Vozidlá › Autobusy › Škoda 706 RTO

Modernizáciou autobusu Škoda 706 RO vznikol typ Škoda 706 RTO vyrábaný v rokoch 1958 - 1971. Karoséria pochádzala z dielní firmy Karosa Vysoké Mýto a podvozky s motormi dodávali závody LIAZ Rýnovice a Mnichovo Hradiště. Pracovalo sa aj na kĺbovej verzii RTO-K, ale vyrobil sa len jeden prototyp. Už koncom roku 1958 odkúpili Jelczańskie Zakłady Samochodowe licenciu na autobusové karosérie 706 RTO a tak výroba autobusov československého pôvodu prebiehala aj v Poľsku (podvozky a motory sa naďalej dovážali z Československa). Vďaka svojmu vzhľadu dostali autobusy prezývku "Uhorka".

Na podvozku Škoda 706 RTOch umiestnili oceľovú polosamonosnú karosériu trambusového typu, zvonku oplechovanú. Do pravej bočnice pri type MTZ (Mestská TuZemská) a MEX (Mestská EXportná) umiestnili pre rýchlu výmenu cestujúcich dvojicu dvojdielnych dverí s elektropneumatickým pohonom. V zájazdovej verzii LUX umiestnili v prednej časti jedny jednokrídlové "búchacie" dvere. Bočnice a strop nad oknami v interiéri pokryli umakartom, zvyšnú časť stropu sololitovými doskami, pri niektorých sériách dierkovanými. Drevenú podlahu pokryli gumeným kobercom. Osvetlenie interiéru riešili žiarovkovými svietidlami. Pre cestujúcich umiestnili v interiéri spočiatku laminátové, neskôr koženkové sedadlá (rôznych typov) v priečnom usporiadaní 2 + 1, resp. 2 + 2 (CAR a niektoré verzie MEX). Pri zadných dverách umiestnili v prvých sériách sedadlo pre sprievodcu. Verziu LUX vybavili pohodlnejšími polohovateľnými sedadlami v usporiadaní 2 + 2, sieťkami na batožinu nad sedadlami a "záhradkou" na streche. Pracovisko vodiča s vlastnými dverami v ľavej bočnici oddelili od priestoru pre cestujúcich polovičnou zástenou a krytom motora.

Vykurovanie vozidla v zimnom období zabezpečili naftovým agregátom v bočnej schránke autobusu. Vetranie interiéru zabezpečili v prvých sériách (cca do r. 1960) dvoma veľkými stropnými vetrákmi a výklopnými časťami bočných okien. Pri ďalších sériách MTZ použili jeden veľký výklopný stropný vetrák, tri malé stropné vetráky pretlakového vetrania a posuvné horné časti bočných okien (spočiatku všetky, neskôr každé druhé). Exportné série MEX vybavovali dvoma veľkými a dvoma malými strešnými vetrákmi, niektoré série (z r. 1963 a 1964), pôvodne určené do teplejších krajín, vybavili aj veľkými posuvnými časťami bočných okien.

Autobusy prvých sérií MTZ a MEX dodali v červenom nátere s bielou strechou a okennou časťou. Neskoršie série (cca od polovice roka 1968) dostali v podokennej časti biely pás. Priestor pre linkovú orientáciu na prednom a zadnom čele dostal pri prvých autobusoch hranatý, neskôr zaoblený tvar. Prvé série autobusov mali v prednom nárazníku umiestnenú dvojicu žltých reflektorov do hmly.

Prvým autobusom sa pri väčších opravách laminátové sedadlá vymieňali za čalúnené. Na predné čelo pod čelné sklo dostali vozidlá v 1960-tych rokoch malú krabičku na tabuľku s číslom linky. Po zavedení samoobsluhy sa ku dverám na bočnicu z vonkajšej strany montovali výstražné svetlá. Vozidlá počas svojho života absolvovali 1 až 3 generálne opravy. Približne od roku 1967 sa aj starším autobusom pri prelakovaní maľoval biely pás v podokennej časti.

Prvých 19 vozidiel RTO sa do premávky zaradilo v januári až apríli 1959, pričom v prvej polovici roka sa vo veľkej miere využívali aj na nepravidelnú dopravu. Od 1.7.1959 boli trvalo zaradené na pravidelné linky MHD.

Začiatkom roku 1966 bolo dodaných 20 RTO-čiek pri príležitosti konania Majstrovstiev Európy v krasokorčuľovaní v Bratislave. Po ich skončení sa autobusy využívali na nepravidelnú dopravu a expresné linky do rekreačných oblastí.

RTO-čky postupne v prevádzke úplne nahradili Škody 706 RO a dokonca aj svojho súčasníka Ikarus 620. Obľúbené, spoľahlivé a jednoduché RTO-čky vytlačili až početné dodávky autobusov ŠM 11. Niekoľko vozidiel z roku 1963 bolo odkúpených z DP Praha.

Pri veľkom prečíslovaní vozidiel v roku 1976 dostali evidenčné čísla z radov 10xx (vozovňa Trnávka), 20xx (Jurajov dvor) a 30xx (Krasňany). Niektoré vozidlá po vyradení z premávky s cestujúcimi slúžili ako predajne cestovných lístkov a dielenské i pracovné vozidlá.

Väčšina posledných autobusov dojazdila na linkách MHD do roku 1978. Niekoľko vozidiel bolo ešte v roku 1979 núdzovo nasadených do premávky pre oneskorené dodávky nových vozidiel.

Autobusy boli postupne nahrádzané novšími dodávkami "RTO-čiek" a neskôr radom Š 11. Niekoľko vozidiel po vyradení odpredali. Jediný zachovaný autobus #236 bol umiestnený vo Vozovni Krasňany, neskôr však poslúžil iba ako náhradné diely pre historický autobus s rovnakým číslom, ktorý však pochádza z JRD Vajnory.