Diskusné fórum › Všeobecná diskusia

Bol som niekoľkokrát na služobnej ceste v Ríme. Tam boli semafory chápané ako dekorácia, autá sa valili a chodci, keď chceli prejsť jednoducho vošli do cesty, autá spomalili natoľko, aby prešli na druhú stranu. Na ktižovatkách boli tlačenice äut, ktoré akýmsi zázrakom prechádzali krížom. A to mi všetci hovorili, že v Neapoli je to oveľa horšie.

Nuž a potom ma poslal zamestnávateľ na školenie do Turína. Ako v Taliansku, prešiel som (prázdnu cestu) do polovice (po ostrovček) na červenú a všimol som si, že som bol sám. Ostatní čakali na chodníku na zelenú. Tak som počkal aj ja na tom ostrovčeku a odvtedy som v Turíne ani len nepomyslel na to, že by som prešiel inak ako na zelenú. A pritom tam tých áut toľko nechodilo.

Podobne to bolo keď som bol vo Washingtone a v New Yorku. V New Yorku som mohol prejsť krížom cez cestu mimo prechodu policajtom pod nosom, vo Washingtone by za to bolo vypisovanie lístkov a pokuta.

Ideálne by mali tlačítka a senzory vo vozovke zabezpečiť, že sa časom čakania neplytvá. Deti v školách píšu domáce úlohy s pomocou AI, tak by mohla AI zabezpečiť aj dynamické riadenie dopravy. Potom by bolo logické čakať na zelenú, predsa je to len istejšie, keď to mám potvrdené, že môžem prejsť.

Nedávno ma na Šafárikovom námestí takmer zrazilo auto idúce z Vajanského nábrežia na Dostojevského rad. Ja som prechádzal na zelenú od Umelku smerom k parčíku, on to sekol na červenú. Takže ani tá zelená niekedy nie je zárukou.