V roku 1962 boli pokusne upravené vozne #202 a 214 na prevádzku v dvojvozňovej súprave. Úprava spočívala v privedení trakčného prúdu do druhého vozidla prostredníctvom spojovacieho kábla z prvého vozňa. Takéto dvojčlenné riadenie umožňovalo polovičný odber prúdu za súčasného zmenšovania rýchlosti vozidla. V roku 1964 sa zase pokusne rekonštruoval vozeň #207 na sério-paralelné zapojenie motorov, pričom jeho skúšobná prevádzka prebiehala od 15.3. do 30.6.1964. Výsledky úpravy boli prevažne kladné, nevýhoda spočívala v menšom zrýchlení pri rozjazde. Následne sa upravil aj vozeň #237 a oba vozne boli od 29.10.1964 spriahnuté do súpravy pokusne nasadenej na trať č. 4. Súčasne sa na všetkých elektromagnetických výhybkách namontovalo blokovacie zariadenie proti prestaveniu výhybky zadným vozňom.
Niekoľko rokov po začatí premávky električiek T3 boli spriahadlá Compact na vozňoch T2 nahradené novými spriahadlami pražského typu. Prvé úpravy sa začali vykonávať v rokoch 1966 - 1967, kedy bolo linkové označovanie prispôsobené električkám T3. Na prednom čele bol umiestnený držiak na štvorcovú tabuľu s číslom linky, bočná linková tabuľa bola umiestňovaná do držiaka v spodnej časti prvého bočného okna za prvými dverami a zadné štvorcové číselné označenie bolo už okolo roku 1965 umiestnené v interiéri za zadným oknom. Pôvodné malé okrúhle smerové svetlá a svetlá na zadnom čele boli postupne vymieňané za väčšie slzičkového tvaru. Prototyp #6002 dostal ako jediný združené zadné svetlá umiestnené horizontálne po vzore pôvodných električiek T3. Pri generálnych opravách boli smerovky na bočniciach presunuté nižšie a ponechané iba v prednej časti.
Na začiatku 1970-tych rokov po zavedení možnosti nástupu s predplatnými lístkami aj zadnými dverami boli k predným a zadným dverám z vonkajšej strany nainštalované výstražné svetlá "Nenastupovať", stredné dvere boli určené len na výstup. V roku 1976 v súvislosti so zavedením bezhotovostného tarifného systému (predaj lístkov mimo vozidla) a nástupu všetkými dverami, sa výstražné svetlo dosadilo aj k stredným dverám. Svetelná signalizácia "Nevystupovať" v tvare slzičiek bola montovaná aj v interiéri nad druhými a tretími dverami.
Generálne opravy vozňov T2 sa vykonávali v rokoch 1972 až 1978, pri ktorých vozne dostali nový riadiaci pult a po vzore električiek T3 na čelo dva reflektory a dvojicu obrysových svetiel, na zadnom čele boli inštalované združené zadné svetlá umiestené zvisle na bokoch. Piesočníky boli premiestnené z podvozkov do vnútra vozidla pod doplnené predné sedadlá (spočiatku čalúnené, neskôr laminátové), realizované bolo aj stýkačové ovládanie všetkých pomocných vysokonapäťových pomocných obvodov. Odstránené tiež boli zásuvky viacčlenného riadenia na čelách. Namiesto pokladne sprievodcu boli dosadené ďalšie dvojsedadlo pre cestujúcich (prvým opraveným vozidlám bola ešte pokladňa pri GO ponechaná). Opravy prebiehali nasledovne (uvedené je evidenčné číslo po oprave):
- 1972: 225 (v DP Praha)
- 1973: 205, 208, 226, 227
- 1974: 212, 214, 215, 219, 228, 237, 247, 251, 253, 260, 266
- 1975: 201, 206, 216, 217, 220, 231, 240, 246, 249, 250, 254
- 1976: 230, 234, 235, 244, 248, 257, 261
- 1977: 232, 233, 236, 245, 252, 256, 259, 262, 263, 264
- 1978: 239, 267
Niektoré vozidlá dostali nad okná držiaky na strešné reklamné panely. V roku 1977 bola na strechu vozňov dosadená anténa rádiostanice. Zmena sa pri konci ich prevádzky týkala aj vyfarbenia - na streche sa krémová farba začala používať iba medzi čelom a prvým oknom resp. dverami. Zvyšok strechy bol sivý. Výcvikové vozidlo #8131 dostalo v roku 1986 inverzný náter. Posledné jazdiace vozne dostali v roku 1985 po zmene formátu bočnej linkovej tabule držiak na ňu v hornej časti druhého okna. Minimálne vozne #7230 a 7253 ešte dostali v roku 1987 držiak na malú tabuľku s číslom linky na držiak pravého zrkadla.
Historický vozeň #7230 bol v roku 1995 prečíslovaný na pôvodné číslo 215 a zároveň sa k 100. výročiu MHD v Bratislave podrobil čiastočnej rekonštrukcii do pôvodného stavu. Ďalšiu etapu rekonštrukcie podstúpil v rokoch 2001 - 2002. V interiéri však zatiaľ nebolo doplnené pôvodné pracovisko sprievodcu.
upravovač fotiek
Viď obrázok dolu.
Na prvom obrázku som dal cez seba snímok K1 a K2. Obrázky síce nie úplne presne prekrývajú, nesedí úplne ani ohnisko, ani výrez (a s tým súvisiace optické skreslenie (perspektíva). Ideálne by bolo získať originálny negatív obrázku K1, bez výrezu, aj s informáciou o ohnisku objektívu, aby som vedel verne zreprodukovať ten istý obrázok vozňa K2 s identickou perspektívou.
Nemusím si nasadiť alobalovú čiapočku, aby som videl nasledovné veci:
1. Medzistena kabíny vodiča - plexisklo - je jasne vidieť.
2. Jasne je vidieť aj strednú deliacu priečku posuvnej časti okna pri kabíne vodiča.
3. Medzera medzi priečkou a medzistenou je u K1 väčšia. Metódou spätného inžinierstva mi vyšlo, že by mala byť posnutá o 3,5 cm ďalej od priečky, čo zodpovedá tomu, čo vidno na fotke).
4. Z vyššie uvedeného vyplýva, že buď bola mezdistena odlišne zabudovaná, alebo naozaj vyzerá byť viacej vpredu voči oknu, lebo okno je širšie a s tým súvisí aj posunutie deliacej časti posuvnej vetračky. Prikláňam sa k verzii s odlišným oknom.
5. Dajme tomu, že bočné okno u kabíny vodiča (a oproti 4. dverám) je prevzaté z T3. Ak natiahnem dĺžku vozidla o 7 cm na každom čele, tak to úplne presne zapadá (zistené podľa fotografií a metódou "spätného inžinierstva v AutoCADe")!
6. Zároveň to sedí aj na opačnej strane karosérie, kde by krajné výrezy v karosérii pre dvere mali miesto 1330 mm 1480 mm, t.j o 15 cm viacej. Lebo hrana dverí pri K2 je bližšie k podvozku, čo pri K1 to bolo tiež:
https://imhd.sk/ba/galeria-media/201887/
https://imhd.sk/ba/galeria-media/254967/
Taktiež dvere široké 1480 mm u K1 umožňujú identické dverové krídla pre všetky dvere na K1. Lenže aj 1480 mm je menej ako šírka výrezu 1520 mm u vnútorných dverí. To však nevadí, viď bod č. 7.
7. Na tomto snímku je jasne vidieť, ako sú krajné krídla dverí "utopené hlbšie" vo výreze v karosérii K1:
https://transphoto.org/photo/308149/
Podobné to je aj pri T3, kde sú pre zmenu viacej "utopené" stredné dvere voči krajným, aj keď to nie je také výrazné, lebo rozdiel je 3 cm a nie 4 cm. Každopádne výrez v karosérii je užší, ale krídla skladacích dverí sú rovnaké.
Záver: Prototyp K1 mohol mať naozaj proporcie unifikované s T3. Vzdialenosť hrany čela od otočného čapu bola 3800 mm, pričom pri K2 je to 3730 mm (toľko mi to vychádza na základe hodnôt, ktoré som dávno získal, keď som vozidlá fyzicky premeriaval) aj keď všetky oficiálne materiály ČKD Tatra tvrdia niečo iné). K1 mala vďaka tomu širšie krajné dvere než K2. Výrez pre krajné dvere v karosérii K1 mohol byť aj o niečo väčší než u T2 (ktorá má 1420 mm), asi 1480 mm. Predpokladám, že krídla dverí K1 mali sklá rovnako široké ako krajné dvere T2, resp. prototyp T3. Takže metódou spätného inžinierstva mi to takto vyšlo. V AutoCADe to properčne sedí "ako riť na šerbeľ".
Ináč K2 má možno ešte o nejaký ten cm menej medzi čelom a otočným čapom. Vpredu aj vzadu. Lenže meral som to pred štvrť storočím a presnosť bola aká bola. Hodnota 3730 mm medzi čelom a osom čapu mi vyšla matematicky a tak, aby to viac-menej sedelo proporciami. Možno je to o 2 cm menej.
K1-K2 rozdiel v bočnici, odlišné okno oproti krajným dverám