Diskusné fórum › Všeobecná diskusia

„Pre efektivny dopravny system su iste linmity a ohranicenia ... Cas je jednym z nich. Doba 30 minut pre dostanie sa z lubovolneho konca mesta na druhy je maximalna doba pripustna pre NS v podmienkach Bratislavy“
Ďalší nezmysel dopravného diletanta. Limity a ohraničenia sa nikdy neudávajú v časoch "odkiaľkoľvek kamkoľvek", ale v rýchlostiach (napr. priemerná cestovná rýchlosť). A limit 30 minút je nezmysel. Ak by si na ňom trval, znamenalo by to, že vlak ako NDS toto kritérium nespĺňa. Už dnes je súčet časov jazdy Devínska Nová Ves - Hlavná stanica a Hlavná stanica - Podunajské Biskupice 34 minút a po pridaní ďalších šiestich plánovaných zastávok narastie na 41-42 minút. Obdobne DNV - Hlavná stanica 17 min., Petržalka - Rusovce 10 min.; do limitu na úsek Hlavná stanica - Petržalka zostávajú 3 minúty, čo je čas tak na vrtuľník.

Rozprávaš sa sám so sebou?

Prosim o pomoc...existuje nejaky web na Viedensku MHD ?? Myslim cestovne poriadky...Dakujem

Tak to je iná vec. To ani ja nemám rád, keď takto zdrhne. ?

Keď 95 zastavila na červenej pri Technopole, 83 ešte stála odstavená na konečnej. Keď prišiel jej čas, otočila sa na otočke, prešla okolo 95 stojacej na červenej a 95 ju v podstate pri Technopole stíhala, pretože 83 odišla až keď za ňou 95 zastavila...
Keby umožnila prestup, zdržalo by ju to 5 sekúnd.
Prestupný systém keď nefunguje je na ho...

"Rozpraval. Tu boli nazory (zase) rozne. Niektori tvrdia, ze je to obtiazne ba az nemozne - co by bol dalsi dovod navyse aby sa nerealizovala elektricka ale len NS MHD."

Električka bude mať (aspoň v začiatočnej fáze) samostatnú trať. Okrem toho, keby tam premával akýkoľvek iný NS, tak zvládnutie kapacity by bolo rovnako obtiažne až nemožné.

"Dalsi tvrdia ze je to vecou taktovania a synchronizacie - vlastne len tecnicko-organizacny detail. Magistrat ubezpecuje, ze to maju vyriesene."

Nie som síce odborník, ale osobne nesúhlasím. Stačí, keď Ti bude meškať jeden vlak (na železnici nič mimoriadne) a už budeš mať rozhodené aj električky. ?

"Vodiči 83, by ale mali mať povinnosť, keďže je to ich prvá zastávka, sledovať takéto situácie a prestup z mierne meškajúcich 95, 92, 99 umožniť, ktoré tam tvrdnú na červenej (idú okolo nich, čiže dobre ich vidia!)."

To máš ťažké, lebo potom aj 83 chytí meškanie a jej cestujúci tiež nemusia kvôli tomu stihnúť iný spoj. Iné by bolo, keby 95 zastavila hneď za 83 a až vtedy by 83 zdrhla. To už by mal počkať. ?

Tam sú zrejme zaradené naftové aj plynové Vrakosy, čo by mohlo byť dohromady 90. ?

Tá sa mi náhodou páči. Mohli by ju mať aj všetky vozidlá. ?

no ja som napr. vôbec nepochopil význam tých smajlíkov, teda vlastne zmysel, čo tých chceli povedať.. a takisto si neviem vysvetliť tie farebné štvorce, ktoré vyzerajú ako záplaty na tých vozidlách.. a takisto vzťah medzi tými smajlíkmi a tými štvorcami je mi neznámy..
a takisto dookola opakujúce sa nápisy "Bratislava" mi už trocha vadia.. ako som už napísal minule, keď tak má vyzerať celý vozový park, tak sa mi už o tých nápisoch "Bratislava, Bratislava, Bratislava" bude aj snívať.. asi si dám vyrobiť nálepky Bratislava a vylepím si ich po celej izbe, aby som náhodou nezabudol, v akom meste to žijem..

Taká otázka: v katalógu vozidiel som našiel, že počet nevyradených sólo Vrakos je ešte 90.. + k tomu 11 krátkych TamBusov.. Čiže ak sa prenajme 20 nových autobusov, nebude sa môcť ani zďaleka vyradiť všetkých 101 vrakov..
Bude tých 20 nových busov teda stačiť? Alebo z tých 90 Vrakos väčšina stojí vo vozovni a nie sú v premávke, a teda ich ani netreba nahradzovať?

Spravne, co je len potvrdenim mojich slov o nevyriesenosti tychto veci.

Preto je neefektivne a nespravne utopit niekolko miliard na projekt, ktory je samoucelny ale neriesi to co by riesit mal.

Znovu sa pytam: Kto tym co ziska? Aky zaujem a koho sa za tym skryva?

Dakujem, ze si sa predstavil. Avsak nebolo to potrebne.

Ten plan je nerealizovatelny v kazdom predstavenom variante. Okrem nevyriesenosti financovania, je to problem s pozemkami a technicke problemy.

Re #100080 tr3mp: Do podrobnejsieho rozlisenia mozme ist nasledne, ked sa vyriesia systemove zalezitosti. Podme si ich preist postupne.

PRIEMERNA RYCHLOST.
Velmi spravne si pochopil, ze je nezmysel, aby elektricka isla priemerne okolo 50+ km/hod. Takato priemerna rychlost vsak vysla, ak chceme prepravit ludi z Lamacksej brany povedzme na Galvaniho v akceptovatelnom case.

Z toho vsak vyplyva jedine: tvoj dopravny model, ktory ratal s elektrickou az do DNV, Vajnor atd je zly. Elektricka v nom totiz nevie riesit odlahlejsie casti mesta tak, aby cas cestovania bol akceptovatelny. Dosledkom bude znizenie kvality dopravneho systemu a zvysenie preferencie IAD a dalsich alternativ. Umelo vytvaras fronty a zaroven eliminujes paralelne dopravne cesty.

Ake by bolo spravne riesenie: Z DNV sa rychlo (napr. vlakom) odviez - priblizit k destinacii a odtial sa do ciela uz dostat doplnkovou MHD. Zase si za priklad zoberiem Pariz, ale aj napriklad blizsiu Vieden.

KAPACITA VOZNOV A ICH OBNOVA
Ze by sa vozne mali priebezne rekonstruovat je sice samozrejmou poziadavkou ale jej prakticke naplnanie v podmnienkach Bratislavy je predsa len trosku ine. Nehovoriac o moznosti financovania.

Kapacitnost vozidiel je len z casti determinovana taktovanim. Dalsim faktorom je priebezna aktualna prepravna potreba, t.j. kolko ludi v kazdom case caka na spoj. Z udajov o Lamacskej brane, CEPITe a urbanizovani prislusnych casti je zrejme, ze sa vyrazne tato zvysi. Znizenie intervalu nebude postacujucim opatrenim.

TECHNICKE PROBLEMY SITUOVANYCH USEKOV
- Prazska a Patronka. V pociatkoch budovania elektrickovej siete sa s touto trasou mozno uvazovalo ale zjavne sa od nej upustilo a urbanizacia a dalsie stavby (vratane dop[ravnejinfrastruktury) postupuje tak, ze sa s nou realne nepocita. Takze pripomienka technickych problemov teda ostava.

Na tomto useku je navyse dostatocnym riesenim prave bus pruh.

- Stefanikova. Ide o tvoju linku 1. V tvojom texte sa nespomina, ze by islo o podzemnu trat. Realizaciou elektricky v razenom tunely v 40 metrovej hlbke (lebo tak to proste vychadza) je pre elektricku drahym riesenim. A len pridava technicke problemy s tym spojene a len navysuje financne potreby, co v konecnom dosledku robi usek este viac nerealnym. Proste ak sa ma ist pod zem, tak sa uz ma realizovat NS MHD, nie elina.

- Ruzinov na letisko. Z tvojej mapky, ktora je len situacnou, nevyplyva konkretne trasovanie. Napriek tomu sa jedna o uzemie v sukromnom vlastnictve a aj v suvislosti s tratou TEN-T17 sa uvazuje o hlbenom tuneli a naslednou obnovou a vratenim uzemia povodnym vlastnikom. Co znovu vracia problem do roviny povodnej pripomienky.

Zaroven si sa nevysporiadal s krizovanim zeleznicnej trate.

Trasovanie v UP, ktore spominas je trasou NS MHD, teda podzemnym vedenim - DUS overila, ze sa ma realizovat v hlbenom tuneli.

- Vsetky. Financne nedoriesenie projektov.

TECHNICKE DORBNOSTI
Kazdy plan (a vizia tiez) musi obsahovat riesenia aj toho, co som povedal. Nemusi tieto opatrenia detailne riesit, ale musi jasne stanovit opatrenia na ich riesenie, ktore sice mozu byt detailne rozpracovane neskor, ale musia byt stanovene.

Prave takyto postup, aky aplikujes, nie je bohuzial v praxi bratislavskych planovacov vynimkou - so vsetkymi negativnymi dosledkami. Dosledky potom bud znasaju obcania nedoriesenostou projektu (napriklad aj preferencia v Karlovke a Dubravke), alebo v podobe naslednych tiarch (pripadne vyvlastnovanie atd.)

Tvoje priznanie k nedoriesenosti vztahov a suvislosti nie je pre mna sice prekvapenim, ale malo by byt mementom pre teba k zamysleniu nad ich riesenim.

ROZPTYL DOPRAVNYCH NAROKOV
To si aku mudru vetu zase vypustil von? Nikde neuvadzas, ze aku dopravnu zataz chces na Safku pustit von? Ved dopravne riesenie sa robi nad mapou dopravnych prudov. To je zase len priznanie, ze tvoj navrh je zle spracovany uz od zaciatku.

Dobre, ale uvazujme nad zatazou,ktoru prinasa Safku uz dnes doprava a odhadnime narast realizaciou Petrzalka-juh projektu, a privedenim dopravy z inych casti, ktora sa dnes rozptyluje v inych bodoch a ty ich chces koncentrovat do jedneho. Vysledok je zrejmy a taky, ako som povedal.

Chcem ta hned na zaciatku dalsich uvah upozornit, ze hovorim o rozptyle dopravnych narokov, nie o priepustnosti krizovatky, ktorou som sa nateraz nezaoberal ale je dalsim kritickym bodom tvojho navrhu. Rozptyl dopravnych narokov znaci tolko, ze na Safku vysadis x ludi (a je jedno ci na zemi alebo pod nou), ktori sa vsak potrebuju dostat dalej. Toto v tvojom navrhu doriesene nie je.

Uvazujme este nad tymto: aka velka (dlha) bude zastavka na Safku v jednom smere? Ake dlhe budu fronty elektriciek cakajucich na pristavenie k zastavke z jednotlivych liniek?

A teraz tvoj navrh podzemneho krizovania. Zrazu ideme razit aj tunel o ktorom vieme, ze sa nikdy nezrealizuje, lebo ak by sa siel naozaj razit - urobilo by sa hned metro. Alebo navrhujes urobit nadzemku na estakade? V historickom centre? V meste a state,ktory s tym nema skusenosti? V meste, kde to nie je potrebne?

OTAZKA NA ZAVER
V ci prospech su taketo navrhy? Ake zaujmy nimi kto sleduje?

Riesenie dopravy, vykonovu efektivitu a financnu stranku veci, zda sa, nie.

Hlupák. ?

NDS v Bratislave, okrem tvojho petržalského kockovlaku na Nivy nemá tiež vôbec žiadne finančné krytie a nikdy ani nebude mať, pričom to, že sa budú rozširovať električky je oveľa reálnejšie.

To beriem ako alternatívne riešenie. Vzhľadom na to, že som pridal jednu podzemnú trať Hlavná stanica - Mlynské nivy, chcel som druhú (Podhradie - Trnavské mýto) ušetriť, nech je ten plán realizovateľnejší.

Moja vízia bola veľmi stručná, rozhodne sa z tu publikovaného náhľadu nedali určiť všetky podrobnosti, ktoré si pripomienkoval ?

"Ak by sa rozsirila siet nasledovnym sposobom, musela by sa zaroven prebudovat na rychlodraznu s tym, ze priemerna rychlost by musela byt okolo 50 - 60 km/hod a nie dnesnych do 30km/hod."
Ako tu už odznelo, nevieš presne, o čom píšeš. Ak by bola dnešná priemerná (cestovná) rýchlosť 30 km/h, nemuselo by sa nič zvyšovať, mohli by sme byť veľmi radi. Na ilustráciu pár príkladov (z rannej špičky = dlhšie časy):
Električky Bratislava:
Linka č. 12: Pri Kríži - Šafárikovo nám., 10 km, 28 min., 21,42 km/h
Linka č. 4: Zlaté piesky - Jesenského, 8 km, 25 min., 19,2 km/h
Linka č. 11: Komisárky - Jesenského, 9 km, 29 min., 18,62 km/h

Metro Praha:
Linka B: Zličín - Florenc, 15 km, 24 min., 37,5 km/h
Linka C: Ládví - Florenc, 6 km, 9 min., 40 km/h

Vlak Bratislava:
Devínska Nová Ves - Bratislava hl.st. (os), 13 km, 13 min., 60 km/h
Devínska Nová Ves - Bratislava hl.st. (zr), 13 km, 17 min., 45,88 km/h
Bratislava-Rača - Bratislava hl.st., 7 km, 9 min., 46,7 km/h

Žiadaš teda, aby bola električka omnoho rýchlejšia, ako je metro, alebo dokonca vlak. Prečo?


"Zaroven sa musi zvysit kapacita suprav minimalne o jeden vozen, ak nie hned kompletna obnova vozoveho parku."
Toto sú samozrejmé veci. Priebežná obnova vozového parku je nutnosťou aj v prípade nerozširovania systému. Ak budeme rozširovať systém, je jasné, že bude potrebných aj viac vozidiel. Čo sa týka zvýšenia kapacity súprav o jeden vozeň, nikde nepíšem o intervaloch, ale Ty už vieš hneď posúdiť, že pri súčasnej kapacite súprav bude nedostatočná. To je super, vizionárov potrebujeme. ?


"Technicka nerealizovatelnost alebo narocnost elektricky na Prazskej a Patronke; po Stefanikovej na Hlavnu stanicu a aj Pionierskej s oblukom pri Kuchajde. Technicka realizacia krizovania zeleznice a biznis komplexu smerom na letsko."

Pražská - Patrónka: S touto traťou sa uvažovalo už v začiatkoch budovania električkovej siete (viď Král, M., Habarda, D.: 100 rokov MHD v Bratislave. Dopravný podnik Bratislava a.s., 1. vydanie, 1995). Ak narážaš na dnešný stav, priestor na ňu je stále (napr. redukciou dvoch bus pruhov na Pražskej, ktoré by neboli po výstavbe trate potrebné).

po Stefanikovej na Hlavnu stanicu a aj Pionierskej s oblukom pri Kuchajde: takú trasu tam na povrchu vôbec nemám, zrejme myslíš podzemné vedenie trasy B NS v centre. A ak si myslel podzemné vedenie, prečo by malo byť v prípade metra realizovateľné a v prípade električky nie?

Technicka realizacia krizovania zeleznice a biznis komplexu smerom na letsko: Keď sa pozrieš na moju mapku, uvidíš, že trasa je vedená východne od diaľnice, teda tam, kde (dnes) žiadne biznis centrá nestoja. Trasa je navrhnutá presne v súlade s územným plánom, viď výkres Verejné dopravné vybavenie (http://www.bratislava.sk/VismoOnline_ActionScripts/File.aspx?id_org=700000&id_dokumenty=4012662)


"Technicke "drobnosti" ako nevysporiadanost pozemkov a nezabezpecenie financneho krytia."
Toto by ani vízia nemala riešiť. Príklad: S Mostom Apollo sa uvažovalo aj pred 22 rokmi a predsa v roku 1980 neboli vysporiadané pozemky a zabezpečené financovanie. A napriek tomu dnes stojí.


"Safarikovo nam. nema dostatocnu kapacitu aby sluzilo na rozptyl a rozpustenie dopravnych narokov takeho charaktru ako navrhujes. Nehovoriac o snahe ukludnovat dopravu v centre, nie ju takto intenzifikovat."
Nikde v texte nepíšem o tom, aké "dopravné nároky" navrhujem. Takže pripomienka o nedostatočnej kapacite je irelevantná. Ale na objasnenie:
Linka 1 by v mojej vízii bola vedená mimoúrovňovo, kapacitu križovatky by teda neovplyvňovala. Linka 2 by bola vedená v osi komunikácie Vajanského nábr. - Dostojevského rad (= teda žiadny nový kolízny smer). Linka 0 (ktorá je v celom pláne "bonusová", je možné ju aj vypustiť) je takisto smer, ktorý v križovatke dnes existuje. Naviac pri vylúčení cestnej dopravy zo Starého mosta odbudne jeden smer, križovatka sa teda zjednoduší.

?

jasné, veď tak som to myslel.. staničná hala a nákupné centrum by boli spolu jedna budova.. len som chcel povedať, že to nákupné centrum by malo byť oveľa menšie ako to, čo sa tam plánuje..