Vozidlá › Električky › ČKD Tatra T2

Električky typu T2 (spočiatku označované ako T II) československého výrobcu Tatra Praha boli nástupcami typu T1 (T I). Rovnako ako typ T1, aj ony boli skonštruované na základe amerických električiek PCC (Presidents' Committee Conference car), na vzor sa však viac podobali. Ich design na základe vozňov PCC navrhol architekt František Kardaus. Dokumentácia predchodcu T2 bola zakúpená (resp. vymenená) od americkej firmy Westinghouse už v 1930-tych rokoch (elektrická výzbroj; dokumentácia dorazila v roku 1946) a v roku 1948 (podvozok), ale výroba sa pre vojnové udalosti a nutnosť prispôsobenia návrhu vtedajším možnostiam československého priemyslu mohla rozbehnúť až v 1950-tych rokoch. Po vyrobení dvoch prototypov na prelome rokov 1954 a 1955 a následných skúškach sa v novembri 1957 začala sériová výroba. Do septembra 1962, kedy sa výroba skončila, bolo vyrobených 771 električiek T2. V Bratislave dostali tieto vozne prezývku "Ponorka". Cena jednej električky bola približne 565 000 Kčs.

Vzhľadné štvornápravové vozne mohutnej konštrukcie s vyklápacími bočnými oknami mali v interiéri priečne usporiadané koženkové sedadlá (umiestnené 2 + 1), stanovište sprievodcu, žiarovkové osvetlenie a vykurovanie odpadovým teplom. Pracovisko vodiča od cestujúcich delila zástena. Vďaka výborným jazdným vlastnostiam priniesli zrýchlenie dopravy a začali novú éru električkovej dopravy v Bratislave. Elektrický prúd privádzal pantogafický zberač modernejšej konštrukcie. Dvere mali sklá umiestnené symetricky, predné a zadné dvere boli širšie ako stredné. Pojazd bol od od dodania natretý sivou, strecha sivo-krémovo a zvyšok červeno-krémovo. Všetky vozidlá mali na bočniciach ozdobnú hliníkovú lištu.

Prvý vozeň #6002 sa od ostatných líšil hlavne spúšťacími okennými vetrákmi (ostatné ich mali vyklápacie), vzadu navijakom na lano vedúce k tyčovému zberaču, ktorý bol v pôvodnom vybavení #6002 po vzore amerických električiek PCC, do Bratislavy však už bol dodaný tento vozeň s pantografom. Medzi ďalšie odlišnosti patril krémový náter celého boku strechy, krémový trojuholník pod čelným sklom, drevená podlaha a zdvojené nárazníky.

Vozidlá dodané koncom roka 1961 už mali predné a zadné čelá transparentu zhotovené zo sklolaminátu, panel vodiča bol zhotovený z umelej hmoty a prevodovky vozidiel boli vybavené hypoidným ozubením (1 pár ozubených kolies nahradil pôvodný prevod s 2 pármi ozubených kolies).

V roku 1962 boli pokusne upravené vozne #202 a 214 na prevádzku v dvojvozňovej súprave. Úprava spočívala v privedení trakčného prúdu do druhého vozidla prostredníctvom spojovacieho kábla z prvého vozňa. Takéto dvojčlenné riadenie umožňovalo polovičný odber prúdu za súčasného zmenšovania rýchlosti vozidla. V roku 1964 sa zase pokusne rekonštruoval vozeň #207 na sério-paralelné zapojenie motorov, pričom jeho skúšobná prevádzka prebiehala od 15.3. do 30.6.1964. Výsledky úpravy boli prevažne kladné, nevýhoda spočívala v menšom zrýchlení pri rozjazde. Následne sa upravil aj vozeň #237 a oba vozne boli od 29.10.1964 spriahnuté do súpravy pokusne nasadenej na trať č. 4. Súčasne sa na všetkých elektromagnetických výhybkách namontovalo blokovacie zariadenie proti prestaveniu výhybky zadným vozňom.

Niekoľko rokov po začatí premávky električiek T3 boli spriahadlá Compact na vozňoch T2 nahradené novými spriahadlami pražského typu. Prvé úpravy sa začali vykonávať v rokoch 1966 - 1967, kedy bolo linkové označovanie prispôsobené električkám T3. Na prednom čele bol umiestnený držiak na štvorcovú tabuľu s číslom linky, bočná linková tabuľa bola umiestňovaná do držiaka v spodnej časti prvého bočného okna za prvými dverami a zadné štvorcové číselné označenie bolo už okolo roku 1965 umiestnené v interiéri za zadným oknom. Pôvodné malé okrúhle smerové svetlá a svetlá na zadnom čele boli postupne vymieňané za väčšie slzičkového tvaru. Prototyp #6002 dostal ako jediný združené zadné svetlá umiestnené horizontálne po vzore pôvodných električiek T3. Pri generálnych opravách boli smerovky na bočniciach presunuté nižšie a ponechané iba v prednej časti.

Na začiatku 1970-tych rokov po zavedení možnosti nástupu s predplatnými lístkami aj zadnými dverami boli k predným a zadným dverám z vonkajšej strany nainštalované výstražné svetlá "Nenastupovať", stredné dvere boli určené len na výstup. V roku 1976 v súvislosti so zavedením bezhotovostného tarifného systému (predaj lístkov mimo vozidla) a nástupu všetkými dverami, sa výstražné svetlo dosadilo aj k stredným dverám. Svetelná signalizácia "Nevystupovať" v tvare slzičiek bola montovaná aj v interiéri nad druhými a tretími dverami.

Generálne opravy vozňov T2 sa vykonávali v rokoch 1972 až 1978, pri ktorých vozne dostali nový riadiaci pult a po vzore električiek T3 na čelo dva reflektory a dvojicu obrysových svetiel, na zadnom čele boli inštalované združené zadné svetlá umiestené zvisle na bokoch. Piesočníky boli premiestnené z podvozkov do vnútra vozidla pod doplnené predné sedadlá (spočiatku čalúnené, neskôr laminátové), realizované bolo aj stýkačové ovládanie všetkých pomocných vysokonapäťových pomocných obvodov. Odstránené tiež boli zásuvky viacčlenného riadenia na čelách. Namiesto pokladne sprievodcu boli dosadené ďalšie dvojsedadlo pre cestujúcich (prvým opraveným vozidlám bola ešte pokladňa pri GO ponechaná). Opravy prebiehali nasledovne (uvedené je evidenčné číslo po oprave):

• 1972: 225 (v DP Praha)
  
• 1973: 205, 208, 226, 227
  
• 1974: 212, 214, 215, 219, 228, 237, 247, 251, 253, 260, 266
  
• 1975: 201, 206, 216, 217, 220, 231, 240, 246, 249, 250, 254
  
• 1976: 230, 234, 235, 244, 248, 257, 261
  
• 1977: 232, 233, 236, 245, 252, 256, 259, 262, 263, 264
  
• 1978: 239, 267
  

Niektoré vozidlá dostali nad okná držiaky na strešné reklamné panely. V roku 1977 bola na strechu vozňov dosadená anténa rádiostanice. Zmena sa pri konci ich prevádzky týkala aj vyfarbenia - na streche sa krémová farba začala používať iba medzi čelom a prvým oknom resp. dverami. Zvyšok strechy bol sivý. Výcvikové vozidlo #8131 dostalo v roku 1986 inverzný náter. Posledné jazdiace vozne dostali v roku 1985 po zmene formátu bočnej linkovej tabule držiak na ňu v hornej časti druhého okna. Minimálne vozne #7230 a 7253 ešte dostali v roku 1987 držiak na malú tabuľku s číslom linky na držiak pravého zrkadla.

Historický vozeň #7230 bol v roku 1995 prečíslovaný na pôvodné číslo 215 a zároveň sa k 100. výročiu MHD v Bratislave podrobil čiastočnej rekonštrukcii do pôvodného stavu. Ďalšiu etapu rekonštrukcie podstúpil v rokoch 2001 - 2002. V interiéri však zatiaľ nebolo doplnené pôvodné pracovisko sprievodcu.

Prototyp #6002 bol dodaný do Bratislavy 30.6.1957. Skúšobná prevádzka s umelou záťažou začala 8. augusta. Po najazdení 5000 km s umelou záťažou na trati č. 4 začal premávať skúšobne s cestujúcimi dňa 26. augusta 1957. Zaujímavosťou je, že počas skúšobnej prevádzky sa neprepravovali kočíky, ani objemnejšia batožina a nastupovalo sa prednými dverami z dôvodu potreby zaťaženia prvého podvozku pri rozbiehaní. Po jeho úspešnom odskúšaní prototypová komisia dala 2. októbra 1957 súhlas na výrobu týchto električiek na 1000-milimetrovom rozchode.

Pre meškajúcu výstavbu novej vozovne v Jurajovom dvore boli pre údržbu električiek T2 rozšírené opravárenské priestory vo vozovni na vtedajšej Martanovičovej ulici, o ktoré sa však zmenšili odstavné priestory. Tu taktiež prebiehala finálna kompletizácia vozidiel, ktorá vzhľadom na 1000-mm rozchod nemohla byť realizovaná vo výrobnom závode. Vzhľadom na obmedzené priestorové možnosti vozovne Martanovičova boli električky T2 po dennej údržbe presúvané do vozovne Jurajov dvor, kde bola hala ľahkej údržby dokončená až v roku 1961. Pred dodávkou nových električiek bol taktiež zvýšený výkon meniarní, rozšírená bola napájacia káblová sieť a upravené boli koľajové trate vzhľadom na väčšiu šírku električiek T2 oproti dvojnápravovým električkám.

Prvé tri vozne z prvej 20-kusovej série sa zaradili do evidencie koncom roka 1959, zvyšných 17 vozidiel bolo preskúšaných a sprevádzkovaných v prvých mesiacoch roka 1960, pričom 11 nových električiek sa zaradilo do premávky na linke č. 4 od 18. januára 1960.

Ďalšia dodávka 10 kusov električiek T2 sa zaradila do prevádzky od decembra 1960. V decembri 1961 bolo dodaných 26 vozidiel T2, pričom výraznejšie posilnili premávku od 11. apríla 1962, kedy sa zaradilo do premávky 19 vozidiel T2. Posledná 10-kusová dodávka prišla do Bratislavy v auguste 1962 a do premávky bola zaradená v októbri 1962.

Vozne T2 sa postupne začali nasadzovať na najvyťaženejšie linky a v rokoch 1962 a 1964 sa krátko overovala možnosť premávky aj vo dvojiciach, pričom v roku 1964 to bolo aj s cestujúcimi na linke 4. Od začiatku roka 1966 do 1.4.1966 sa súpravy T2 využili na posilnenie prepravnej kapacity počas špičky na linke 5 (#201+202, 207+237 a 212+213). Od 1.4.1966 bola na linke 5 zvýšená kapacita nasadením súprav dvojnápravových električiek. Vozne typu T2 sa presunuli na linku 3, kde už premávali sólo.

Po dokončení novej vozovne v Krasňanoch boli medzi rokmi 1973 až 1977 niektoré vozne deponované aj v tejto vozovni. Po roku 1977 boli už všetky vozidlá vypravované len z vozovne Jurajov dvor.

Na "Tédvojkách" sa začal praktizovať systém hromadných výmien evidenčných čísiel. V socialistickom hospodárstve plného byrokracie sa tak našla cesta ako "zvýšiť" produktivitu práce, keď električka vychádzajúca z generálnej opravy dostala číslo vozňa prichádzajúceho na generálku, a tým sa papierovo výrazne znížil čas opravy. Posledných 13 vozidiel dostalo v roku 1983 nový rad evidenčných čísiel (7200).

V posledných rokoch prevádzky boli električky T2 vypravované z Jurajovho dvora na linky 2, 4, 8, 10 a 14. Posledné vozidlá T2 v pravidelnej premávke dojazdili koncom roka 1987. Ako posledné do premávky zasahovali vozne #7253 a 7254.

Vyraďovanie sa začalo už v roku 1976, keď bolo nakúpených 16 vozňov T3CS za prevádzkové (neinvestičné) peňažné prostriedky, takže sa nemohli zaradiť ako nové vozidlá, ale len ako električky po generálnej oprave. Jediným riešením teda bolo vyradenie vozňov T2 a nové električky T3CS prehlásiť za "Tédvojky" po generálnej oprave. Vyradené boli vozne #202, 203, 207, 209, 211, 213, 218, 221, 222, 228 a 229. #243 vyradili taktiež v roku 1976, avšak už bez náhrady novým vozidlom T3. O rok neskôr boli vyradené vozne #240 (po nehode), 243/II (ex 210), 238, 241, 255, 256, 262 a 264. V roku 1978 nasledovali vozne #233 (ex 259) po nehode, 225, 242 a 265. Prototyp #6002 bol odovzdaný do múzea DP Praha v roku 1977, kde bol neskôr zrekonštruovaný na historické vozidlo.

V roku 1981 sa vo vyradení pokračovalo vozňami #236, 239, 244, 246, 256, 263 a 264, nasledujúci rok zošrotovali #205, 208, 212, 217, 231, 233 a 260 a v roku 1983 #201, 219, 235, 247, 248, 249, 250, 257, 259 a 262. Mnohé vozne boli vyradené, prípadne preradené na pracovné vozne len niekoľko rokov po generálnej oprave. Dôvodom bol nadbytok električiek po dodávkach novších električiek. Väčšina zostávajúcich električiek bola vyradená v rokoch 1986 - 1987 (oba roky po päť vozidiel) a posledné dve vozidlá boli vyradené v roku 1988. Pre zbierku historických električiek DPB bolo zachované len vozidlo #7230 (ex #215).