Niekoľko rokov som býval na Holíčskej, ako je konečná 68 a 94. V lete a zime nám roky pod oknami hučali autobusy nonstop, lebo však v lete treba klímovať a preto musel bežať autobus naprázdno, v zime treba kúriť, zase musí bežať autobus naprázdno.
To je ten problém. Na jednej strane tu máme ľudí, čo kričia, že potrebujú klímu, či kúrenie v autobusoch, na druhej strane máš tu obyvateľov, ktorých proste rušia autobusy. To je to isté ako všetci chcú parkovací dom, ale nikto ho nechce pred vlastným domom a iné podobné situácie.
To s tou 67 je tiež pravda, aj keď tam podľa mňa zohralo úlohu aj to, že ju tam nezaviedli hneď od začiatku. Ešte aj zastávky sú len jednosmerné, aby ich niekto nemal pred plotom, aj keby kľudne mohli (a aj mali) byť obojsmerné. Aj po ulici Pod Zečákom mala pôvodne jazdiť 30, ale údajne ju tam už obyvatelia nechcú/nepotrebujú. Tá N80 detto, odkedy jazdí opäť cez Zochovu býva menej vyťažená ako keď jazdila cez Šafárikovo nám. Fakt škoda, že sa kvôli niekoľkým obyvateľom sa ruší MHD pre celé oblasti.
Úplne by stačilo keby DPB a mesto prestali upravovať linkové vedenie podľa toho čo im práve napísal nejaký náhodný kverulant. Však to je úplne absurdné že sa zhoršuje obsluha mesta MHDčkou len preto že niekto si neželá autobus na jeho ulici (viď aj 67). WTF? Ja keď teraz napíšem že ma rušia trolejbusy na Miletičke o šiestej ráno, tiež to DPB zruší?
Plné reči o preferencií VHD a nakoniec ani elementárne veci nie sú schopní udržať.
Aha, ďakujem, takže tie autobusy potom museli jazdiť napríklad aj po Klobúčnickej, to muselo byť celkom zaujímavé.
A akože tiež si myslím, že tá poloha bola lepšia ako Hlavná stanica. Škoda, že tadiaľ dnes prechádza iba N61. Uživilo by sa tam aj viac nočných liniek. Problém s otáčaním (v súčasnosti tam sú všade slepé ulice) by sa dal vyriešiť prejazďovaním medzi linkami. Problém by však bol asi s hlukom, keďže ešte aj N80 museli odkloniť zo Štúrovej a to do nej nastupovalo dosť ľudí v centre.
Však som presne to robil, čo po mne chcel môj nadriadený. Zadanie dávalo zmysel, tak som neskúmal pozadie, nakoniec to ani nie je mojou náplňou práce zisťovať, či to, čo po mne požaduje vedúci a čo dáva na prvý pohľad aj zmysel, naozaj prospeje mojej kariére. Až spätne, keď ma vyhodili, som si začal dávať dokopy rôzne malé náznaky, ktoré som dostával najmä od jedného človeka, v štruktúre paralelne k mojej pozícii, ale v odlišnom zadelení. Zjavne vedel o tom viac, než by vzhľadom k náplni jeho práce potreboval. A jeden človek vo vedení, paralelne s mojim vedúcim (ktorého vyhodili a potom vyhodili mňa) mi povedal, že moc veľa viem a istí ľudia to vnímajú ako hrozbu. Ja som to vtedy nebral moc vážne a nechcel som tomu veriť, ale spätne si uvedomujem, že som naozaj niečo musel vedieť, lebo som to ceé vybudoval, vystaval celú logiku nanovo a hlavne to fungovalo oveľa spoľahlivejšie na tom istom hardvéri, než predtým. A dokonca som cítil istú hradosť na seba, že som to dokázal. Aspoň pár dní, než vyhodili môjho šéfa a následne mňa. Ao, a to, že ma istí ľudia vnímajú ako hrozbu mi povedal iba medzi štyrmi očami a až po tom, čo bolo moje vyhodenie oficiálne. Formálny dôvod si našli samozrejme iný a všetci sme vedeli, že je to hovadina. Zjavne nebol z tej situácie nadšený, ale nechcel si robiť problémy. Nemusel sa so mnou vôbec baviť, urobil to z vlastnej iniciatívy. Zvažoval som rôzne kroky, mohol som proti tomu aj bojovať, ale ťažko by som niekomu dokazoval, že to, čo som vybudoval, je objektívne lepšie. Nakoniec som si vyrokoval aspoň nadštandardné podmienky odchodu, nad rámec toho čo garantuje zákon a čo mi ponúkli oni. Dali mi dobré hodnotenie a tým to končí. Nechcel som viac v IT oblasti pracovať. V tom čase ma už dlhšie prehovárali, aby som išiel do DPB. Tak som to prijal. Platovo som sa prepadol, ale nešiel som to robiť pre peniaze. V DPB som zlyhal na celej čiare a odišiel som sám, mimoriadne sklamaný a smutný. V čase odchodu z DPB mi bola formálne diagnostikovaná depresia, nastúpil som liečbu a začal si hľadať prácu. Pol roka som nemal žiadne dobré ponuky až nakoniec boli zrazu dve, z ktorých som si mohol vyberať. Pravdupovediac, vybral som si tú prvú, ktorá prišla. Druhá bola o dva dni neskôr a obe možnosti som si osobne pozrel, aby som sa porozprával s ľuďmi ktorí tam pracovali, videl priestory, náplň práce z prvej ruky atď. Prvé dva týždne som zvažoval, že vypoviem zmluvu bez udania dôvodu a zmení zamestnanie za tú druhú, v tom čase stále otvorenú ponuku. Ale nakoniec som sa rozhodol ostať, lebo ľudia sa ukázali ako potenciálne dobrí kolegovia, čo sa mi potvrdilo. A to je dôvod, prečo som ostal tam, kde som. A aj dôvod, prečo odmietam formálne prejsť zmenou v rámci štruktúry, lebo nechcem aby bol môj nadriadený narcistický psychopat typu Matovič. Vzťahy v ich tíme sú doslova toxické, ako sa tam nielen o ňom, ale čiastočne aj navzájom vyjadrujú je niečo, čo je hádam ešte horšie než som zažil v DPB. Zároveň som za 8 rokov odmietol akýkoľvek kariérny rast, držal som sa vedome najnižšej možnej pozície, po skúsenosti z predošlej IT práce. Moji kolegovia sa špecializovali a prevzali na seba časť kompetencií ľudí, prešli čiastočne do 2nd level, čiastočne sa špecializovali a nahradili ľudí, ktorí odišli do dôchodku. Len ja som sa vedome rozhodol o nič sa nesnažiť a nerobiť nič naviac, neukazovať iniciatívu, hoci by sa to vedúcemu mohlo páčiť. Na mítingy som prestal chodiť ešte počas pandémie. V rámci smalltalku pri káve som sa aj tak dozvedel o čom boli, čo sa preberalo a aké boli závery. Povedal som im iba moje cynické komentáre k veci, ktorými som ich sral, ale nakoniec sa ukázalo, že som mal pravdu. Pripadám si ako v nejakej šibnutej knihe, lebo to, čo sa mi tam všetko "prepieklo" ma niekedy vážne prekvapuje. Neboli to zámerné sabotáže ani ohováranie, ale pár e-mailov ako reakcií na isté veci, ktoré sa diali, samozrejme adresované všetkým. Ako člen Helpdesku všetky tie maily dostávam. Asi pred dvoma rokmi som si myslel, že som to fakt prehnal, lebo aj môj šéf mi povedal, že to nebolo z mojej strany strategické, ale na moju otázku, že či som snáď napísal niečo, čo by nebola pravda, mi povedal, že nie, ale nemusel som to formulovať práve tak ako som to formuloval. Tým to končilo. Podpora prišla nečakane zo strany ľudí, do ktorých som pravidelne rýpal, lebo som videl hlúposť ich konania (a možno si to uvedomovali sami, lenže robili niečo, čo sami nechceli, len sa k tomu nechali donútiť - na rozdiel odo mňa, ja som otvorene povedal, že takej hlúposti sa zúčastňovať nebudem). Dokonca aj Sicherkeitsbeauftragter mi dal písomné napomenutia za dve veci. Ale spravil to iba preto, aby náhodou niekto nezačal rýpať do neho. Moc dobre vedel, že to, do čoho som rýpal, si to rýpanie zaslúžilo a ja som bol ten debil, ktorý to otvorene a na plnú hubu povedal. Dodnes s ním vychádzam nadštandardne dobre. Ale už sa mi o tom nechce písať.
normalne, v casti pred starou trznicou bola velka tlupa autobusov, obdobne ako dnes rozjazd na hlavnej stanici.... (a obrat bol sposobom "okolo bloku" teda obdobne ako napriklad dnesna 94 a 31 cez vazovovu)
prejazdovanie neviem, ale skor nie, kedze to by okrem ineho vyzadovlo vymenit vsetky (plastove) tabulky vo vozidle.....
a liniek bolo 15 alebo 16 (od 130 vyssie, a "domovska", teda ta co som obvykle pouzival, bola vtedy pre mna 144)
a na zastavkach mali modre tabulky s bielym pismom
inac na navrat z akcie v meste to bolo omnoho praktickejsie ako sucasna hlavna stanica
Kto by to bol čakal že od zamestnancov sa očakáva že budú pracovať v súlade so zadaním od svojich nadriadených. Načo tam podľa vás ten management asi tak je zamestnaný, ak nie na robenie strategických rozhodnutí?
Môžeš sa rozčuľovať koľko chceš, ale ty nevidíš do toho, čo je na pozadí. Tvojou úlohou ako zamestanca je robiť to, čo máš v pracovnej zmluve a čo ti zadá vedenie.
U nás tiež istý zamestnanec obišiel nadriadeného a pleskol nejaké informácie, lebo však hento je tak a tak lepšie a snažil sa potopiť inú firmu, ktorá na tom pracovala, aby vyzeral lepšie, keďže tak trocha na tom meškal a oni mu neskoro dodali nejaké podklady. Letel na hodinu. Chceš vedieť pozadie? Na začiatku sa trocha odfušoval koncept, lebo nikto nečakal, že sa daný projekt bude realizovať. Vedelo sa o tom a šanca na realizáciu bolo 0,001%. Ale aby to bolo zaplatené, muselo to prejsť kontrolou, aby to nevyzeralo odfušované. To boli informácie od investora. Vedelo o tom len pár ľudí z vedenia a vedúci projektu. Problém nastal neskôr, keď investor projekt opustil, lebo bol drahý, ale projekt predal inému investorovi, ktorý na to našiel peniaze. A problém bol na svete. Zrazu sa muselo dosť prerábať a boli tam aj dosť vysoké pokuty, keďže naše firmy boli zodpovedné za realizáciu v ramci tej zmluvy. Takže po dohode sa troška naťahovali nejaké termíny atď a vystupovalo sa jednotne pred investorom. Tento človek do toho ale toho hodil vidly a potopil druhú firmu namiesto toho, aby sa o tom porozprával s vedúcim, ktorí ale na nič netlačil, len hovoril, ak je problém, daj mi vedieť, vyriešime. Investor zrazu uvidel možnosť aby sa mu vrátilo cez 200 tisíc € cez pokuty a už to išlo. keďže natretá sa firma sa bránila a aj my sme schytali 240 tisícovú pokutu. Keby držal hubu, tak sa nič nestane, obe firmy síce budú troška za blbcov, by sa to natiahlo o nejaký mesiac - dva, padnú nejaké malé zmluvné pokuty možno, ale všetko by sa spravilo ako treba a ešte by tam ostal aj nejaký zisk. Ale nie, vďaka idiotovi sme skončili cez 350 tisíc € v mínuse, lebo investor si potom nechal vyplatiť každú pokutu za nedodržanie termínov, sme tam 2 mesiace makali 30 ľudia 10-16 hodín denne, aby sa to stihlo.
Hľadá sa v texte príspevku aj v mene používateľa. Súčasne je možné hľadať viac výrazov oddelených medzerou. Návod pre pokročilé vyhľadávanie nájdete tu.
Ma178rek