Diskusné fórum › Všeobecná diskusia

Tak u nás jazdila na l. 9 taká pani čo vyzerala podobne, pani Kainzová sa volala, ale to bola Pani Vodička. Jazdiť vedela, kačičiarskymi zlozvykmi netrpela a preslávila sa tým, že s káčerom ušla jednomu nášmu vodičovi, čo sa chválil ako hrozne rýchlo jazdí. To tak raz prišla na konečnú Ružinov-Pošeň (dnes Astronomická) a hádam o päť minút sa dorútil spotený rýchlojazdec a pýrta sa jej: "Babka, ako ste to dokázali mi ujsť?" A ona na to "Videla som v zrkadle, že sa na mňa lepíš, tak som na to trošku šliapla, aby si nemal voz do voza".
I.

Pozri si CP, uvidíš... (jedna s 12 min. a jedna s 10 min.)

Re #24016 Sarko: S dotyčnou som mal tú česť len raz v živote. Bolo to na KT-čku č. 530 a práve sme vyšli na rýchlodráhu a bolo neZetko, takže si vieš predstaviť. Úpenlivo som sa snažil o niečom rozmýšľať a nesústrediť sa na jej techniku jazdy, lebo by ma trafilo

Obávam sa, že sa to spočítať nedá. Tak v priemere jeden za službu? Ale boli s ním veľa hodnotné zážitky:
Napríklad keď mu na súprave 2*T3M odišiel jeden motor, pričom na T3M sa dajú vypínať podvozky samostatne a s takouto závadou sa dá normálne dojazdiť služba, tak pán Milko sa nechal nakuplovať a dotlačiť, pretože "istota je istota a vieš, nechcem pokaziť tyristor".
Alebo sme mu pred výpravňou priviazali na zadnú kuplovačku takú drôtenú rohožku. Milko s ukrutným rachtom spravil kolo na l. 10 a keď sa vrátil na JD, tak zahlásil "chlapci, idem na kanál, zvoní mi 4. kardan, ja to podľa zvuku presne poznám":-).
Re #24015 fobust: Cíferanov nepoznám, hlavne nie tých mladých, ja som na elektrónkach skončil tuším 1992, s JD som v kontakte, s Cíferom nie.
I.

Ozaj a poznali ste niekto "Panenku Mariu" z Brna? Bola to taká 60 ročná čiperná baba, o ktorej som počul v '92-hom toľko povier, že som ju chcel vidieť. Šalináři ma teda jeden deň zobrali na linku 4, ktorá jazdila ešte po pešej zóne a zoznámili ma s ňou. Uvidel som starenku s bielými vlasmi ako striebro, začesanými do zadu s vrkočom zatočeným do takej ozdobnej spony, aké nosia babky pod chustečkami (šatkami), mal som pocit, že nevidí dobre a naviac, keď sme sa rozprávali, otočila sa o 90°, našľapovala ľavou nohou a nesledovala premávku. Zbledol som, lebo KT-čko si to od roly (hl.n.) valilo škr-škr na svoboďák, ľudia intuitívne odskakovali a ja som narýchlo rozmýšľal, kedy skočím po záchrannej brzde. Našťastie, nikomu sa nič nestalo a Panenka Maria sa onedlho pobrala do dôchodku s najazdenými viac ako 2 mil. km...

To sme v KE mali takú tetu menom Harčariková, ktorej nemohli vôbec dať do ruky T3, pretože o chvíľu by už jačala do vysielačky, že s ňou trhá...

Prirovnal by som ju k bratislavskému Milkovi, ale to si neviete ani predstaviť, keď táto teta robila R-ky, takže raz som sa skoro scvokol, keď na rýchlodráhe medzi dvoma zastávkami (cca 8 km) našlapla niekoľko 100x... Odvtedy keď som ju niekde videl, tak som v rámci prevencie ochrany svojho aj jej zdravia ostal radšej stáť na zastávke a čakal na iný spoj

Inac, ked sme uz pri sexiach, tak velmi casto sa stava, ze Krabusti napalia sexiu za zastavkou Americke namestie, smer Vazovova. Totiz z kacic su zvyknuty, ze pantograf je nad prvym podvozkom. A ked tam idu s duplakom T6A5, tak casto sa mi stava, ze to rozbehnu, potom dlho dlho gulaju, zadaju jazdu a natiahnu krasny obluk. Naposledy sa mi to stalo s Richardom F, predtym sudruh ritolez Zednikovic.

Kolko zrychlovacou pan Milko napalil???

Teta M:
To, ze ma ubohu techniku jazdy je jej vac, ale jej spravanie voci cestujucim je nepripustne. Radsej sa odvezem s absolutnym trotom, ale nech nejaci po cestujucich, ktori nic zle nespravili.

Iba jedna, či ich je viac.

Maďareičku samozrejme poznám. Najväčšia tragédia je v tom, že ona je prasvedčená, že vie jazdiť výborna a ešte vodičov poučuje štýlom "to nesmieš tak našlápnuť, to musíš jemne naťukávať". Kto vie niečo o technike jazdy so zrýchľovačom, si môže trahť vlasy...
Ale p. Mištunová bola lepšia, ona bola autorkou výroku "pod sexiom sa zablikne".
Potom ešte bol výborný pán Milko u nás na JD, ktorý miesto signalizácie Nevystupovať zvonil zvončekom, na pedále šliapal ľavou nohou a súťažil o najv 132čší počet našliapnutí v rovinnom úseku medzi zastávkami - napr. keď ešte bola zastávka Fobustová (=Turbínová:-)), tak medzi ňou a Magnetovou to pohodlne zvládol aj tridsaťkrát, od nástupišťa na JD to s l. 10 dokázal po Magnetovú vyše 70x...:-).
I.

Jáááj? Síce no... 53-ka...

Ktorá košická linka jazdí každých 12 minút? Štandard je špička ráno 15 min., špička popoludní 20 min., sedlo 30 min.

dik z infosy.viem kde to vsetko je.ved som v blave nejakey ten rok.len ceny som nevedel:-)...

Zaiste nie som jediny, kto ma s nou osobne zle skusenosti. Svojim spravanim robi hanbu DPB ale tam to nikomu nevadi. Iba to svedci o obraze tejto spolocnosti. Nikto nepojde hlavou proti muru, aj to je dovod preco to vyzera tak strasne....

499.1023: Ten historicky vek si trafil. Hovorime o takej fuzatej senilnej skaredej rachejtli z Krasnan, ktora nevie jazdit, tete Madaricovej. Fobust by ti vedel rozpravat!

tomassamko@pobox.sk

Urobím zdarma hociakú prácu vo vozovni.ZDARMA!!!!!!!!!!!ZDARMA!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!
Umývanie autobusov elektriciek .... odstranenie grafiti,upratovanie.......................

Koho nazývate tetou CrnCrn? To je tá pani vodička historického veku v blonďavej parochni, čo sa terazky volá Angyalová a predtým sa menovala Mištunová?
I.

Veru!
Aspoň sme vyfúkli zaujímavé čísla príspevkov, hejže?

Keď som minulý rok v januári robil na mape Košíc, bol som zmapovať aj ulice Luníka IX. Môžem Ti garantovať, že v zime je ten smrad "zamrznutý", takže najlepšie je ísť v letných horúčavách, kedy občas vypukne aj žltačková epidémia. Na blokoch je väčšina okien vybitých, zakrytých fóliami alebo zamurovaných s malými otvormi na vypúšťanie dymu z pecí. Výťahové šachty sú rozobraté do skrutky, medzi suterénom a prízemím sú rozbité železobetónové schody (kvôli železu do zberu), dokonca aj zábradlia na balkónoch, odkiaľ občas vypadne bezprizorné dieťa, pretože tucet až dva tucty detí je ťažko ustrážiť. V jednoizbovom byte, kde majú byť zaregistrovaní dvaja členovia rodiny, zistíš, že tam bývajú aj dve-tri generácie.

Keď som tam bol kvôli mape, orientačné čísla som nikde nenašiel (skončili v šrote), ale nabral som odvahu sa na to pýtať domácich, ktorí boli veľmi ochotní, aj som sa s väčšinou z nich bez problémov podelil o ich starosti. Niekde bolo orientačné číslo napísané s kriedou, na jednom mieste dokonca perom na papieri. Veru smutný obrázok...