Diskusné fórum › Všeobecná diskusia

Tak keby sa aj podarilo zobrat taky kocur alebo nebodaj cmeliak do mesta (ze by sa nepozrazal so vsetkym co naokolo stoji), tak by sa v prvom obluku krasne zasekol, v horsom pripade by vykolajil a pokracoval v smere priamociarom. Ja si viem predstavit taky cmeliak na Mostovej, ale viem si aj predstavit co by spravil v obluko o tom polomere. ?

Suhlasím a v tom napäti by bol chaos, tak myslel som na zvlást trat iba pre tieto vozy. Ked si to tak zoberies, dyzlak sa vlecie v BA tahajuc pokazenu tramvaj ?

Samozrejme som zabudol na velmi dolezitu vec, ktorou je napajanie vozidla, museli by si pochutnavat na 600 V js, ako aj 25 kV 50 Hz, pripadne aj 15 kV 16 2/3 Hz, v Prahe by stacilo aj 3000 V js.

Akoze ak mienite napajat elektricku na zeleznicu, tak to je kopec inych veci ako rozchod. Vezmime si taku Prahu, Vieden a Budapest. Vo vsetkych tychto mestach je rozchod "zeleznicnych" 1435 mm. V ziadnom s tychto miest nie je mozne len tak prepojit tramvaj na zeleznicu. Nie je to totiz iba o rozchode, to vidia iba laici a idealisti. Je tam kopec inych veci, od profilu kola a okolku, cez pritlaky pantografov, rozmery volziek, nehovoriac o prejazdovom profile samotneho vozidla, zabezpecovanie, dlzky suprav, etc, etc... S499.1023 moze napisat rozsiahly prispevok.
Mimochodom, rychlostny rekord na uzkom rozchode 1067 mm je 245 km/h, bezne sa na nom jazdi 160 (v azii).

Takze sa jednoznacne mylim, ze pri otacani pri tomto rozchode je väcsia zataz na 1 s kolajnic sirsej elektricke?... Viem, ze je vsak vivazená ale ako potom stou dráhou vc petrzalke...? Zachova sa teda aj v buducnosti tento rozchod a neprepoji sa to k zeleznici...? Privela otázok, vsak pre nieco uzitocné.

No takto. Uzsi rozchod znamena nizsie opotrebovanie kolajnic v tebou spominanych oblukoch, takisto umoznuje prejazd oblukom vyssou rychlostou bez zvysenia rizika vykolajenia (akurat zvysenia prevratenia ? ) a prejazd oblukom je aj tichsi. Samozrejme to neplati o Bratislave, kde vela oblukov nema spravnu geometriu (prevysenie a rozsirenie), nehovoraic ze co vot, to iny profil kola, lebo v niektorych oblukoch je to tak, ze jeden voz prejde ticho, iny tam taha spony.

Takze elektricka sa otaca do prava a lava strana kolajnice je o nieco viac zatazena na BA uzkokolajku pri vlastnej sirke elektricky a vtom je znacny rozdiel vplyvu naklanania sa ci zatazenia na 1 z kolajnic a ich opotrebovanostou. Ak nesuhlasis s mojim nazorom, kludne len sa vyjadri , ale bez výbuchu!. Otázka... Preco to potom viac hadze aj na rovnej trati??? Nesnaz sa ma zhadzovat, ked su tie kolajnice viac opotrebovanejsie ako pri tych sirsich. Nebudem uvádzae
ísla lebo tu sa nad mnoh. vecami pozastavuje ruzum. A preco ne renovacia v BA??? Sirsí voz , uzka kolaj, kam to vedie...?

No typicka reakcia. ? Nerozculuj sa, nie je to zdrave. ? Vsak vonku je pekne pocasie.

Nie asi, ale zaiste.

Uz som odpisal.

O akom treni sa tu bavime? Medzi kolesom a kolajnicou? Odporucam nastudovat ako sa sprava vozidlo pri prejazde oblukom na roznych rozchodoch.

Predpokladám že ASI URČITE ?

Peter: Tipoval by som ze fobustik ti coskoro odpise

Bavíme sa tu o problémov elektrickových kolaji. Budú tu do vtedy pokial sa nechytne rozum do hrsti a neprída sa o jednu kolaj najviac, teda normálnu sirokorozchodnú. Vznikne tým mense tenie pri otácaní a bude mozne jazdit aj rychlejsie uz pri väcsom naklonení elektricky, pretoze vykolajitelnost sa aj tym sklonom a sirkou kolaji znizi. Jednoznacne musim pochvalit BA soferov, ze to este zvladaju s tymi opravovanými masinkami, len do kedy?...

Nie, ja nie som Turbo ? Turbo je niekto iný ...

V MOS na trati Poprad-Tatranska Lomnica, kde su tiez Buse, pocas jazdy cas preblikava. Mohli by sa inspirovat.

Malo byť že prakticky nie je rozdiel. Netreba sa ukájať utópiami a treba fungovať s tým, čo máme a na čo máme. Koľajnicicam na otvorenom zvršku nič nechýba. Treba ich podbíjať a brúsiť, treba robiť oblúky s prechodnicami, netreba ohýbať koľajnice o stĺpy, netreba koľajnie zvárať v oblúkoch rovnými koncami k sebe a bude dobre. V Liberci je koľko tej monolitickej betónovej dosky? Pokiaľ mi pamäť dobre slúži, tak jazdenej ani kúsok, pretože to, čo je, sa nechádza medzi Dolným a Horným Hanychovom. Na používaných tratiach sa nachádzajú trojžliabkové BKV panely a otvorený zvršok...

Neviem, kolko fontov uz mozes vymysliet, ked mas cca. 8x5 na jedno pismeno. Nespominam si, ako je dvojka, ale to ze je inak asi nasvedcuje tomu, ze to nebolo skopnute.
Ze je cielova malym a nasledujuca velkym, to som pochopil asi po 2 zastavkach, ako som to sledoval, a vobec mi to neprekaza (nasledujuca je pre mna aj tak podstatnejsia ako konecna). A v centrovani nejaky prakticky vyznam nevidim, je to len o kusok estetickejsie. Ale je tolko veci, ktore by mohli byt ovela estetickejsie, ze centrovanie na paneloch je fakt na chvoste dolezitosti.
Co mi prekaza je skor to, ze cely cas pocas jazdy je vidiet iba nasledujucu zastavku, pasmo a cas ukazuje iba kratko po odchode zo zastavky. Uvital by som, keby sa to striedalo pocas celej jazdy. A hlavne by som uvital, keby boli panely vo vsetkych vozidlach.
Tolko nazor bezneho uzivatela bratislavkej MHD.

Ako vlastne ma fungovat ten projekt "Rychle elektricky"? Vsimol som si na niektorych zastavkach v K.Vsi a Dubravke z pribudli semafory (ci navestidla ? ), niekde aj s kamerou. Pocul som za tam ma elektricka stat a pohne sa ked na krizovatku dojde v case signalu volno. Nie je jedno ci to caka tam alebo inde? Aj ked potom stihne dobehnut viac ludi do eliny ? . A naco je tam ta kamera? Ak chcu sledovat pohyb vozidiel tak su aj modernejsie prostriedky ( napr. nejaky bezkondaktny kodovy nosic). Mozno DPB investuje $ do nejakekeho SW co dekoduje z obrazu kamery cislo linky a vozidla...
Inak prieskumna stolna popod Dunaj sa uz nasla ?. Je to asi v urovni novostavby SND, da sa to obkuknut. Je to taka sikma upadnica, s podvesnou zaleznicou, a je to zatopene...