Diskusné fórum › Všeobecná diskusia

Ad galiosha- viem ze linz nie je ten najlepsi príklad, ale majú v podstate radialny typ trati,rozchod menší ako tu a na nom moderné nízkopodlazne vozy, v severnej časti plne segregovanu trať, a v centre úsek pod zemou. Z tohto hľadiska sa to na ba podobá dosť. Druhá vec je tà, že tam tramvaje s kapacitou 300 ludi vezú tak 10 vlcakov. Proste vsetci na to majú a jazdia autami.:-(

--> #37033 Aj keď som nevymyslel ja, plne sa s ním stotožňujem.

Re #37041 Vladimír: Samozrejme, dnes je 30.10. a nie 30.11.

Ano asi o nom.... ?
A preco by to v DLHODOBOM (mozno aj kratsom) horizonte nemohlo fungovat?Mozno aj po etapach...urcite lepsie ako tie bludy co som uz kdekade videl a cital! ? ?

Ved to sem sam tr3mp pred chvilou pisal

My však v konečnom riešení uvažujeme v centre s podzemnou dráhou.

Ani mne sa ukončenie rýchlodráhy na Šafku nepáči. Všetky negatíva plne chápem a akceptujem. Je mi jasné, že Nám. SNP alebo Obchodná nikdy rýchlotraťou nebudú. Ale nejako sa začať musí.

V súčasnom bode, t.j. 30.11.2004 na podzemný okruh v centre nemáme. A je celkom jedno či hovoríme o ťažkom metre alebo rýchlej električke.

Ale aj tak je možné predpokladať, že po realizácii prvej etapy sa z napr. Betliarskej na Hodžovo nám. dostanem rýchlejšie ako je tomu dnes. Ak to neodfláknu

Niekto spomenul, ze ten projekt je "zeleznicnym tunelom na Filialku" - ja som to ale pochopil tak, ze trasa B bude len pre supravy metra, aj ked bude na 1435 mm. Supravy metra by boli dvojsystemove preto, aby mohli vychadzat na beznu zeleznicnu trat (napr. z trasy B na stanicu ZSR Petrzalka). Ine vlaky by vsak na Filialku chodili dokola, cez Pristavny most, ZSR Nove Mesto atd.
Filialka by bola hlavova stanica, teda s pristupom vlakov iba z predmestia.

Spojenie Petržalky s hlavnou stanicou cez Prístavný most a okolo Ružinova je vhodné na vyhliadkové jazdy historickými vozidlami, ale na bežnú prevádzku nie. Veď keď človeku ráno zdrhne vlak do Viedne na hlavnej, tak ho autobusom ešte chytí v Petržalke (ak by sa, samozrejme, odmyslela colná kontrola v P.). A úsek hl.st.-Nové Mesto je jednokoľajový, čas jazdy je 8 minút, takže 15 min. interval tam neurobíš, ani keď sa pos...tavíš na hlavu.

Kde by som mohol najst tie tr3mp-ove navrhy na linkovanie elektriciek po dostavbe Petrzalky?????? ?

Dvojsystémové neznamená na dva rozchody, ale na dva napájacie systémy (v tomto prípade ide o rakúsky 15 kV 16 2/3 Hz a náš 25 kV 50 Kz).

? ? ? ? ? ?

Vladimir: nemal som na mysli maximalnu rychlost elektriciek, ako fakt, ze v Amsterdame elektricky chodia po povrchu, spolu s ostatnou dopravou a pomedzi chodcov, zdrzuje ich aj pomale nastupovanie - tak ako v BA v centre. Tam su aj pomale, a toto nezmeni fakt, ci ide o Combino alebo staru elektricku.

Na druhej strane, Sneltram po vyjazde z metra na povrch jazdi na segregovanej trati (prechadza cez krizovatky, ale na nich dostava automaticky volno), nastupuje sa z vysokeho nastupista - a ten system jazdi rychlo.

Inymi slovami, ak zakoncis petrzalsku trat trianglom na Safku, na tom istom mieste aj konci "rychlodraha" a zacina obycajna pomaloelektricka, nech na nej jazdia aj ULF alebo Combina.

? Lebo tu nie je tolko penazi, co v Prahe -- uliali sa este skor, nez sem stihli prist. ?

Re #37006 DuPe: Nie, nemyslia. Ale podla mna ma Bratislava dve moznosti:

1. Vybudovat uplne novy nezavisly kolajovy system.
2. Nosny system vytvorit evoluciou z existujucej elektrickovej siete.

Myslim, ze druha moznost je za sucasnej financnej situacie mesta realnejsia. Navyse, samotna elektrickova siet v segregovanych radialach je na to akoby stavana, pozadovane upravy budu len mierne oproti nutnosti stavat uplne nove trate. Oba systemy mesto naraz prevadzkovat urcite nebude. Jednoducho na to nema. Ak by predsalen mala sucasna elektricka prezit _popri_ nosnom systeme (a nebyt jeho sucastou), samozrejme, ze zmena rozchodu je vyhadzovanie penazi. Ale ak ma elektricka nosny system tvorit, malo by sa nad zmenou rozchodu vazne uvazovat. Skutocne si dost dobre neviem predstavit rychlodrazne vozidla na metrovom rozchode. Combino alebo Cityrunner/Flexity pre mna "skutocnym" rychlodraznym vozidlom nie je. Presne ako povedal yale, stale je to len obycajna pomala elektricka. Nevyhodnost koncepcie tychto elektriciek celkom pekne rozobral aj Jenki v prispevku z 29. 10. 2004, 23.58 na http://www.k-report.net/diskuze/messages/48/1313.html.

Nehovoriac o tom, ze mesto ma este stale tendencie snivat o mackopsovi (alebo ideu mackopsa aspon pouzit na ulahcenie ziskania potrebnych financii) -- potom bude zmena rozchodu nevyhnutnostou.

Re #37016 DuPe: Ale no, porovnavat Linz s Bratislavou je skutocne trochu scestne. Linz ma zhruba polovicny pocet obyvatelov, pomer IGK:MHD nepoznam, ale predpokladam, ze by bol vyraznejsie v prospech IGK nez v Bratislave. Na tamojsiu elektrickovu "siet" pozostavajucu vsehovsudy z dvoch liniek, ktore navyse maju podstatnu cast trasy spolocnu (trojku za samostatnu linku ani nepokladam), su kladene uplne ine kapacitne a rychlostne naroky, nez budu na nosny system v Bratislave. Linz by bol dobry priklad, keby chcel niekto elektricky v Bratislave uplne zrusit s argumentom, ze metrovy rozchod je zastaraly alebo ja neviemco a neexistuju pren moderne a pohodlne vozidla. To je samozrejme blbost. Ale vobec nic to nehovori o (ne)vhodnosti metroveho rozchodu pre nosny system MHD.

Re #37018 Vladimír: Presne tak. Navyse na C sa kvoli nevhodnemu zabezpecovaciemu zariadeniu uz interval ani prilis skracovat neda. B takisto absolutne nepobera. A Petrzalke hrozi to iste -- v uzemnom plane je zaznacena komplet nova obytna stvrt medzi Lukami a Jarovcami. Samozrejme, nosny system bude zacinat prave tam.

Keďže sa tu často skloňuje môj návrh na zjednodušenie linkovej siete električiek po dostavbe trate cez Dunaj, pripájam odkaz naň: http://hrady.sk/imhd/eliny2008.pdf
K diskusii sa vyjadrím neskôr ☺

neviem ako ty color, ale pre mna ako cestujuceho je v prvom rade dolezita hustota spojov a rychlost dopravy. to ze to je vrak ma az tak netrapi. ak to jazdi samozrejme. zase stav ked sa denne z 500 vozidiel 50 pokazi nie je vyhra.

no pockaj... a normalny vlak nie je schopny ist tunelom??? ja pod dvojsystemovym vozidlom chapem vozidlo schopne ist z dvoch rozmych napajacich sustav (napr rusen 362 je dvojsystemovy ? podla mna). oni v tom dokumente ani nevravia co maju na mysli tymi vozidlami.. ako to chapes ty? tento pojem?

aky je problem ze Bcko je mimo hlavnu stanicu? co keby bola hlavna pre zmenu filialka? je moc mala na takuto funkciu?

Povedal by som ze ked niekto nechape zakladne veci, tak je blby a nie menej informovany, ved ho informujeme uz cely den!! ?

Ad color: povedzme radšej ''slabsie informovaný návštevníci''

no pri nasej (ne)udrzbe aj to silnejsie buchanie do zeleza (kolaje) sa prejavi postupnym zvacsenim danej nerovnosti... ale myslim ze daleko viac ako zvrsom tym trpia vozidla a cestujuci

Ad Spectre:
Všetko to zavisi od toho ako kvalitne je trat postavená a akú má geometriu. Nase trate su vo velmi zlom stave-preto si vsetci myslia ze 1000 ka je zla