Diskusné fórum › Všeobecná diskusia

Ja neustupujem, ja som sa iba rozhodol jednať tak, ako ty.

Lenže NS MHD v trase 2 liniek (A a bol navrhnutý tak, ako je v ÚP zámerne, aby obslúžili jednak aj historické centrum, hlavnú stanicu a taktiež aj tebou menovavné nové budúce centrum v lokalite Mlynských nív. Taktiež by bolo možné vybudovať vzájomné prepojenie tratí v miestach prestupných staníc a v prípade mimoriadnej udalosti na centrálnom okruhu by bolo možné presmerovať súpravy po inej časti. (Samozrejme len ak by to prevádzka umožnila).
Ty (resp. návrh TEN-T) si však z neho vytrhol len tie úseky, ktoré sa ti hodia a zvyšok si nechal tak. Ani jeden z návrhou vedenia druhej linky, ktoré sa nachádzajú v materiáloch TEN-T poriadne druhú linku nerieši. Buď sa tam jedná o jej zmätočné vetvenie (varianta 2), alebo úplnú ignoráciu mestského okruhu (varianta 1, 1a a 3). Všetky tieto varianty majú naviac navrhovanú pretupnú stanicu mimo centrum mesta, čiža aj keby sa niekto náhodu rozhodol využiť "nadvlak" na cestu do historického centra tak bude časovo dlhšia ako doteraz. O variantoch, kde je prestupná stanica len jedna (opäť úzke hrdlo) sa už radšej ani nevyjadrujem.

Na záver.
Ak by sme tu všetci boli len šotomaniaci, tak by sme s radosťou prijali akýkoľvek iný dopravný systém ako električkový. Však električku máme v ostatných častiach mesta, a keď sa budeme chcieť pre radosť povoziť vlakom, metrom, alwegom... (alebo čo to vlastne nakoniec bude), tak si skočíme do Petržalky. (Viď názory niektorých šotodetí, napr #94549).
Ibaže viacerým (ak nie všetkým) nám tu ide o riešenie dopravnej situácie celého mesta, a nie len urbanizácie okolia vlastného domu.

"Vhod by prišla aj niektorým „dvojdomým“ Bratislavčanom. Najmä tým, čo sa presťahovali do Hainburgu, ale pracujú naďalej v Bratislave." A kde majú trvalý pobyt? Ak nie je v BA, tak nech si trhnú nohou, pretože ani dane neodvádzajú do rzpočtu BA, potom by napr. Šamorín, či Lužná mohli chcieť tiež linku od DPB, keďže bývajú tam a pracujú v BA, no nie?
Kedy už konečne s tou sprostosťou (linka za hranice) prestanú

Tvrdit to sice mozes, ale zaroven to tvrdis nepravdivo. Chapem to ako ucelove zavadzanie z tvojej strany.

A hned to aj dokazem. Pouzil som pri tom trasovanie metra podla UP mesta Bratislava vo vyhladovom roku 2030 (zelenu ciarkovanu trasu NS MHD lahkou mestskou supravou som doplnil, samozrejme, ja). Chcem tiez poukazat na autora tejto schemy ako aj na to, ze je sucastou spominaneho stanoviska VUD...
http://www.rovniankova14.sk/docs/nsmhd/trasa%20NS%20MHD.pdf

Samozrejme, toto pravo ti nikto neupiera. Ale doterajsim sebavedomym az urazlivym vystupovanim a nahlym ustupom vsak u mna upevnujes dojem, ze nemas cim podlozit to, co si tak hrdo deklaroval. Ze dalsia bublina splasla...

Prečo by na 25 kV/50 Hz nebla možná rekuperácia? Zabudol si doplniť "v špecifických podmienkach ČR a SR".

Checheche. Ja sám, ty samozvaný maticový odborník, rozhodnem, s kým sa budem baviť a na akej úrovni.

Linka sa scvrkla po Wolfstahl:
http://bratislava.sme.sk/c/3759600/Linka-sa-scvrkla-po-Wolfstahl.html
Nízkopodlažné autobusy nestačia:
http://bratislava.sme.sk/c/3759587/Nizkopodlazne-autobusy-nestacia.html

Tak rád tu básniš o tom, ako vlak kopíruje trasu NS MHD, no týmto tvrdím zavádzaš až klameš. Hovoríš totiž len časť pravdy. Podľa str. 93 záväznej časti ÚP majú byť 2 linky NS
B: Petržalka - Kamenné nám. - HL ST - ...
A: Dúbravka - Kamenné nám. - Karadžičova - Filialka - ...
http://www.bratislava.sk/VismoOnline_ActionScripts/File.aspx?id_org=700000&id_dokumenty=4012658
Rovnako pozri http://www.bratislava.sk/VismoOnline_ActionScripts/File.aspx?id_org=700000&id_dokumenty=4012662
Ale pokiaľ viem vlak nejde cez Kamenné nám. a ani tade podľa plánov ŽSR nikdy nepôjde, teda zas ide o provizórium a zlátaninu, ktorá naruší roky plánovaný systém. Tentokrát však nie kvôli politikom ale tebe a tvojim susedom. A my čo "nesme z Pétržky" môžme kvôli vám mať dokašľaný systém NS MHD možno na 100 rokov. ?
Čo mi k tomu povieš?

Tá posledná veta tam nepatrí.

Električkové podjazdy pôsobia ako retardér a sú v rozpore s princípom prebudovania na rýchloelektričku? V Brne sú teda tiež neschopáci, pretože tam budujú škaredú rýchlodrážnu električku. Don Slávik by tam mal ísť zaštebotať a vyhlásiť, že budovať podjazdy a nadjazdy im rýchlosť nevyrieši. Jedine istý zástupca vlastníkov bytov z Petržalky vie čo je najlepšie, ostatní sú električkoví onanisti a feudalisti... ?
Na niektorých miestach samozrejme prebudovať na hĺbený tunel, ale všetko v existujúcich líniach.

Ecute et repete: Moze, ale sa to neplanuje a realne sa s tym ani neuvazuje. Ja sa nezaoberam hypotetickymi moznostami ale len dvomi navrhovanymi variantami. Vsetko ostatne su jalove reci.

Barierovost je v tom, ze trat spolu s ochrannymi zariadeniami (betonovy plot) tvoria vizualnu a komunikacnu barieru v uzemi.

Lahke mestske supravy konverguju k povodne zamyslanemu metru. Je to severojuzna trasa (kombinacia navrhovanych liniek A a .

Dopravno-urbanisticke riesenie elektricky je ovela horsie a uzemie degradujuce miesto plytkeho tunela s NS MHD, ktory vytvara predpoklady pre zhodnotenie uzemia.

Elektrickove podjazdy vsak posobia ako retarder - spomaluju dopravu a su v rozpore s principom prebudovania na rychloelektricku. Mozu vyriesit (aspon z casti) koliznost, nie vsak rychlost. Otazne tiez je, ci by z praktickeho hladiska uz nebolo nutne (alebo aspon lepsie) realizovat hlbeny tunel v celej dlzke, kvoli rozostupom, ktore su v istych usekoch velmi male.

Električka môže riešiť dané územia zmenou ÚP so zapracovaním nových tratí.

Električka síce nerieši reginálne vzťahy, tak isto nerieši regionálne vzťahy ani metro, ktoré je v ÚP, ale len príživníctvo krčeného systému na koridore TEN-T.

Električka môže byť bezbariérová nákupom nízkopodlažných vozov. Ak by sa stava trať do Petržalky, samozrejme, že by bezbariérová bola, pretože by išlo aj o nové vozy, ktoré by nejazdili iba v tej vašej Petržlenke, ale v celom meste, zatiaľ čo tvoj pseudoNS MHD iba v Petržalke a na Trnavskom mýte.

Nie, nekonverguje. Pôvodne zamýšľanému systému metra konvergujú súčasné radiály električiek.

Prestaň neustále opakovať, že električka je vizuálne nevhodná a hnusná.

1.Vlak bude riesit Nivy, Prievozsku aj Trnavku (posledne dve minimalne aspon z casti). Elektricka vobec ani jedno.
2. NS MHD bude sucastou tohoto systemu
3. Moze. No a? Nema suvis s uvedenym
4. Navrhovany NS MHD je navrhnuty ako bezbarierovy a bezkolizny. Elektrickova siet je navrhovana ako barierova a kolizna.
5. Trasa elektricky nie je ako trasa NS MHD. Su rozdielne v dost podstatnych ohladoch.
6. Preto sa to nazyva Dopravno-URBANISTICKE riesenie, ze sa uvazuje aj v urbanistickych suvislostiach ako organicka sucast uzemia do ktoreho je zasadene. Navrhovana elektricka uzemie degraduje, NS MHD vytvara predpoklady pre zhodnocovanie a vsestranny rozvoj.
7. Mozno ano a mozno nie.

Tatranska elektricka je dobry priklad. Z uzivatelskeho hladiska je to jedno a nieco podobne by malo byt aj prave v pripade NS MHD.

Petrzalka ma vytvorene realne podmienky pre mestsku kolajovu dopravu len v trase NS MHD.

Električkové podjazdy aj v stredovom páse sa predsa vyhýbajú úrovňovému križovaniu ciest. Tak kadiaľ v električkovom koridore by si viedol NS MHD? Nejako ti nerozumiem.

1) vlak riesi Nivy, Prievozsku, Trnavku?
2) regionalne vztahy riesi momentalne SL, ZSSK a bude BiD po vybudovani zastavok a liniek...
3) Nizkopodlazna moze byt ako elina, tak vlak
4) Nie je, ale moze byt... rovnako ako vlak
5) Trasa ako trasa, nema to nic s tym co tam bude premavat... kam budu radsej cestovat obyvatelia Petrzalky? elinou do centra alebo vlakom na filialku?
6) v com?
7) ... este nieco?

este raz sa ta opytam... Tatranske elektricke zeleznice su vlak? alebo elektricka?

preco hladas silou mocou rozdiely medzi elinou a vlakom?

ja si myslim ze petrzalka ma take vztahy s mestom ze aj rychlo-elina je tu luxus, resp neuzivi sa... skor sa uzivi komplet elektrickova siet povedzme s troma radialmi...
rychloelektricka... alebo lahky vlak (myslim ze je to len to iste, len rozdiel je to po akych kolajniciach to jazdi) sa skor hodi na tie regionalne vztahy (Jarovce, Stupava, DNV, Vajnory)

Cip a citacia plocha su len castou (a to nie podstatnou) celeho DEK systemu. Mohli by sa nahradit lubovolnym inym identifikacnym zariadenim (IDkarta kontaktna alebo nekontaktna, snimac sietnice a palca a pod). Podstatu systemu a jeho logiku (teda to, co ho robi, tym cim je) su vlastnym vyvojovym produktom spol. RYS, ktora pri ich vyvoji spolupracovala s R14.

Dalas cipy boli vybrane kvoli ich nizkej cene.