1. Ano.
2. Ano.
3. Bolo to sem politicky pretlacene. R1 boli urcite lepsie vozy ako ruske metro, technologicky z 1930-tych rokov. Minimalne po mechanickej stranke. A to plati aj pre "moderne" 81-71.
4. Ano.
5. Ano.
Trosku som to skomolil. Takze mali nizsiu hmotnost, co vies. Ono to boli take "polotazke" a mali premavat aj v kratsich supravach - dvojvozove s pripadnym rozsirenim na stvorvozove supravy. Projektovane boli na max. dlzku troch dvojiciek, cize 6 vozov. Pokial viem, tak ruske metro premavalo najkratsie ako 3 vozove. Zato viem aj o pripadoch, ked jazdili 5 vozove supravy T3. ?
Ale mali vies uplne inak ako neskorsie tazke metro. Ano, boli to principom takze vozy, ale lahsie ako Ruske hovada. Vid Nuselsky most v prahe, ako bol dimenzovany na R1 a ako v nom duneli rukse masiny.
Trosku upresnim: 1) v Prahe nemalo byt metro vobec, mala tam byt podpovrchova elektricka. Podla toho sa aj staval usek Vysehrad-Florenc a napriklad "ostrovnost" stanice Hlavni nadrazi je toho produktom.
2) ked bolo politicky rozhodnute o stavbe tazkeho metra, bola vyvinuta jednotka R1 pre toto tazke metro. Bola sice tazka, ale nie taka tazka, ako mytiscinske ingoty. Slo tam hlavne o Nuselsky most, ktory bol povodne projektovany pre lahku elektricku a boli obavy, co s nim urobi tazke metro, tak sa vymyslela "polotazka" R1.
3) Rusi sem napchali svoje Mytisciny.
4) po 25 rokoch od zaciatku premavky uz musel byt Nuselsky most opakovane vyluceny z dopravy.
5) Opat kvoli Nuselskemu mostu boli vymenene stare Mytisciny za nove jednotky M1, ktore su lahsie. Tieto jednotky sice maju v buducnosti jazdit vsade, dnes jazdia iba na linke C a zaroven na linke C nejazdi nic ine.
Jonny, v akom roku žiješ? Pýtam sa lebo, keby si žil ako ostatní v roku 2005, vedel by si, že ťažké metro ,,vychádza z módy" a to, že pre BA je úplne zbytočné.
Z čoho si "logicky vydedukoval", že električka je super pomalá a z čoho si "logicky vydedukoval", že sa nemôže zmeniť povolená dĺžka súpravy, že sa obmedzenie dĺžky súpravy vzťahuje aj na segregovanú trať, že sa nezíska výnimka, akú majůú v KE a záverom - z čoho si "logicky vydedukoval", že potrebujeme päťvozové súpravy metra v desaťminútových intervaloch a nie 30 m električky v minútových?
Ty si proste obyčajný nekritický metrofil a tvojou pracovnou metódou je lož a demagógia.
Úsek metra Janíkov dvor - Trnavské mýto má mať dĺžku 9,733 km, celá sieť uvažovaná do roku 2030 (v rozsahu A: Dúbravčice - Predmestie, B: Petržalka juh - Letisko) má mať 36,402 km (podľa textovej časti návrhu územného plánu). Ak uvažujeme nad sumou 170 mld. Sk za takýto systém, tak úsek Janíkov dvor - Trnavské mýto by stál cca 45 mld. Sk, ale celkom možno aj viac, keďže Petržalka centrum - Trnavské mýto je navrhovaný ako razený + problematický prechod Dunaja tunelom + výstavba hĺbených staníc.
Re #41735 Jonny: Keď porovnávaš vyťaženosť úseku Janíkov Dvor - Trnavské mýto pri metre a pri rýchlodrážnej električke, porovnávaš neporovnateľné. V prvej fáze prevádzky rýchlodrážnej električky (Janíkov dvor - Bosákova) nebude možné porovnávať kapacitu týchto systémov minimálne z dôvodu ich nerovnakej trasy. Akonáhle sa nájdu peniaze a dobudujú sa ďalšie úseky (zrejme Bosákova - centrum, centrum - Hlavná stanica, Hlavná stanica - Trnavské mýto), porovnanie bude relevantné. Ale už v prvej fáze, ktorá povedie tunelom popod Dunaj, sa systém stane plne segregovaným a nič nebráni nasadiť aj dlhšie a kapacitnejšie súpravy. Ale pozor, aby systém dosahoval špičkový interval predpokladaný ako rýchlodrážna električka (90 s.) a zároveň poskytoval max. špičkovú kapacitu predpokladanú pre rok 2030 (na úseku Petržalka centrum - Pribinova 19 359 os./šp. hod.), kapacita vlaku by musela byť 485 osôb, či je len o 25 osôb viac ako súprava 3x T3. Na trase A je to len 15 962 osôb/šp.hod., v úseku Kráľovské údolie - Podhradie, čo je kapacita súpravy 400 os.
Jonny: Plně tě chápu, já jsem také zarputilý metrofil, ale není to tak jednodichá věc a pro Bratislavu nereálná...to vím, ani tam nemusím bydlet...jinak ta električka bude taky super NE? Přeji hezký den
Aby elektricka bola riadny nosny system, sa ma (musi) riesit jej segregacia. Mimourovnove krizovania pomozu tak MHD, ako aj IAD.
V tejto suvislosti mam jeden napad. V miestach krizovania s cestou by sa mal predlzit spevneny usek tak aby uviaznute auta dokazali opustit trat vlastnou silou - prazce a kolajnice by nevycnievali viac ako 10 cm.
Takze metro ruskeho typu bolo uz v case prvych projektov nevyhodne a vedelo sa o tom, preto sa nikdy nepostavalo. Z dopravneho hladiska sme mali mat v BA rychlodrazne vozidla R1 od Tatrovky. Politicky sa vsak rozhodlo o tazkom ruskom metre. A taketo politicke rozhodnutia tu boli dodnes a myslim ze stale su. Z odborneho hladiska je tazke metro nezmyslom, uplnym. Ti, co ho obhajuju namaju ziadne znalosti o doprave, toboz o jednodtlivych systemoch MHD. A pokial sa takito ako Jonny a jemu podobny stale budu chciet chopit kormidla a nedajboze sa im to podari, tak stale sa tu bude odsuvat to, co je realne treba.
Zmeniť zobrazenie
Hľadá sa v texte príspevku aj v mene používateľa. Súčasne je možné hľadať viac výrazov oddelených medzerou. Návod pre pokročilé vyhľadávanie nájdete tu.
![<a href='mailto:imhd [zavinac] kamim [bodka] sk' >Kami</a>](https://www.gravatar.com/avatar/4e74850baf8c5b6fd3f3a103d82ad55f?s=32&d=robohash&r=g){kind=avatar}
fobust
Ale mali vies uplne inak ako neskorsie tazke metro. Ano, boli to principom takze vozy, ale lahsie ako Ruske hovada. Vid Nuselsky most v prahe, ako bol dimenzovany na R1 a ako v nom duneli rukse masiny.