôležité, že mám ísť na X nástupište. Číslo koľaje je v tomto dôležité, aby som nenastúpil do nesprávneho vlaku, keď sú pri jednom nástupišti dva vlaky. Tam kde nie sú nástupištia vybudované (napríklad Nitra) tam je číslo koľaje dôležité od začiatku úkonu nastupovania do vlaku, počnúc počúvaním staničného hlásenia.
Musíš byť sústredený, to za Teba žiadna technológia nespraví.

Myslím že si nepochopil tú Mirovu vetu Všetci vieme že za tým je nejaký systém ale pre náhodného cestujúceho to sú náhodné čísla bez akéhokoľvek zjavného poradia. Nie je dôvod toto používať v komunikácii voči cestujúcim.

Je mi jasné, že pre železničiarov má toto číslovanie význam, ale pre cestujúcich je proste maximálne neintuitívne. Nemohli by fungovať paralelne dva systémy číslovania koľají - interne by to ostalo tak, ako doteraz a pre verejnosť by sa to počítalo v poradí od staničnej budovy?

Teraz sa nepamätám ako sú v Žiline sú na stanici staničné hlásenia v anglickom jazyku, ale v slovenskom jazyku konkrétne u nástupišťa 1 zahlásia, že vlak zastaví na nástupišti jedna, koľaj tri, sektor H až J.

Poradím Ti: Choď na www.vlaky.net, najdi si trať 120 Bratislava-Žilina, vyber objekt stanica Žilina, v dokumentoch najdi schématický náčrt stanice. Je síce z čias pred prestavbou stanice, ale na vysvetlenie princípu číslovania staničných koľají postačí.

Tebe ako bežnému cestujúcemu je jedno, čo má aké číslo, či písmeno, či aká je za tým logika. Potrebuješ vedieť kam ísť. Ak to označia ako koľaj Psíček, tak pôjdeš na kolaj Psíček.

Nie sú to náhodne rozhodené čísla. Čo som sa a o tejto problematike dočítal tak čísla kolají sú nasledovné : v smere od začiatku trate napravo sú nepárne čísla, naľavo sú párne čísla.
Keď si zoberieš Žilinu, tak začiatok trate je Bratislave, tak keď sa postavíš v smere od Bratislavy, tak napravo koľaje sú číslované 1, 3, 5, 7 ... a naľavo sú číslované 2, 4, 6, 8 ..., s tým že koľaj 1 a 2 sú priebežné, tzn. koľaje, po ktorých prechádzajú vlaky, ktoré v stanici nestoja, čiže koľaje bez nástupíšť. Zober si napríklad stanicu Bytča, alebo hociktorú prebudovanú stanicu.

Ani som si nevšimol prvé, čo udrie do očí, je to číslo koľaje. Už som musel jedného cudzinca presviedčať, že je naozaj na nástupišti 1 a nie 3.

Celkom by ma zaujímalo, koľko cestujúcich chápe to číslovanie koľají a pre koľkých sú to len náhodne rozhodené čísla.

Áno, ale na celej odchodovej tabuli po celej šírke máš "nástupište-platform 3" a tie čísla obrovské 10 a 14 sú v rámečku s nápisom "koľaj-track"
A obdobne je to na nástupišti č. 1

Lebo Predmestie má horší prístup k MHD (na druhej strany cesty) a zvyčajne tam zastavuje päť a pol vlaku.

Keby sa ten most na nástupištia predĺžil až k zastávke MHD a zastavoval by tam Ponitran zastavujúci aj v Pezinku a integrovaný v IDS v hodinovom takte, tak by aj Predmestie malo lepšie využitie.

Mozes si porovnat - rovnaka mierka.

Slovo nástupište je slovenské a je teda definované tým aký význam má v slovenčine. Väčšina Európy proste uvádza koľaj.

Ale v celom civilizovanom svete sa pod pojmom nástupište myslí jedna nástupná hrana, t.j. to, čomu sa u nás hovorí "koľaj" a to preto, aby neboli vlkä pletené dvojakým číslovaním.

od 75-ky a PAD z mesta zase cez štvorprúdovku ideš na Vinohrady.

Hej a vôbec ani trochu v tom nehrá rolu prechod cez štvorprúdovku od zastávky.

Za S55 môžem povedať, že na Trnavskej strane to prázdne nechodilo.

čiastočne aj vyberajú. Zober si také Vinohrady vs. Predmestie. Rozdiel v polohe sa vzájomne vyrovnáva(okolie depa Krasňany vs. sídlisko okolo Nobelovej), ale pri sparťanskom vybavení Predmestia ľudia ak majú na výber, radšej idú z Vinohradov.

technická poznámka: v slovenskej železničnej terminológii sa, pokiaľ viem, nástupišťom rozumie celý súvislý betón vedľa/medzi koľaje, slúžiaci na čakanie cestujúcich tesne pred príchodom vlaku. Takže BAHS má potom 6 nástupíšť a Wien hbf neviem.